Zakázaný vietor

~6~ Tie odhalené tajomstvá

Ako sa ukázalo, Esca nebol jediný, kto videl náš nezdarený let. Samozrejme, že sme neboli nenápadní, ale nepredpokladali sme ako katastrofálne sa to vyvinie. Nejakí tupí dedinčania z diaľky videli pád lietadla a veľmi zle si to vyložili. Za dva dni sa to dopočul každý vo Vanne.

„Ja som počul, že to boli Veterní. Začali s útokom." Môj otec sedí v obývačke a počúva dohady svojich kolegov. Normálne si nenosil robotu domov, ale dnes si ich pozval ako priateľov, aby sa pozrel tým klebetám na zúbok.

„Čiže Veterný kmeň prekročil hranice?" opýta sa starosta Brook pána Steela, jedného z jeho strážcov zákona. Pán Steel vôbec nevyzeral ako typický Kovový, bol to zavalitý muž s riedkymi vlasmi a sivou bradou zapletenou do úhľadného vrkoča. Jeho vlasy bola asi jediná vec, na ktorej si dal záležať, lebo vždy keď som ho videla, jeho uniforma bola pokrytá škvrnami.

Steel sa oprel do kresla s červeňou v lícach. „O tom žiadne hlásenie nedostal, ale mohli byť za tým Veterní." Môj otec si len vzdychol. Starý-dobrý Copper Steel veľmi rád opakoval rovnaké argumenty, pri každom stretnutí, kde prišli na jazyk Veterní. „Každý predsa vie o bojoch na severe. Vedú útoky bez toho, aby tam boli. Stovky našich prieskumníkov bolo roztrhaných bez toho, aby bol zazretý jediný biely démon. Majú bojové stroje... a majú aj nejaké zakázané schopnosti. Alebo duchov," dokončil, tentoraz však v opačnom poradí, ako naposledy. Keď padali minulý rok meteority boli to: Stroje a duchovia a alebo schopnosti. Aj keď nepokoje na istom severnom priesmyku boli vážna vec, keď ich do debaty prihodil pán Steel, všetci odvracali zrak.

„Aj keď to môže vyzerať ako útok Veterných, je dosť možné, že to bola havária nejakého štátneho projektu. Nedostávame veľa správ z hlavného mesta. A ten lietajuci objekt záhadné zmizol, keď sme išli preskúmať to miesto," príde so svojou teóriou pani Stoneová.

„To je svetlá pravda," pritaká pán Alba tou svojou hláškou Svetelného kmeňa. „Ten predmet musel niekto odniesť! Mohli to byť votrelci z vesmíru!" vyskočí zo svojej stoličky. Ostatní strážcovia poriadku našej dediny mu venovali len pár mrmlavých poznámok.

Tanwyn Beach, veliteľ hasičského zboru, sa mu otvorene vysmeje: „Ty by si mohol z tých svojich teórii písať dobrodružné romány." Posledný z otcových pobočníkov, Aarush Flint sa hrdelne zasmial.

„Páni," zarazí ich starosta, „a pani," dodá, kvôli Amethyst Stoneovej. „Napadlo vám, že veci môžu mať aj reálnejšie vysvetlenia?"

„Napríklad aké, Rayan?" zdvihne pán Flint obočie.

„Že nejaký kutil sa snažil napodobniť technológiu Bleskového kmeňa," odpovie starosta jednoducho a ja mám pocit, že by som sa mala pratať z miestnosti a nie tu načúvať ako myš mačky.

Pán Beach sa zhlboka nadýchne. „Samozrejme!" vyhŕkne a oprie sa o operadlo.

„Takže som mala pravdu?" opýta sa so skrývaním nadšením paní Stoneová.

„Len v istom zmysle, Amethyst, nie je to štátny projekt, všetko spískal Kaminovie chlapec," ako to môj otec dopovie, pomaly sa snažím vykĺznuť schodami na druhé poschodie. No nikto z otcových kolegov sa na mňa nepozrie. Asi zabudli, že som tam vôbec stála.

Pán Steel sa poškriabe na brade. „Ehmm," zamyslí sa, „a ktorý z tých štyroch kováčovích synov to presne je? Ja tých ryšavých nezbedníkov nerozoznám."

„Ten najstarší študuje v meste a ten najmladší má štrnásť," počujem paní Stoneovú odpovedať. Pán Steel zamyslene zahmká. „Áno, Sampsona si pamätám, skvelý chlapec."