Prosím, počkej!

1.1K 24 3
                                    

,,Čo to malo akože znamenať?!" Nikova ruka sa mi zaplietla do vlasov a pramienok z nich mi dal za ucho. ,,Nic, jen sem se o tebe bál. Bál sem se že se ti něco stane. A když si mi nezvedala telefón, vědel sem že se něco deje. Kdyby byl Alex zodpovědný.." Zahladela som sa mu priamo do očí. ,,Nie, ja nemyslím tvoj histerický záchvat na Alexa! Ja som myslela tento rozhovor s Terezou" Odpoveď som stále nedostávala. Postavila som sa od stola s domnienkou že ma Dominik chytí za ruku a všetko mi vysvetlí no ako ma nohy unášali ďalej a ďalej od stola, vedela som že ostanem v ten večer sama. Chcela som sa otočiť či náhodou nejde za mnou no nezvládla som to. Prešla som pomedzi stánky a sadla si na schodíky ku kolotoču. Hlava mi padla do dlaní a slzy, ktoré mi stekali po líci ma nepríjemné chladili. ,,Čo tu robíš sama" Spýtal sa ma známy hlas. Zdvihla som hlavu a utrela si slzy. ,,Alex?" Na hlavu som si prehodila kapucňu a zahladela sa do zeme na znak toho, že sa s ním nechcem rozprávať. ,,Prepáč. Nechcel som ti spôsobiť problémy" pousmiala som sa. ,,Veď si nič neurobil" posunula som sa na vedľajší schodík aby si mohol sadnúť aj on. Aj keď som mala mierne pochyby, prisadol si. Hlavu som si oprela o jeho rameno a zahladela sa na osvetlený kolotoč.  ,,Je to nádherné.. " cítila som ako sa zahľadel na mňa, no svoj pohľad z kolotoču som nedokazala odtrhnúť. ,,Skoro ako ty.." jemne mi pošepol do ucha a ja som cítila ako moje líca nabrali červeň. Chytil mi ruku a jeho prsty sa preplietli cez tie moje ,,Poď, pôjdeme k mojim. Nebudeme tu predsa celú noc sedieť" zahladela som sa na neho s dosť prekvapený výrazom. ,,Čo tak pozeráš, si myslíš že nemám kamarátov?" Zasmial sa a ja s ním. Pomaly sme sa vzďalovali od kolotoču až k budove ktoré vyzerala ako učebnicový príklad feťáckeho úkrytu. Chvalabohu sme nešli dnu ale poza budovu sme prešli na rádoby plošinu kde sedeli ďalší 2 chalani a dáke dievča. ,,Kde si krista tak dlho" ozvalo sa dievča ktoré vyzeralo že v 10 ušlo z pasťáku a má z toho komplexy, no súdiť sa nepatrí. ,,Čo je to za čúzu zas?" Pohľadom si ma premerala od dola, hore. ,,Prosím?!" Zvýšila som hlas a Alexova ruka tú moju pevne stlačila. ,,Simona ukľudni sa, toto je Enn" podala som jej ruku ktorú mi neprijala a tak som ju trápne vrátila do vrecka. Sadli sme si do kruhu na zem, keď mi zrazu začal vybudovať telefón. Nik. Potom Jakub. Furt mi vyvolával až som neverila vlastným očiam. Zrazu sa z uličky ktorou sme s Alexom prišli, priblížovala známa zelená hlava. ,,Boha Alex to tu ide byť celá tvoja škôlka či čo veď.. " stíchla. Postavila sa a utekala dopredu. ,,O môj bože! To je Nik Tendo! Môžem sa s tebou odfotiť?! Čo tu robíš?!" Prekrútila som očami tak, že zornice mi nebolo azda ani vidieť. Ako ma našiel do riti ?! Toto je už choré. Mal by sa dať liečiť. Najprv ma zamotáva, ukazuje mi dokonalý život s ním a potom robí takéto debiliny ?! ,,Enn, proč mi znova nebereš telefón" Simonine otázky úplne odignoroval a sadol si k nám. Pohľad ktorý mieril na Alexa, ho úplne zabijal. ,,Pozri nestojí o tvoju pozornost" ozval sa Alex ktorý svoje vety smeroval na Nika. Ja, úplne zahladela na chalana oproti mne, som sa snažila úplne Nika ignorovať. Zrazu ten chalan vytiahol z vrecka sáčik naplnení práškom bielej farby. Zobral občiansky a podával to Alexovi ktorý pokrútil hlavou. ,,Na čo sa teraz hráš?! Vždy to robis prvy tak makaj, začni" pozrela som sa na Alexa ktory mal oči plné strachu. ,,Nechcem, rozumieš?" Jeho ruka ma pritiahla k sebe a potichu mi pošepol do ucha ,,Drž sa od takych vecí ďalej prosím". Chcela som sa pozrieť alexovi do očí, no nevedela som odtrhnuť pohlad z Nika ktory ma neustale sledoval. Zrazu sa Dominikova ruka natiahla a zobrala sáčik s práškom. Nasypal ho na telefon a občianským urobil lajny. 50 eurovku, ktoru vytiahol z peňaženky, zroloval a priložil k nosu. ,,Prestaň!" Chytila som mu ruku. ,,Takže ti na záleží na tom co dělám, hm?" Pousmial sa a fúkol do prášku ktorý sa rozletel do vzduchu. ,,Samozrejme !" Prekrútila som očami. ,,Poď alex ideme do Baru, tu je to už choré" povedala Simona ktorá v zápätí ťahala Alexa za ruku. Ten mi nevenoval ani na chvíľu svoj pohľad a jeho prsty sa preplietli s tými jej. Zaskočilo ma to. Prečo sa ani nerozlučil. ,,Hele Promiň, ale nesmíš takhle zdrhat" otočila som sa k nemu chrbtom na znak toho, že sa s ním nebavim. On môj súkromný priestor dako nerešpektoval a moje malé telo si prehodil cez rameno. Capol ma po zadku a niesol smerom ku kolotoču. ,,Pusti ma na zem!" Začudovala som sa keď to skutočne urobil. No bohužiaľ som neskončila na zemi ale v rádoby kabinke na kolotoči. Bola to taká veľká sklenená guľa na tom veľkom kolese čo sa otáčala asi hodinu. ,,To nemyslíš vážne. To tu mám s tebou byť teraz hodinu uzavretá?!" Prikývol a zahľadel sa von na tie všetky atrakcie. Bolo to skutočne krásne. Zrazu som pocítila ľahké dotyky na tele. Ruky mi behali po chrbte a špičky prstov mi rozopli spodné prádlo. ,,Tohle sem vždy chtěl skusit" pobozkal ma. Jeho pery chutili tak sladko. Jazyk mi dal do úst a s tým mojím sa pohrával. Bola som mu zcela oddaná. Znova. Uhryzol ma do spodnej pery a dal si dole mikinu. Prehrabol si zelené vlasy a posadil si ma na seba. ,,Nik. Chcem ťa" Otočil ma a pritlačil chrbtom o sklo. Nahol sa tesne ku mne a šepol ,,Sem celý tvůj" srdce sa mi rozbúchalo a nohy rozklepali. Zahryzla som si do pery. Jeho ruka mi stiahla nohavice a ruku mi dal pod gaťky. Krúživým pohybom prstami ma privádzal do úplne iného sveta. Stiahol si nohavice a odhalil jeho ploché bruško. ,,Dominik, ja nechcem byť len kus mäsa keď budeš nadržaný" Psst. Priložil mi prst na pery. ,,Je to hezká chvíla. Nekaž to." Oči som mala obrovské, pery dohrýzené, na tele škrabance a na krku odtlačrnú Nikovu ruku. Choré ako sa môže človek do niekoho tak rýchlo zblázniť. ,,Prečo si Simonu, to dievča čo sa chcelo s tebou fotiť odignoroval. Veď na koncertoch si bol vždy taký ochotný sa pomaly celý rozdať. Aj tie všetky rozhovory, vlogy.." Nik mi dal ruku cez ramená a oprel ma o seba. ,,Víš to je vše jen divadlo. Je to hra pro fanoušky. To nejsme my." V jeho hlase bolo cítiť sklamanie ktoré ma zamrzelo. Čakala som že začne pokračovať. Že doplní ako je pri mne 100% svoj. Že sa na nič nehrá. No bolo ticho. Ticho, ktoré ma len viac utvrdilo v mojom strachu že som súčasťou len jedného obrovského divadla a hry...

Pfuuu, pfuuu, pfuuu. Ospravedlňujem sa za trochu kratšiu časť Ale ako sa hovorí, v tom najlepšom sa ma prestať.
-Darkness

Nik Tendo - FAMOUS ☆Où les histoires vivent. Découvrez maintenant