Zakázaný vietor

~Prológ~

Živelné kmene sa zišli na vrchu holého Kopca Rozumu. Nikde naokolo nerástol nijaký strom. To však nikomu, okrem kmeňa Dreveného živlu, nevadilo. Veľkému mágovi Cyrusovi to aj vyhovovalo, nechcel totiž aby ohnivý živel, ktorému zasvetil celý svoj život, vypálil okolie. V tento vážný deň to naozaj nechcel dopustiť.

Išlo dnes o veľa. Možno aj o život. Záležalo na rozsudku.

No, napriek tomu, deti kmeňa Dreva už začali hrabať do suchej hliny diery a zasádzali do nich všemožné semienka, ktoré nosili po vreckách.

Ach, tí Drevení, ako všetci ostatní, musia neustále reprezentovať svoj kmeň, pomyslel si Cyrus.

Rastlinní - no vždy sa im hovorilo Drevení - prinášali rastliny všade so sebou. Dokonca sa aj zdalo, že niektorím vyrastal mach z uší. No najviac im záležalo na stromoch. Až tak, že aj oni sami zabudli, že boli zrodení aj zo znamenia niečoho iného.

Kmeň Kovových nebol voči svojmu živlu taký ochranársky ako Drevený kmeň. Oni kovy radi ťažili a vyrábali z neho nové predmety. Vynaliezali. Boli silní nielen telom ale aj duchom. Jednoducho kovoví, železní.

Kmeň Bleskov bol omnoho sympatickejší než ich vizáž, ich podanie ruky síce sem-tam koplo ale boli to pracovití a nápadití ľudia, ktorí s mnohými spolupracujú.

Ľadový kmeň bol z mnohých pohľadov neutrálny, no verný. Boli to krásni ľudia, no niektorí boli až príliš chladní. Keby ich mohlo počasie nasledovať aj do teplejších oblastí tak by si pekne povystrieľali z ostatných.

Svetelný kmeň bol mýtický. Bol opakom Ľadových ľudí, Svetelní boli často vrelí. Pomohli komukoľvek. A zdali sa optimistickí. No netreba sa nechať oslepiť.

Kmeň Zeme akoby držal všetku múdrosť sveta. Boli mentálne vyspelí, dokonca starí. No takí ťažko meniteľní, že sa nimi ťažko pohne. Niektorí jedinci radi vyvolávali zemetrasenia, len tak pre zábavu.

Ľudia Vody boli zase premenliví, prispôsobovali sa každému prostrediu, čo je výhodné pre prostredie ale nie pre dôveru. No dokázali spraviť veľa, možno s časom ale bez odvrávania. Ale pomaly a potichu sa snažili zmanipulovať spoločenstvo tak, aby prestalo nosiť ponožky.

Ohniví - čo len by mohol Cyrus navymýšľať o svojom kmeni! - že boli nápomocní? Že vzťahy s ostatnými živlami boli pestré? Oheň proste páli, to aj jeho arogantný ľud. Ten bol výrečný, urážlivý... Samé krásne veci. No oheň aj svieti, oheň hreje. Neboli jednotvárni, rovnako ako ostatni.

A potom ako posledný tu bol Vietor.
Veterní - ľudia Vetra a Vzduchu. Slobodní. Nespútaní. Boli plní života a piesní. Mali plno nevyužitého potenciálu. A preto sa dostali až sem. Na Kopec Rozumu, pred súd. Lebo to dobré v nich nikto nevidel.

Obyčajní ľudia z kmeňov ostali na okraji a nechali svojich mudrcov predstúpiť doprostred kopca. Cyrus, jediný živelný mág ohnivého kmeňa sa postavil do polkruhu spolu s ďalšími ovládateľmi ostatných živlov.

Od Zemských prišli dvaja, jeden starec a jeho práve vyštudovaný brat. Vodní mali tiež len jedného mudrca tak isto ako tu bol sám mág Kovových. Rovnako ako mali Svetelní, Ľadoví a Drevení každý len jednu mudrcku. No Bleskových už roky zastupovala manželská dvojica.

Všetci stáli pred mágom Veterných a Vzdušných ľudí. Volal sa Zephyr, bol o niečo mladší než Hlavný Zemský mág, no aj tak, v jeho veku už by mal mať učna.

Naučiť sa ovládať silu živla trvá roky a najhoršia nočná mora každého mudrca bolo to, že umrie skôr, ako jeho vedomosti prevezme jeho učeň.