Forced to be yours /Larry Stylinson/

17.

Harrymu sa od toho momentu výrazne polepšilo. Vyzeral lepšie, šťastnejšie...a živšie. Všimol si to Louis, ktorý bol nadšením celý bez seba, všimli si to aj Amanda a James, tí sa veľmi tešili, a dokonca si to v ten večer všimol aj Harry. Objatie, ktoré Louisovi venoval malo znamenať poďakovanie za chvíľu šťastia.

,,Harry?" ozval sa brunet keď sa spolu s jeho budúcim mužom vrátili večer domov. Išli na zmrzlinu a potom sa len počas rozhovoru prechádzali v parku. Veľa sa toho o sebe dozvedeli a nasmiali sa až ich boleli líca. Rozhodne si to poriadne užili a Harryho nálada za posledných päť mesiacov nebola lepšia. Louis bol tiež šťastný. Konečne videl ten krásny úsmev po ktorom tak dlho túžil. Konečne sa v Haryho krásnych očkách znovu ligotalo svetlo. Aj keď len slabo, akoby náznaky, ale aj tak jeho mŕtve očká bez života znovu nabrali stratenú energiu a znova začínali žiariť. Keď si Louis sem tam všimol, že Harryho úsmev klesá, pretože mu hlavou prebiehali rôzne myšlienky ktoré mu kazili radosť, Louis hneď zasiahol a začal mladšieho rozosmievať na celý park. Bola to prechádzka plná smiechu, jemných dotykov a dlhých pohľadov sprevádzaných širokými úsmevmi. ,,Hm?" odpovedal na oslovenie svojho mena Harry popri čom si zavesil tenkú bundu na vešiak. ,,No vieš..čo keby-" nestihol dopovedať Louis lebo bol prerušený láskavým hlasom Amandy.

,,Konečne ste tu" zaradovala sa a postrapatila Harrymu kučeravé vlásky na čo sa zeleno-očko zachichotal. Amanda bola plná šťastia, konečne bol starý veselý Harry späť. Už konečne prestal vyzerať ako smutný princ z rozprávky a trápenie a smútok opustilo jeho oči. Teda aspoň na teraz. ,,Pán Tomli- ehm prepáčte, pán Louis, Harry. Pripravila som večeru, poďte rýchlo kým to je teplé." povedala a s gestom nech idú rýchlo za ňou sa vybrala do kuchyne. Harry a Louis sa na seba pozreli, usmiali sa a so spojenými rukami sa spoločne vybrali do kuchyne.

Louis bol šťastný, pretože žil svoj sen. Harry sa usmieval na každom kroku a keď aj nie, postaral sa o to, aby nemyslel na zlé veci a jeho ružový svet ostal nepoškvrnený. Brunet bol nadšený aj z toho, že sa správajú ako zamilovaný pár. A to mal pocit, že mu bol Harry včera vzdialený na celé kilometre. Harry bol tiež šťastný, alebo teda výrazne šťastnejší ako predtým. Nedalo sa len tak ani nie zo dňa na deň byť reálne šťastný. Určite sa mal ale lepšie. Louisove správanie sa mu veľmi páčilo a konečne sa necítil tak sám. Lenže jedna vec mu nedala pokoja, bol to práve Louis ktorý sa pred piatimi mesiacmi začal správať inak, viac odťažito. Prečo sa potom začal tak snažiť, a prečo až po toľkých mesiacoch. Nechápal, čo ho donútilo nájsť záujem o jeho osobu.

Počas sladkej večere na seba hádzali ešte sladšie pohľady ako tie čokoládové koláčiky ktoré Amanda upiekla. Keď sa kuchárka vytratila, Harry, ktorý sedel hneď vedľa svojho budúceho manžela sa ozval svojím sladkým chrapľavým hlasom. ,,Lou?" povedal. Louis sa nad prezývkou rozkošne usmial a naznačil kučierke, aby pokračoval. ,,Čo si mi to chcel povedať keď sme prišli? Predtým než prišla Amanda." opýtal sa so záujmom a zvedavosťou v hlase. Louis sa nadýchol a zapozeral sa do tých krásnych očí. Nechápal, že pociťoval niečo ako nervozitu. Dokonca strach, že by ho kučeravec odmietol. Aj keď, raz by to prijať musel. ,,Čo keby si sa presťahoval z tvojej izby do našej spálne?" povedal s trasúcimi sa rukami. Harrymu stúpla červeň do líc, aj keď po dnešku asi aj dúfal, že sa o tom budú rozprávať. Všimol si, ako sa Louisovi trasú ruky, trochu ho to zaskočilo, keďže nikdy nebýval nervózny, a tak mu jeho ruky chytil a jeho veľké dlane sa snažil skryť do tých svojich maličkých. ,,Myslím, že to je fajn nápad" povedal potichu. Louisovi odľahlo, takto bude mať svojho Harryho stále pri sebe a môže sa tak postarať, že neupadne do smútku a trápenia a zostane šťastný, pretože šťastie si Harry rozhodne zaslúžil.

Ešte v ten večer spolu preniesli všetko Harryho oblečenie a drobnosti do teraz už ich spoločnej spálne. Po uložení všetkého oblečenia do skrine sa Harry hodil do mäkkej veľkej postele. Bol vyčerpaný a nevládal spraviť už ani krok. Louis sa nad ním a jeho roztomilosťou zasmial a ľahol si k nemu do hebkých tmavých perín. Starší sa začal hrať s kučierkami toho druhého a popritom skenoval modrým pohľadom každý detail pramienku vlasov, ktorý si namotal na prst. Harry sa sladko usmial a pozoroval ako zmyselne jeho budúci manžel prstami spoznáva jeho vlasy. Zrazu sa Louis pozrel na Harryho tvár. Louis bol nadvihnutý a podopretý lakťom, takže sa díval dodola na rozkošnú tváričku ukrytú v mäkkých perinách. Navzájom si pozorovali oči, modrá a zelená do seba zapadli a zmiešali sa do odtieňu lásky. Obidvom v očiach horel plameň čistej lásky. Zatiaľ čo starší si jej bol vedomý už dlhšiu dobu, mladší sa s tým pocitom vyrovnával prvýkrát.

,,Vieš ako sa volá smutná šálka kávy?" prerušil čarovné ticho Harry, ktorý sa škeril od ucha k uchu. ,,Č-čo?" zakoktal zmätene Louis. ,,Smutná šálka kávy" zopakoval Harry stále s úsmevom. Aj keď Louisovi táto chvíľa moc nedávala zmysel, povedal : ,,Neviem." ,,Depresso" odpovedal so smiechom Harry. Louis sa tiež zasmial, aj keď to moc vtipné nebolo. No jeho smiech bol úprimný. Najskôr sa nad tým vtipom pousmial, potom sa začal smiať pretože sa smial Harry. Nákazlivý smiech, pomyslel si Louis. Brunet sa zvalil na Harryho, samozrejme sa pridržiaval aby mladšieho nepripučil. Harry ležal pod ním a stále sa smial, Louis upieral svoj pohľad plný lásky na krehké stvorenie pod ním a usmieval sa.

Keď Harryho smiech doznel a ostal iba široký úsmev, znova sa dostali do fáze pozorovania očí svojho partnera. Zrazu sa Louis začal jemne približovať. Veľmi pomaly, aby mal istotu, že to chce aj mladší z dvojice. Keď Harry neuhýbal pohľadom, ani sa nesnažil ho odstrčiť, Louis sa sklonil ešte nižšie a konečne priložil svoje pery na tie ružové sladké vankúšiky svojho priateľa. Najskôr Louis len jemne bozkával dolnú peru srdcovitého tvaru, potom bozk Harry prehĺbil nie len tým, že začal spolupracovať, musel sa najskôr prebrať zo šoku, ale aj tým, že si mladší dal ruky okolo Louisového krku a tým si ho pritiahol ešte bližšie k sebe. Pre oboch to bol magický okamih. Ich prvý bozk, po tak dlhej dobe spoločného bývania, konečne sa zblížili. Z rozprávkového jemného bozku sa stalo trochu vášnivejšie bozkávanie. Louis jemne zahryzol Harrymu do plnej pery a tým si vyžiadal vstup do jeho úst a tým ďalšie prehĺbenie bozku. Harry samozrejme spolupracoval a nechal sa unášať vlnou vášne a návalu lásky ktorý sa k nemu dostavil. Po dlhej chvíli sa z dôvodu nedostatku kyslíka odtiahli, ale len na malý kúsoček. Louis stále ležal na Harryho tele a rukami sa zapiaral po bokoch jeho hlavy. Dotýkali sa čelami a ich dychy sa vlievali do jedného. ,,Hazz" pošepkal Louis. ,,Hm?" odpovedal rovnako potichu Harry. ,,Milujem ťa" šepol modro-očko rovno do bledej tváre jeho priateľa. Harryho tieto slová prekvapili. Veľmi rýchlo sa spamätal a usmial sa spolu s červeňou v jeho líčkach. Neskutočne ho to potešilo, tie krásne slová ktoré mu teraz niekto venoval prvýkrát. Ale nie len tak hocikto, tento niekto bol špeciálny hlavne tým, že Harryho city k nemu boli rovnaké.

,,Milujem ťa" šepol Harry na oplátku s úsmevom a očami zapichnutými v modrých studničkách jeho priateľa. Louis si vydýchol. Veľmi sa bál, že by sa Harry po jeho slovách zľakol a tým by sa všetko pokazilo. Našťastie sa rozhodol poraziť obavy a riskol to. Harryho reakcia Louisa zahriala pri srdci a usmial sa ako najšťastnejší človek vo vesmíre, pretože ním sa práve teraz stal, teraz keď vedel že ho Harry tiež ľúbi.

Sklonil sa a venoval Harrymu ďalší bozk. V tú noc sa k sebe túlili a vzájomne si kradli bozky ešte dlho do noci. Aj keď boli unavení, nejako ich ich prvý spoločný bozk prebral a nedokázali zaspať. Nakoniec, už v pokročilej nočnej hodine, keď ležali vedľa seba a Louis objímal to malé klbko radosti si uvedomil, že mal neuveriteľné šťastie. V hlave mu behali všemožné myšlienky, no všetky sa týkali kučeravca v jeho rukách. Uvedomil si, že v ten moment držal svoj celý vesmír vo svojich rukách. Jeho dôvod šťastia spokojne odfukoval na jeho vypracovanej hrudi s tetovaniami. Snažil sa nerozmýšľať nad tým, čo by bolo ak by sa vtedy nerozhodol pre vyhýbanie sa mladému chlapcovi. Možno by ich láska teraz prekvitala omnoho viac a hlavne skôr. Možno by nemusel čakať päť dlhých mesiacov kým okúsi tie sladké dokonalé pery. Harry niečo zamumlal a tak prebral staršieho bruneta z myšlienok. Louis sa nad pohľadom na jeho spiaci poklad usmial a objal ho pevnejšie. Teraz keď už ho mal, už ho nikdy nechcel pustiť. S príjemným pocitom šťastia Louis tiež zaspal a tak celú noc spali v objatí a zo snov sa usmievali ako také slniečka.