Forced to be yours /Larry Stylinson/

15.

,,Harry, musíš niečo jesť! Tak prestaň a otvor tie dvere." zakričal za zamknutými dverami od Harryho izby Louis. Harryho telo si zvyklo jesť menej, keď plakal tak nič nejedol a potom od vyčerpania zaspal, nemal čas jesť a teraz moc jedla nepotreboval. Louisa to trápilo, nebolo to zdravé a všimol si, že Harry schudol. Modro-oký brunet mal obrovské výčitky svedomia, za všetko sa obviňoval a jeho pokusy na nápravu nikdy neskončili dobre. Buď sa pohádali alebo sa potom cítil zle kvôli kučeravcovej ignorancií. ,,Donútil si ma jesť ráno" odkričal tvrdohlavo Harry a stále odmietal odomknúť dvere. Louis si ťažko povzdychol a oprel si čelo o drevené dvere. ,,Hazz, no tak, poď prosím jesť" povedal už tichšie. Za tých päť mesiacov sa odnaučil správať ako arogantný chrapúň, teda aspoň v Harryho spoločnosti. Naučil sa, že keď chce niečo dosiahnuť, musí byť na jeho budúceho manžela milý a jemný. Vedel, že tam niekde vo vnútri stále má to zlaté srdiečko z medu ktoré miloval, a už poznal ako Harryho obmäkčiť práve tým, že zaútočí práve na tento orgán. Harry nedokázal byť tvrdohlavý keď bol naňho Louis mäkký. Pár sladkých slov a Harry by Louisovi doniesol aj kúsok obláčika priamo z neba.

Počas čakania pred dverami od Harryho kráľovstva sa Louis zamyslel. Využil krátku chvíľu kedy bol sám len so svojimi myšlienkami a oddal sa im. Hlavou mu behalo všeličo. Napríklad ako si jeho mama myslela, že po dvoch týždňoch Harry už bude spávať spolu s Louisom v ich spoločnej spálni. Realita bola úplne iná, Harry bol aj po piatich mesiacoch stále zavretý vo vlastnej izbe. Harryho mama, Anne, zase svojho syna pripravovala na to, že prídu aj sexuálne záležitosti a že sa tomu Harry nevyhne, myslela že sa spolu vyspia maximálne do mesiaca. Realita bola zase úplne inde, päť mesiacov a oni sa ešte ani nepobozkali. Vlastne niekedy si boli úplne cudzí. A Louisa to bolelo viac, pretože on si už svoju lásku k nižšiemu z dvojice stihol všimnúť a priznať.

Keď Louis započul odomykanie dverí a následné cvaknutie zámku, kúsok od dverí ustúpil. Harry vyšiel v tielku a v teplákoch, keďže bol začiatok prázdnin. Brunet mal čo robiť aby sa neroztopil a zároveň nezačal slintať. Aj napriek pár kilám menej vyzeral Harry stále ako anjel a poloboh zároveň. Bol neodolateľne roztomilý ale zároveň až desivo sexy. Louis sa usmial a pozrel sa do smutnej tváričky pred ním. Kučierky mu padali do očí a mal ich tak nejak na všetky strany. Louis svojho priateľa pohladkal po vlasoch a tým mu ich trochu učesal a uhladil. Pristúpil bližšie a vtedy si všimol malej slzičky ktorá neposlušne padala po ružovom líčku. Louis si povzdychol a rýchlo mu ju zotrel. Harry sa na neho vystrašene pozrel, nechcel aby ho Louis videl plakať. To, že každý vie, že Harry plače každý večer je úplne iné ako vidieť ho plakať v priamom prenose.

Harry sa pozrel do zeme a Louis ho pohladil po studenom líci. Starší mladšieho objal a celé Harryho telo ukryl vo svojom náručí a upokojujúco ho hladil po chrbte a hlave. Harrymu to pomohlo zahnať aj posledné slzy ktoré nestihli vyjsť ešte v jeho izbe a ukľudnil sa. Ako poďakovanie sa na Louisa usmial a dúfal, že mu uverí že to bol pravý úsmev. Skutočne sa usmiať Harry už ani nevedel. Nič mu už nerobilo radosť. Aj keď sa Louis snažil, Harry bol až príliš ponorený v trápení. Možno keby sa nebránil pohľadom do Louisových modrých očí, všimol by si že v jeho prítomnosti sa tie ľady menia na pokojné studničky.

Keď sa od seba odtiahli, Louis dal svoju ruku okolo Harryho pása a vybrali sa smerom ku kuchyni. Harry si už zvykol na Louisove správanie, na nežné dotyky, na pohľady plné iskričiek a smútku zároveň, a aj na prezývky ktoré od bohatého majiteľa firiem dostával. Louis sa nemienil vzdať, keď Harryho presvedčí milou prezývkou a pár slovami nech sa vyhrabe z izby a ide konečne niečo zjesť, dokáže ho znovu získať späť. Chcel, aby Harry našiel svoju starú energiu a šťastie. Ak sa mal pohľad na smutného Harryho zmeniť, potreboval znovu nájsť starého kučeravca. Louis si myslel, že sa mu to nežným zaobchádzaním podarí, ale zdalo sa mu, že to vôbec nepomáha. Ale rozhodne bol vytrvalý, chcel Harryho späť. Pre neho by to znamenalo že ak sa vráti starý Harry, terajší Harry by ho mohol milovať. Louis už oľutoval jeho vzdialenie sa od neho, teraz už vedel, že ak chcel Harryho spraviť šťastným, rozhodne to nebolo takto. Chýbal mu Harryho úprimný úsmev, Harryho veselý smiech ktorý bol ako pohladenie po duši ale najviac mu chýbal pohľad do Harryho šťastných rozžiarených očiek. Chýbala mu tá veselá zeleň. Teraz tam bolo niečo, čo tej radosti bránilo, a to sa Louisovi a ani nikomu inému nepáčilo.

Posadili sa a Harry si obzrel neskorší obed. Boli to cestoviny s nejakou omáčkou a kuracím mäsom. Vyzeralo to veľmi dobre, ale Harryho žalúdok nechcel spolupracovať. Chvíľu sa v tom vŕtal vidličkou, ale Louis si ho hneď všimol. ,,Harry, aspoň polku zjedz. Aj tak ti Amanda naložila ako pre päťročné dieťa." povedal s povzdychom. Harry nad poznámkou o dieťati prekrútil očami a nabral na vidličku jedlo z jeho taniera. Louis sa spokojne usmial keď videl, ako kučierka konečne niečo je. Harry na sebe dobre cítil modrý pohľad a tak si vložil do úst ďalšie sústo a potom ďalšie. Snažil sa ignorovať slabú bolesť jeho žalúdka a skenoval cestoviny na bielom tanieri. Nemohol zdvihnúť oči pretože by sa hneď stretol s tmavým nebom ktoré upriamovalo všetku svoju pozornosť do Harryho sklopených zelených vyblednutých očí.

Louis sa počas obeda snažil vymyslieť nejaký spôsob, ako by Harryho mohol ešte rozveseliť. Pomaly jedol a usmieval sa pri pohľade na jeho budúceho manžela ktorý sedel rovno oproti nemu. Boli dostatočne blízko na to, aby mohol cítiť Harryho sladkú vôňu. Napadlo mu, že možno keď sa mu bude venovať ešte viac, bude veselší. Dokonca aj s Amandou a Jamesom sa o tom roozprával. Oni tiež súhlasili s myšlienkou, že čím viac času bude Louis tráviť s Harrym, tým menej šancí na plač a trápenie Harrymu dá. Už teraz s Harrym trávil viac času ako posledné mesiace. Vtedy radšej išiel do kancelárie a do večera sa hrabal v papieroch. Teraz sa radšej ponáhľal domov za svojím priateľom a nútil ho s ním tráviť čas. Samozrejme nie vždy Louis mal náladu a nie vždy nedal Harrymu pokoj. Louis sa rozhodol, že bude tráviť s Harrym teraz už skutočne maximum času a bude ho mať stále pod dohľadom. Bude pokojnejší a Harry možno pocíti, že nie je sám a bude šťastnejší.