Bolo načase, aby Harry správu o jeho sťahovaní povedal aj svojím kamarátom. Niall nechápal. Nešlo mu to do jeho roztomilej hlavičky. ,,Kam by si im mal akože ujsť?" spýtal sa nechápavo. ,,Neviem, ale proste nemám inú možnosť. Musím sa presťahovať, a to rovno na moje narodeniny." zamrmlal Harry. Nechcel, aby to bola realita, ale dátum jeho narodenín sa nebezpečne blížil a jemu to dokazovalo, že je to viac než reálne. ,,Akoby už tá svadba nebolo dosť" povedal ľútostivo Zayn. Harry si zaboril tvár do dlaní a kolená si pritiahol k hrudi. Chlapcom bolo Harryho ľúto, nič zlé nespravil a aj tak ho postihol takýto osud.
,,Viete čo to znamená?" povedal po dlhej chvíli ticha Niall. Harry aj Zayn sa na blonďavého chlapca otočili a upriamili svoje pohľady na ich kamaráta. ,,Tvoja oslava, bude vlastne rozlúčka s týmto životom, takže to musíme osláviť nejako špeciálnejšie ako len pizza a filmy" povedal Niall. Harry sa zamyslel, mohli by vymyslieť niečo iné, ale aj tak mu bolo ľúto, že sa zruší ich plán, už sa totižto tešil, ako si to užijú ako za starých dobrých časov. ,,Iný návrh, dnes bude filmový večer, potiahneme do noci a ako oslavu tvojich narodenín pôjdeme do baru, my traja." navrhol Zayn. Niallovi aj Harrymu sa tento plán viac než pozdával a tak súhlasili.
Harrymu ostávalo už iba pár dní, potom bude bývať inde a jeho kamarátov nebude vídať tak často. Možno tak v škole, ak nebudú Tomlinsonovci chcieť, aby prestúpil na nejakú prestížnejšiu strednú školu. Harry dobre vedel, že pod ich dozorom, bude jeho život úplne o niečom inom. Vedel, že nastanú veľké zmeny, a to k tomu nepočítal svadbu.
Harry, Zayn a Niall sa dlhé hodiny smiali, zjedli veľké množstvo jedla a užívali si filmy a dobrú atmosféru ktorá panovala všade navôkol. Harry na chvíľu zabudol, čo ho ani nie o týždeň čaká, a presne to potreboval. Potreboval to vypustiť z hlavy a trochu sa zabaviť. Najviac sa nasmial, keď Zaynovi zhoreli pukance, Nialla to dosť výrazne zasiahlo a bol niekoľko minút v smútku. Začal Zayna naháňať po celej kuchyni a hnedo-očkovi neostávalo nič iné, ako utekať v snahe zachrániť sa pred hladným Niallom. Nakoniec Harry spravil nový popcorn a všetko už bolo v poriadku. Niall bol spokojný a Zayn už prestával dychčať od dlhej naháňačky.
,,Bojíš sa?" spýtal sa počas nejakej akčnej komédie Zayn. Niall zaspal s prázdnou miskou od pukancov v ruke pod gaučom na koberci. Harryho ani Zayna to moc netrápilo, mal tam pri sebe vankúš a blondiačik nevyzeral, že by mu bolo nepohodlne. ,,Čoho?" zamrmlal kučeravec. ,,Sťahovania, svadby, všetkého čo sa stane." odpovedal potichu Zayn. ,,Trochu, vieš, ja by som rád prežil normálny život, nie dohodnutá svadba a proste všetko toto čo ma čaká." Zayn chápavo prikývol a pozrel sa Harryho smerom. ,,Možno to bude fajn" povedal upokojujúco. ,,A možno sa mi ich podarí presvedčiť nech ma nechajú tak, mám na to až dva roky" mykol ramenami mladší. Zayn prikývol a svoju pozornosť opäť venoval filmu.
V dome Louisa Tomlinsona to ten večer vyzeralo podobne ako u Stylesovcov. Samozrejme pár zmien a rozdielov tam bolo. S fľaškou drahého alkoholu sa Louis so svojím kamarátom Liamom rozprávali o celej situácií, do ktorej sa mladý brunet dostal. Sedeli na koženom gauči, v pozadí bolo počuť hlasy z nejakej reality show a každý z dvojice držal svoj pohár alkoholu. ,,Takže si tu máš nasťahovať decko, robiť mu pestúnku a potom si ho aj vziať?" spýtal sa mierne podnapitý Liam. ,,Presne tak, a ešte mu mám robiť aj šoféra a vyvážať ho do školy a byť tu preňho ako psychologická poradkyňa" odpovedal Louis, mierne sa mu už plietol jazyk, ale stále vnímal čo mu jeho dobrý kamarát hovorí. ,,Ako sa to volá?" spýtal sa Liam. ,,Harry, tuším že Styles" odpovedal jednoducho modro-oký brunet. ,,To je štýlové meno" povedal s uchechtnutím vysoký brunet.
,,A vlastne je celkom sladký, vyzerá dobre a pôsobí milo."
,,Takže nič pre teba" zasmial sa Liam na čo ho Louis buchol do ramena.
,,Ale aj tak si ho nevezmem, už len z dôvodu že ma nútia."
,,Dobre vieš, že to skončí svadbou, Loui."
,,Ale keď sa zamyslím takto, tak som aj celkom rád, mohli mi nanútiť nejakú namyslenú štetku."
,,Lepšie nevyspelé mača ako až príliš skúsenú sliepku."
,,Chápeš, že už za pár dní ho tu budem mať? Nechce sa mi tomu veriť. Môj doterajší život skončil."
,,Potom si ho prídem omrknúť, čo povieš?"
,,Kľudne, len nechápem, na čo im je tá svadba dobrá."
,,Poznáš svoju rodinu."
Louis súhlasil, jeho rodina mala veľa vlastností podobných majetníckosti alebo bažení po všetkom, čo malo len náznak toho, že by to mohlo patriť im. Ako aj on sám priznal, bohužiaľ zdedil pár týchto vlastností aj samotný Louis. Keby neodíde na školu do iného štátu, a hneď pri prvej príležitosti sa od rodičov neodsťahuje, chytilo by sa toho naňho ešte viac. Ale našťastie mal ešte toľko rozumu, aby si zachoval kúsok ľudskosti. Túto milú stránku doňho dostala jeho matka. Bolo na nej vidno, že sa neskladala z ľadových génov jeho rodiny. Učila ho láske a porozumeniu. Vďaka nej Louis vedel, ako by sa mal chovať aby bol dobrý človek. Jej výchovu často krát pozastavoval Louisov otec ktorý ho učil cieľavedomosti a určitej nadradenosti. Ale maličkému Louisovi sa viac páčil mamin spôsob života a vnímania sveta. Dokonca až doteraz mu v jeho chladom tele ostávalo krehké a zlaté detské srdiečko, aj keď to nerád dával najavo.
,,Bude to divné" prehovoril po chvíli ticha rušeného len slabým zvukom televízie Louis. ,,Hm?" ozval sa Liam bez toho, aby prestal upierať svoj pohľad na tmavú tekutinu v pohári. ,,Nikdy som sa doma nejako často nezdržoval, teraz tu budem musieť trčať s ním. A keď som tu aj bol, tak iba na prespanie. Bojím sa ako to dopadne, vieš, desí ma, že jedna moja časť sa na to kučeravé slniečko teší. Ale zároveň viem, že ním mi končí všetka zábava a voľnosť akú som mal doteraz." dopovedal bohatý mladík. ,,Ale aj jemu končí jeho starý život, pamätaj na to, že on na tom nie je o nič lepšie ako ty. Bol zvyknutý na život teenagera a teraz sa má zrazu presťahovať k pre neho cudziemu chlapovi ktorého si za dva roky má vziať. Má len šestnásť, musí byť vystrašený, ber ohľad aj na tento fakt, Louis."
YOU ARE READING
Forced to be yours /Larry Stylinson/
Fanfiction,,Ale ja si ho nevezmem!" zakričal zúfalo Harry a drobné slzičky si našli cestu dole jeho ružovými líčkami. ,,Zlatíčko, je mi to ľúto ale inak to nejde, zatiaľ budeš bývať u pána Tomlinsona a možno to ani nebude také zlé, hm?" Harry smrkol a v ten m...