Nik Tendo - FAMOUS ☆

New home

Než sme stihli namietať, dvojica urastených chlapov nás pritiahla do auta. ,,Kto to zas je?" Pošepla som Nikovi do ucha. ,,To tvoj otec" nadvihla som obočie a pritisla sa bližšie k nemu. Vystúpili sme pri útulnom malom domčeku kde už stál môj otec. Znechutene som odvrátila zrak i keď ma udivovalo kde býva. Čakala som luxusnú vilu s chlapíkmi v čiernych frakoch, okuliarmi na tvári a rukami prekríženými cez prsia. No, vila to síce nie je ale aspoň tá ochranka uchovala ten stereotyp "mafie".,,Rád vás znova vidím mládež" s falošným úsmevom nás privítal medzi vstupnými dverami. Dvaja muži, rovnaký čo nás zobrali do auta, nás s rukami na ramenách previedli do siene čo vyzerala ako obývačka. Usadili sme sa do dvojkresla a čakali čo sa bude diať. ,,Je něco špatně?" Spýtal sa Nik so stiahnutím hrdlo. ,,Účasť na tomto *rodinnom stretnutí* je povinná?" Pretočilasom očami a nenápadne sledovala otcovu tvár. ,,zavolal som vás sem aby.." čo? ,,Zavolal?" Skočila som mu do reči ,,Tvoji muži nás nedobrovoľne posadili do auta a odviezli sem. Ani nechcem vedieť ako zistili kde sa nachádzame" Nikova ruka mi silno stlačila stehno ,,Sklidni se" pošepol mi do ucha a ruky prehodil na moje rameno. ,,Ehm." Odkašlal si otec. ,,Takže. Kde som to skončil. Chcem vám navrhnúť aby ste sa ku mne presťahovali. Samozrejme budete mať svoje súkromie. Akoby som tu ani nebol. Toto miesto je dosť prázdne pre jedneho stareho muža." Pousmial sa a do pohára nalial whisky ktorú nasledne podal Dominikovi. On pohar prijal a odpil si. ,,Nechceme tu bývať" zazrela som otcovi rovno do tváre a prehodila si vlasy do zadu. ,,Pán Citta, máte tu vlastne štúdio a vaši priatelia sú vítaný" táto veta Nika úplne pohltila a on presne vedel, za aké nitky má ťahať. ,,Enn, budeme mít královskou ložnici. Můžeme to dělat v tí obří vane. Nebo na balkoně. Uděláme mu to v obýváku. Enn notak. Když to zjistí Jakub, bude radosti bez sebe.
Budeme to dělat kde jen budeš chtít kotě." Zachechtla som sa ,,Dobre dosť. Už dosť. Dám tomu šancu na pár dni!" Do miestnosti zrazu vošla dvojica mladších mužov s prekríženými rukami na hrudníku. ,,Výborne. To by sme mali. Enn, toto je Arthur a Patrik. Budú ťa mať na starosti keď pôjdeš z domu." Tentokrat som nedodala žiadnu uštipačnú poznámku, pretože som bola zcela zapozeraná do dvojice očí čo ma uprene sledovali. ,,Čakala som že budú starý, s vráskami a starými šiltovkami na hlave, pripravený ma zneškodniť svojimi historkami z vojny" krúžila som okolo dvojice keď sa zrazu kútiky úsť Arthurovi pohli. Patrik nepatrne spanikáril a ja som netušila čo sa deje. Otočila som sa na Dominika ktorý len sedel v kresle a nechápavo sledoval situáciu. Otec si vložil cigaretu do úst a s kludnim hlasom dodal ,,Máš padáka" Arthurové telo sa uvoľnilo a zložil si opasok so zbraňou. Ten chlapec mohol mať tak 20 rokov, prišiel mi strašne mladý na tento job. ,, Nie! Prečo by mal mať padáka!" Postavila som sa na jeho obranu. ,,Ochranka v tomto dome nesmie mať žiadne chyby, žiadne slabiny a žiadne prejavy emócií!" Prísnym pohľadom sa zameral na Arthura. ,,Nepreháňaš to trochu? Mne sa páčia. Chcem si ich nechať" pohľad otca preskakoval z chalanov na mňa a naopak. ,,Fajn" kývol hlavou ,,Pre moju princeznú všetko" prekrútila som očami ,,Tak mi už nehovor!" Vložil si do úst špáratko a pohybom ruky naznačil Arthurovi aby si zobral zbraň. Zrazu sa za mňa postavil Dominik. ,,Jak že se ti líbí. Co to jako mělo být. Kde mám ochranku já?!" Zasmiala som sa ,, Ty nie si ocinkov mazanek" dodala som sarkasticky a rozhodla sa dať si výlet po dome. Trochu obhliadnúť teritórium. Nebol to veľký priestor ale izieb tu bolo požehnane. 2 stredné poschodia a na každom bol veľký balkón s terasou. Prešla som po schodoch až na koniec chodby a intuitívne otvorila jedny z dverí. Po miernom napätí sa dvere zabuchli a bolo počuť len zamknutie dverí. ,,Tam je Charlie" ozval sa tichý ale mohutný hlas z poza môjho chrbta. Bože, zlakla som sa. ,,Ako si sa tu dostal. Ani som si ťa nevšimla!" Ruky si dal za chrbát a upriamil svoj postoj. ,,To je moja práca." Pustila som kľučku dverí a postavila sa oproti Patrikovi. Vyhrnul si rukav a odhalil svoje tetovania do ktorých som sa okamžite zamilovala. Asi som neskrývala svoje okúzlenie keďže si ruku schoval za chrbát a pomalým krokom sa pobral na dolné poschodie. ,, Dominik? Nikuuuu" márne. Nikde po ňom neostalo ani stopy. Pobrala som sa k východu a ruku pomaly natiahla ku kľučke. Pootočila ju ale niekoho ruka mi stopla pohyb. ,,Kam si sa vybrala" pretočila som očami a otvorila dvere. ,,Na" Arthurova ruka ku mne natiahla ruku s telefónom. ,,Potrebujem Na teba kontakt pre každý pripad" nedvihla som obočie ,,Veľmi úbohý spôsob akým zo mňa dostať číslo" rozosmial sa s krásnym úškrnom dodal: ,, Myslím to pracovne. Si dáka kôpka vtipu" telefón som mu odsunula na stranu ,, Kontakt na mňa ti bude zbytočný. Kubo a Nik mi  ho vždy stratia a následne kúpia nový. Znova neviem kde ho mám keď sme už pri tom." Pretočil očami a telefón strčil do vrecka. ,, Tak. Kam ideme?" Otočila som sa a pozrela mu do očí ktoré boli položené ešte o pol hlavy vyššie než tie moje. ,,Ja sa idem prejsť, neviem čo ty" zostal zaskočený. ,,Slečna. Moja práca je ostať vždy vo vašej prítomnosti či sa ti to páči alebo nie" napravila som si vlasy ktoré mi medzi rečou rozfúkal vietor a odkašlala si. ,,Aký má zmysel že mi niekedy vykáš a niekedy tykáš" žačervenal sa a pokrčil ramenami. ,,Tak? Kam máme namierené" rozhliadol sa dookola. ,,Máš  vodičák?" Spýtala som sa ho s nadšením v hlase. ,,No akože mám ale..." usmiala som sa. ,,Výborne" chytila som ho za ruku a odtiahla do garáže ktorú som zahliadla z okna. ,,Chcem ísť na toto" ukázala som prstom na obrovskú, matnú, čiernu štvorkolku odstavenú v rohu garáže. ,,Pozri. Mám na teba dávať pozor a nie ti robiť sluhu" otvorila som kufor a nasadila si helmu. ,,Sadaj" potlapkala som po sedadle. Aj keď sa tváril s odporom, vedela som že chce ísť. Sadol si tesne predo mňa, nasadil si helmu a naštartoval. ,,Z tohto budeme mať problémy" čapla som ho po helme a vyrazili sme z garáže. Zrazu sa jazda zrýchlila a mňa prevážilo dozadu. ,,Chyť sa ma" zakričal spoza helmy. Ruky som mu opásala okolo brucha a pevné sa mu netlačila na chrbát. ,,Enn?" Naklonila som hlavu aby chápal že ho počúvam. ,,Máme taký menší problém" pozrela som sa okolo seba aj k nohám ale štvorkolka vyzerala úplne v poriadku. Na ceste okolo nás tiež nikto nebol tak som nerozumela o čo mu ide. ,,Aký problém" zakričala som mu do ucha. ,,Podaj mi ruku" natiahla som otvorenú dlaň k jeho ruke ktorá pustila volant. Trochu som spanikárila. Pomaly sa otočil ku mne a pevne položil moje ruky okolo svojho pásu. ,,Čo to robíš! Šibe ti?!" Môj dych sa zrýchlil a oči sa nevedeli rozhodnúť kam skôr pozerať. ,,Ver mi, zavri si oči" s malým zaváhaním som zavrela očí a zadržala dych. Vtiahol ma do pevného objatia a svoje veľké dlane priložil okolo mojej hlavy ktorú si oprel do hrude a pocítila som už len tvrdí dopad po ktorom nasledovala mierna bolesť. Odvážila som sa otvoriť oči ale videla som len pole a Arthuraz zvierajúceho sa na zemi. ,,Si, si v poriadku?" Prikývol a postavil sa. ,,Zažil som aj horšie.." nez stihol doppvedat svoju vetu, padol na kolená a šiel k zemi... ,,Arthur?!"

-hore do fotky som vám vsadila moju predstavu Patrika a Arthura♡
Po dlhej dobe tu máte toľko chcenú ďalšiu časť. Snáď sa vám páči a vtiahne znova do deju po prestávke od písania.
-Darkness🖤