Forced to be yours /Larry Stylinson/

10.

Po tom, ako Harry naviedol Louisa pred ich dom, a zastavili na nočnej ulici sa Louis znova pozrel na zeleno-okého chlapca. Harry si už stihol odopnúť pás a tiež sa pozrel do očí svojho spolujazdca. ,,Ďakujem" povedal potichu Harry. ,,Za čo?" šepol Louis, nebol zvyknutý, že mu niekto ďakoval toľko krát za niekoľko minút. ,,Za odvoz, za záchranu, aj za to, že si sa vtedy na tej večeri postavil rodičom a snažil si sa nás dostať z tej svadby" zasmial sa Harry. Louis sa usmial a sledoval Harryho očká, ktorými teraz už pozoroval svoje kolená. Keď Louis ani po pár sekundách nič nepovedal, Harry zodvihol svoj žiarivý pohľad na modro-okého bruneta. Keď si Harry všimol Louisov široký úsmev ktorý svietil na jeho ružových úzkych perách, tiež sa usmial. Pri pohľade na Harryho rozkošný úsmev sa Louis znovu zľakol, ten úsmev by ho dostal na kolená, teda keby práve nesedel na sedadle v aute. A to presne nechcel, nemohol si dovoliť ukázať, že aj on mal nejaké slabiny, nedajbože ešte ukázať to, že má pre to mladé chlapča slabosť a roztrasú sa mu kolená už len pri pohľade do jeho nádherných očí.

,,Nemáš za čo ďakovať, Harry" ozval sa zrazu. Pozerali si do očí a pohľadom navzájom skúmali črty ich tváre. Na tejto chvíli bolo niečo magické, a obaja to cítili. Zatiaľ čo Harry bol akýmsi príjemným spôsobom zmätený, Louisa to ešte viac desilo. Na to, že Louis tu bol ten dospelý, bol až moc vydesený zo všetkého čo sa teraz dialo a čo veľmi dobre cítil. Za to Harry bol otvorenejší svojim pocitom a len s miernymi obavami ich prijímal, možno to bolo tým, že bol mladší a nevnímal následky. Alebo to bolo len množstvom alkoholu v jeho mladej krvi, ktorá nebola zvyknutá na pitie.

Keď sa opitý Harry pozrel na pery staršieho, Louis sa ako inak ešte viac zľakol a svoj pohľad odvrátil. Harry bol opitý, Louis dobre vedel, že raz to bude musieť prísť, ale chcel aby si ten moment pamätal aj mladší z dvojice. Harry sa zapozeral pred seba a po chvíli sa znovu ozval. ,,Ešte raz ďakujem za odvoz, dobrú noc" povedal znovu s úsmevom a pohľadom upreným na Louisovi. Už sa chystal otvoriť dvere, keď ho zastavila Louisova ruka. ,,Dávaj si pozor, Harry, vážne sa ti mohlo niečo stať" povedal ešte Louis. Harry prikývol a vystúpil. ,,Dobrú noc" povedal Louis ešte predtým, než Harry zatvoril dvere. Harry Louisovi zakýval a vybral sa ku vchodovým dverám do jeho domu. Louis odišiel až keď videl ako sa dvere za mladým kučeravcom bezpečne zatvorili.

Louis mal dosť zmiešané pocity. Nevedel, čo si o tom mal myslieť. Nepáčilo sa mu, že sa s Harrym cítil tak dobre. Nechcel, aby sa jeho tvrdá maska a vysoké steny zrúcali len vďaka jednému roztomilému decku.

Harry hneď išiel do svojej izby a po telefonáte so Zaynom sa ubezpečil, že on aj Niall sú v poriadku a už aj oni sú na ceste domov. Našťastie rodičov ani sestru nezobudil, aj keď sa mu točila hlava, ale nejako sa do svojej izby nakoniec dostal. Hneď sa vyvalil na svoju mäkkú posteľ s rozhodnutím, že sa osprchuje ráno. Harry zaspal do pár minút, zatiaľ čo jeho budúca druhá polovička sedela doma a nad pohárom vína rozmýšľajúc o jeho zmiešaných pocitoch a obavách týkajúcich sa mladučkého Harryho.

~~~

Ráno bolo pre oboch z dvojice náročné. Louis sa zobudil na gauči vo svojej obývačke s nedopitou fľašou vína na stolíku a s prázdnym pohárom vedľa seba. Stále bol oblečený v džínsoch a košeli, tak ako bol oblečený aj večer v bare. Harry sa zobudil až skoro na obed s veľkou bolesťou hlavy. Povzdychol si, keď zistil že sa musí ísť ešte osprchovať. No keď si spomenul na všetko, čo sa v noci udialo, chytil sa za čelo a nespokojne sa prevalil do vankúša do ktorého následne nešťastne zabzučal. Harry sa cítil hrozne trápne, Louis ho videl v takej situácii a ešte aj tá cesta autom. Samozrejme, že mu bol vďačný za záchranu aj odvoz, ale cítil sa tak neschopne a trápne.

,,Si už hore?" povedala Gemma keď vbehla svojmu bratovi do izby. ,,Uhm" zamumlal Harry ktorého tvár bola stále zaborená v mäkkom vankúši. ,,Ale čo, máš opicu? Koľko si toho včera pil?" zasmiala sa Harryho staršia sestra. ,,To, že ma bolí hlava je nič oproti tomu trapasu" odpovedal nešťastne Harry. ,,Buď pozitívny, aspoň vieš čo všetko si vyviedol, a čo sa takého stalo?" spýtala sa so širokým úsmevom Gemma.

,,Stretol som tam Louisa."

,,Tomlinsona?"

,,Áno, bol tam aj s nejakým kamarátom."

,,No?"

,,Chcel ma tam zbaliť nejaký blondiak."

,,Uuuu, zlé rozhodnutie. Čo "patrí" Tomlinsonovcom, toho sa nechytá" zasmiala sa.

,,Veď práve, keď ma ten chlap začal vonku bozkávať vznikla bitka, ale som rád že ma zachránili."

,,Počkať čo on? Takže Louis tam mlátil blondiaka lebo ťa pobozkal?"

,,Áno, aj keď vlastne ja som sa moc bozkávať nechcel takže ma Louis zachránil."

,,To vážne? Pre Boha Harry! Si v poriadku?"

,,Áno, bol som zachránený."

,,Vlastne áno, a čo bolo ďalej?"

,,Louis a neskôr jeho kamarát, tuším že sa volal Liam, tomu chlapovi dali riadne do nosa a potom ma Louis odviezol domov."

,,Čo je na tom trápne?"

,,V aute sme sa bavili, asi si myslel že som namyslené decko ktoré chodí vymietať bary každý víkend a na konci som ho z nejakého dôvodu chcel pobozkať ale odtiahol sa a proste ako mám s ním teraz bývať?"

,,Harry, to nie je nič strašné. Veď ste sa ani nepobozkali, a raz to aj tak príde."

,,Čo?"

,,No nehádž na mňa ten prekvapený pohľad, dobre vieš, že ťa čaká aj to."

Harry znovu nechal svoje telo padnúť do perín a vankúš si pritlačil na tvár. Gemma sa smiala, prišlo jej to roztomilé, ale zároveň sa o Harryho bála. Stále to bol jej malý braček. ,,Ale no tak Hazz, vieš čo je dnes za deň?" priblížila sa k svojmu bratovi. Harry do obliečky zamumlal niečo v zmysle nech mu to ani nepripomína a vtedy ho jeho sestra začala štekliť. Harry sa snažil najviac ako mohol aby z jeho pier neušiel žiaden smiech, pretože to by znamenalo že Gemma vyhrala až moc rýchlo. Ale po pár sekundách bola všetka jeho odhodlanosť preč pretože to nevydržal a začal sa smiať na plné hrdlo. Gemmu vždy uchvacovalo, aký príjemný má jej brat smiech. Počúvať už len jeho sladký chraplavý hlások bolo potešenie, ale keď sa to malé klbko radosti začalo smiať, to bolo už niečo. ,,Máš narodeniny a keďže si to včera oslávil s kamarátmi dostatočne, dnes to osláviš s rodinou, zaslúžime si to no tak, vstávaj. Aspoň na niekoľko hodín nemysli na to, kam sa večer budeš musieť pobrať, budeme sa baviť." povedala s úsmevom a vzala si Harryho do pevného objatia. Harry sa tento raz zasmial úprimne, bez šteklenia, a objal svoju sestru späť.