Táto časť nie je možná. Keďže keby sme počítali správne Carin by nemala žiť. Ale keďže ma Katka zabila, keby som jej nenapísala túto časť. Takže tu je ^^ <3 A keď správne počítam. Budú už len dve kapitoly.
Ležala som vedľa Kysarin na nemocničnej posteli. Je to zakázané, ale to by som nebola ja keby som to neporušila.
"Kurva, nech mi to decko vyberú. Lebo skapem od bolesti." fučala Kysarin. Ano správne, nastal jej čas pôrodu. Trebalo sa jej jebať z Biersackom.
"Trp!" začala som sa rehotať. Zazrela na mňa.
" Nesmej sa, vieš aká je to bolesť ?" zrúkla, mala slzy v očiach.
Dnu vtrhla sestrička z vozíkom. Usmiala sa na nás.
"Slečna Kathrin. Mohli by ste sa presunúť na vozík. Ideme na sál." povedala a Kysarin už stávalaz postele.
"Kathrin ?" poznamenala som
"Čo chceš ? Ano volám sa pravím menom Kathrin, nepáči sa mi." zmraštila tvár.
Čo sa ja pred smrťou nedozviem ?Ešte stále som ležala na posteli. Ruky som si založila za hlavu a zavrela som oči. Ešte pred tým ako sestrička zavrela dvere na izbe som počula ako Kathrin zrúkla. Tá ma lepší hlas ako Biersack, keď skrímuje.
Ostáva mi mesiac. Jeden posratý mesiac. Neuvidím, ako môj synovec bude vyrastať. Nebudem vidieť, ako budú Kathrin a Andy spolu žiť. Neuvidím, .. už nič.
Do očí sa mi nahrnuli slzy. Rýchlo som ich utrela. nebudem plakať. Posledný mesiac, sa toho vela odohralo. Prvé čo som spravila, bolo že som sa z Jakom rozišla. Nechcem, aby po mojej smrti sa umáral žialom za mnou. Nezniesla by som to. Ďalej som Moon, povedala o mojej nevyliečiteľnej chorobe. A varovala som ju ak povie niečo Lukovy a chalanom dám ju vykastrovať.
Nepotrebovala som, aby ma niekto ľutoval. Cítila by som sa ešte horšie. A posledná vec. Pred týždňom mi volala doktorka. Že vie, ako mi predĺžiť aspoň pár mesiacov. Musela by som chodiť na ožarovanie. Ja som odmietla. Nestojí mi za to, aby som koniec svojho života strávila v nemocnici, aby mi vypadali vlasy a aby som bola ako troska. Naštastie o tomto našom rozhovore nevie nikto, keby sa to dozvedel Andy donútil by ma chodiť každý deň ku lekárke. On je strašný. Keď som mu povedala, že nechcem žiadnu lekársku pomoc išiel sa ožrať jak sviňa.
Nuž, čo už. Nič nenarobím. Schúlila som sa do klba a zavrela som oči. Ani neviem ako premohol ma spánok.
***
Zobudila som sa na vravu. Otvorila som najskorej jedno oko, a potom druhé. Na izbe boli nasáčkovaný chalani s mojím bratom na čele. Jake na mňa ani len nepozrel. Posadila som sa. Pozrela som na nich spýtavým pohľadom.
"Som oteeeeec." zrúkol Andy. "Mám dvojčatá. Andrew a Oliver." Objala som ho.
"Gratulujem, ale nemusíš tak kričať." povedala som.
"Chalani ideme sa ožrať." povedal Jinxx. Čo iné by som od neho čakala.
Postavila som sa na rovné nohy a zamierila som do kúpelne. V nemocnici som bola ako doma. Popravde, bola som v nej každý mesiac. Stále niečo iné. Raz predávkovanie liekmi, inokedy podrezanie žíl, .... Ano bola som šikovné decko. V kúpelke som sa pozrela do zrkadla. Vyzerala som akoby ma prešiel traktor a následne báger. Opláchla som si tvár studenou vodou. Vlasy som vypla do copa. Vyšla som do izby a nikde nebolo nikoho. Sladké ticho. Otvorili sa dvere a niesli Kathrin. Zaujímvé, nevolám ju Kysarin ale Kathrin. Tuším mi rozkope prdel.
Nejako sa vytrepala na postel. Milí doktory, ani jej nepomohli na postel. Pozerali na ňu ako na debila, tak som jej pomohla z vozíka na posteľ. Zakryla som ju paplonom až po uši. Usmiala sa na mňa.
"Čo by som robila bez teba Carin ?" povedala
Žila by si ďalej. Pomyslela som si. Ale nič som nepovedala. Kysarin zavrela oči a v tú minútu spala.
Takže po dlhej dobe som konečne niečo vypotila ^^ <3 Bolo už aj na čase niečo napísať, ale keďže naši učitelia sú taký tupý a dávajú nám samé písomky, tak som musela všetko stopnúť a drviť sa. Ale nič mi to nepoohlo, aj tak som dutá jak bambus ^^ .
Takže ďakujem každému jednému za votes, komentáre a za to, že toto čítate. Keďže je to somarina jak hovado. Nemá to ani hlavu ani pätu, ...
A ešte jedna Info. Zrušila som si Fb z osobných dôvodov. Takže keby ste ma chceli kontaktovať tak Inbox, pokec alebo ask.
Nejako som sa ozpísala, nevadííí, takže ešte raz naozaj ďakujem ^^ <3
YOU ARE READING
Goodbye
Random... a žili štastne až do smrti. Prečo to neexistuje aj v skutočnosti ??? Musela som sa odsťahovať, .... Zistila som toho vela. Moja matka odišla preč a otec pokračuje vo svojích radovánkach, .... Zistiť po 16 rokoch, že máte brata je riadne. A môj b...
