Forced to be yours /Larry Stylinson/

4.

,,Vyzerá prísne" povedal Harry. ,,Neboj Hazz, píše sa tam, že hrával futbal takže nejakú ľudskú stránku mať musí" upokojoval ho Zayn. ,,A okrem toho vyzerá fakt dobre" poznamenal Niall. Harry a Zayn sa na Nialla pozreli a prebodli ho pohľadom. Niall zdvihol ruky do obranného gesta a zatvoril Harryho notebook. ,,Nepoznáš ho, možno nebude taký zlý, výzor niekedy dosť klame, a to, že vyzerá prísne a trochu desivo neznamená že je nejaký tyran ktorý k tebe bude zlý" povedal opäť Zayn. Niall súhlasne prikyvoval. Harry mal aj napriek slovám jeho kamarátov obavy, z Louisa išiel prirodzený rešpekt a pre Harryho aj mierny strach. Radšej mal prívetivejšie tváre.

Večer prišiel na Harryho vkus až príliš rýchlo, ani sa nenazdal a už stál pred zrkadlom a pozeral na svoj odraz oblečený v džínsoch a v bledej košeli. Jeho nespratné kučery nechal už tak a vytiahol si svoje slávnostné topánky. Ak sa takto v ich rodine budem musieť obliekať celú dobu, modlite sa za mňa, pomyslel si keď sa naposledy pozrel na svoje druhé ja v zrkadle.

U Tomlinsonovcov prebiehala menšia výmena názorov, práve keď sa mladý Harry zmieroval s nepohodlnou košeľou. Louisovi sa nepáčilo, že si má vziať niekoho proti svojej vôli. Bol dospelý a mohol si robiť čo sa mu zachcelo. Manželstvo by mu skomplikovalo život, takto chodieval do barov a žil svoj mládežnícky život naplno. Cez deň musel pracovať, ale večer potreboval uvoľnenie, ktoré mu teraz bude odobraté kvôli nejakému chudobnému cudzincovi.

,,Louis! Povedala som že svadba bude a ženiť sa budeš ty, koniec debaty!" povedala zvýšeným hlasom pani Tomlinsonová. ,,Matka, ja sa určite so žiadnou kostolnou myšou ženiť nebudem!" odpovedal jej jej syn. ,,Prestaň sa správať namyslene" poučila svojho syna, niekedy ju dosť rozčuľovalo, keď mal jej syn nevhodné narážky na chudobnejších obyvateľov.

,,Dnes prídu na večeru, preto si aj tu, a budeš sa správať slušne, jasné? Stylesovci sú jedna slušná a milá rodina." povedala karhavo. Louis už býval vo vlastnom dome. Okrem toho vlastnil ďalších niekoľko nehnuteľností. Napríklad chatu, letnú vilu alebo byty rozmiestnené po rôznych stranách Británie aj iných krajinách. Namiesto večere s rodinou Stylesových sa teraz mohol doma v pokoji pripravovať na ďalší večierok, ale nie, jeho matka si neželala aby tu chýbal. Louis si už želal aby to mal konečne za sebou a on mohol odísť.

Keď auto parkovalo pred obrovskou vilou, Harry pocítil známu nervozitu. Nečakal až tak veľký a luxusný dom. Už len vstupná brána vyzerala ako vstup do rozprávkového sveta. Všetko tu bolo tak krásne, aj keď starožitné, ale krásne. Po vstupe do vily ich vo veľkej chodbe čakala pekne upravená staršia pani. Po jej slovách bolo Harrymu jasné, že toto bola jeho možná budúca svokra. Tá predstava ho ešte stále desila. Nevedel s kým sa mal oženiť, s úplným cudzincom, nedokázal to vypustiť z hlavy. Nevedel, či fakt že ho teraz stretne a zoznámi sa s ním, je dobrý pretože Louis už viac nebude len cudzinec ktorého pozná len z fotky z internetu, alebo to naopak bolo desivé, pretože sa ho určitým spôsobom bál a ani svadba mu nebola práve po chuti.

Pani domu si mladého Harryho dobre premerala. Vyzerala milo, to bolo pre Harryho obrovské plus. Keď si všimla, že iné dieťa so sebou neprinášajú, široko sa na kučeravca usmiala. Jej prvý dojem z Harryho nebol najhorší, bol upravený, vyzeral milo a sympaticky a ešte aj dokonca prekypoval krásou. Jediná vec, ktorá sa jej nezdala bol až príliš mladý výzor chlapca pred ňou.

Pani Johannah, ako sa pani Tomlinsonová predstavila, ich všetkých zaviedla do jedálne. Tam na nich už čakali dvaja muži. Muža za krajom stola nepoznal, bol oblečený v tmavom obleku a na hlave mal šedivé vlasy. Po jeho ľavici pozdĺž stola boli tri voľné miesta, a po pravici staršieho pána sedel mladý muž ktorého Harry už poznal z obrázkov na internete. Louis Tomlinson. Vyzeral otrávene a znudene. Harryho hneď prepadla panika, vyzeral ešte viac prísne a autoritatívne ako na fotkách. Ako s ním mal žiť v jednej domácnosti?

Vedľa Louisa boli ďalšie dve voľné miesta. Johannah sa po chvíli ako vstúpili ozvala. ,,Toto je môj manžel," ukázala na postaršieho pána ktorý sa postavil a potriasol si rukou so všetkými troma prítomnými členmi Harryho rodiny. ,,A toto je môj syn Louis" povedala pričom Louis zdvihol svoj modrý pohľad ktorý hneď padol do zelených očí mladého kučeravca. Louis si musel priznať, že sa mu ten mladý páčil. Vyzeral rozkošne a tak nevinne. Ale až príliš mlado.

Harryho jeho mrazivý pohľad moc nepotešil, ako človek vyzeral úžasne, to áno, ale tie oči boli ľadové. Louis si potriasol rukou najskôr s Anne, potom s Harryho otcom a nakoniec sa zastavil aj pri roztrasenom chlapcovi. Louisa fascinovali jeho veľké zelené oči, začínal sa v nich strácať, ale prebral ho mužný hlas muža ktorý prišiel na večeru, otec toho chlapca, pomyslel si Louis.

,,Toto je moja žena Anne a náš syn Harry" povedal a Harry sa pri pohľade na upokojujúci úsmev svojej matky široko a milo usmial. Louis ostal uchvátený, ten úsmev ho dostával do kolien. Nemohol si to priznať, predsa kto bol on aby bol roztrasený z nejakého obyčajného chlapa?

,,Takže svadby sa bude účastniť váš syn, a čo vaša dcéra?" povedal po chvíli, keď už boli všetci usadení, hrubý hlas hlavy rodiny. Starý pán Tomlinson vyzeral pre Harryho ešte desivejšie ako samotný Louis. ,,Gemma, naša staršia dcéra má snúbenca a čakajú spolu dieťa, takže ona by sa za mladého pána Tomlinsona vydať nemohla, alebo by to bolo len zbytočne komplikované." odpovedala Harryho mama. Pán chápavo prikývol a lepšie si prezrel Harryho. Harry mal chuť ujsť. Z jednej strany ho prepaľoval pohľadom pán domu, a z tej druhej Louis, vlastne Louis sedel hneď oproti Harrymu, takže mal na jeho vysokú postavu dobrý výhľad. Harry bol na svoj vek celkom vysoký, ale Louis bol stále o dosť vyšší.

Mladá kučierka svoje zelené očká upierala do svojich spojených dlaní, cítil sa veľmi nepohodlne a nepríjemne. ,,A koľko že to máš rokov, Harry?" spýtal sa milý hlas Johannah. ,,Za týždeň budem mať šestnásť" povedal Harry. Louisa najskôr uchvátil jeho sladký chraplák, ale potom mu zabehlo. Šestnásť? Veď to bolo dieťa. Mal si vziať nevyspelé decko? No tak to ani náhodou, pomyslel si.