Sedím v aute a preklínam deň kedy som musela opustiť Ohio a nasťahovať sa do Sydney. Šrotujem mliečnu čokoládu a počúvam hudbu na plné pecky. No aby sme boli oboznámení, moji rodičia sa stále len hádajú, tak sa rozhodli, že "možno by bolo lepšie keby sme išli bývať niekam inam" a to mi oznámili včera. Mala som JEDEN deň na to, aby som sa zbalila a rozlúčila sa s kamarátmi. Popravde, nemala som sa s kým lúčiť. Takže som mala viac času na balenie. Noo a teraz sedím tu, a žalujem sa. Som strašná.
Náhle auto zastalo. Mama vystúpila a otec vytiahol klúče zo zapalovania. Pozrela som vo n oknom. Maličký dom zo záhradou. Otvorila som dvere, z kufra vybrala svoju batožinu a vošla som do domu. Bol tu nábytok ešte od minulých obyvateľov domu.
" Carin ? Tak toto je tvoja izba." išla som za otcom. Bolo to tu celkom útulné. Mala slnečná izba v podkrový. Bola tu veľká postel a dve skriňe, malý stôl. A nad posteľou bola malá polička, hňeď som vedela, na čo ju použijem. Keďže som bola zažratá do kníh, použijem ju na knihy. Pre toto ma aj v škole nenávideli, čudná emáčka, ktorá číta knihy a zaujíma sa o literatúru. Ano samozrejme, každý kto je EMO tak musí byť odlišný. Ja som odlišná ešte aj od emákov, nie som emo, ale veľa ľudí ma k ním pripisuje.
"Carin, my ideme do práce, zvládneš to tu sama ?" Ágh, ... zase idú do práce, práca, práca, práca, práááca a niekde na konci som JA. Milé od rodičov, však ?
"Joooo, zvládnem. Nebojte sa." zakričala som im z izby. Zo škatúľ som začala vyberať veci, oblečenie som dávala do skríň a svoje milované knihy som ukladala do poličky podľa abecedy. Na toto si veľmi potrpím. Jediný poriadok kde mám sú knihy.
Asi po hodine som skončila s upratovaním, pochytil ma hlad. Išla som do kuchyne. Otvorila som ladničku, ... prázdnota, no fájne. Zbehla som do svojej izby po peňaženku a rozhodla som sa výsť do obchodu. Akože ja Carin Woods v obchode. Tak, no z bohom.
Obula som si tenisky a vyšla von, za ten čas čo som bola dnu sa ochladilo. Vďaka bohu, že som si vzala mikinu. Síce, nie len pre chlad ale aj úre iný účel sú využité dlhé rukávy. Túlala som sa ulicami, kým som našla konečne nejaké potraviny. Nakúpila som tam všetko, na čo som mala chuť. A vyrazila som domov.
Túlala som sa uličkami, všimla som sa zgrupla skupinka vyfintených dievčať a nahlas sa smiali. Prišla som bližšie a videla som ako pred nimi stojí jedno dievča. Plakalo. Šikanujú ju, pomyslela som si. Nič ma so toho síce nebolo, ale to isté som si v Ohiu prežila aj ja. To isté mi robili. Posmešky, zopár kopancov, nadávky, ...
" Milé slečny, nemali by ste odkráčať a nechať tu babu napokoji? Má rovnaké práva na život ako vy.A keď si ešte vážite svoj život radím vám aby ste utekali, lebo nemám práve dobrú náladu." povedala som ešte slušne. Inokedy by som sa už vrhala do bitky. To dievča čo tam stálo, nebolo zlé, malo triko Nirvany a čierne legíny. Taaakže šikanovali teoreticky jednu z mojích ľudí. Toto si tie čivavkovské kurvy odskáču.
" Ty sa nestaraj do toho, skurvená emáčka." prehodila jedne blondína.
"Jaaa, nie som Emáčka." povedala som pomedzi zuby. Predo mňa sa postavila vysoká blondýnka, zo asi 70 - tkami kozami a našpúlila na mňa pery.
" Pre nás si aj tak emáčka, jednoducho odpad." to som nevydržala a vrazila som jej do nosa jednu pesťovku, počula som zachrapčamie. Tá blondína si chytila nos, spomedzi rúk jej začala jej tiecť krv. Ouuu asi som jej roztrepala nos. Nooo trošku nevydalo.
" Tyy, ... ja ťa zabijem!" z revom odpochodovala preč a ostatné čivavky za ňou. Na rozlúčku som jej zakývala a sladko sa na ňu usmiala.
" Prečo, prečo si mi pomohla ?" povedala pomedzi slzi ta baba.
" Som Carin, prečo som ti pomohla ? Lebo viem aké otravné vedia byť také čivavkovské kurvy. A ty si to nezaslúžiš." usmiala som sa na ňu a z kabelky som vybrala vreckovku podala jej ju.
" Som Moon Sanders, ...a ďakujem." Sanders, Sanders, ....skade som ju poznala ?
" prečo ťa z niekadiaľ poznám ?" spýtala som sa jej.
" Neviem, naozaj, Jedine môžeš poznať môjho brata, Matta Sandersa. Má kapelu, .. " no jasnéééé, už som vedela.
" Nejdeš ku nám ?" spýtala sa ma Moon.
"Musím ísť domov, ale môžeme si napísať na Fb a myslíš, že ma zabije tá čivavka za ten nos ?" zo strachom v očiach som sa jej spýtala.
" Nieee, ona neee, polámala by si svoje namanikúrované nechtíky. Urobí to za ňu jej frajer." smutne na mňa pozrela, po chvíľke sme vybuchli do smiechu.
Rozlúčili sme sa a ja som išla domov.
Táákže nová story, dúfam, že sa vám bude páčiť :) Mala som nové myšlienky, ktoré nemôžem zakomponovať v ostatných Stories, tak som sa rozhodla napísať novú ^^ .
YOU ARE READING
Goodbye
Random... a žili štastne až do smrti. Prečo to neexistuje aj v skutočnosti ??? Musela som sa odsťahovať, .... Zistila som toho vela. Moja matka odišla preč a otec pokračuje vo svojích radovánkach, .... Zistiť po 16 rokoch, že máte brata je riadne. A môj b...