Zakázaný vietor

~7~ Zapečatené v lese

„Vysvetli mi to ešte raz. Tá bahenná obluda je ten zemský mág, ktorý sa, podľa rozprávky, premenil na príšeru?" zrekapitulujem to, čo som práve zistila. Že tá obluda, ktorú sme práve odohnali, nebol nik iný ako Seb Clay, mág ktorý prišiel o život asi tak pred deväťdesiatimi piatimi rokmi.

„Myslím, že som to povedal dosť jasne." Mykne plecom vedľa obhoretej palice. Museli sme ju uhasiť, aby nepodpálila les, ale Esca ešte spomínal, že na ochranu pred rokmi používali niečo, nazývané horiace ploty, ale o návrate netvora Seba treba informovať terajšieho starostu. Dokonca aj po sto rokoch nenašli trvalé opatrenia, lebo netvor Seb sa objavuje nepravidelne a na rôznych miestach pozdĺž hôr. Nechať roky neustále horieť hranicu hneď pod lesom, by nebolo veľmi múdre.

Užasnuto si sadnem na kameň. „Takže tá strašidelná rozprávka je z historického hľadiska pravdivá?"

Stiahne si klobúk do tváre, no aj tak vidím, ako sa zachechce. „Videla si to predsa. Akurát sa nezaoberá tým, či si vyčistil zuby alebo nie."

Prekrížim si ruky na hrudi. „Nezdá sa mi to vtipné."

Zotrie si úsmev z tváre. Akoby jeho škerenie bola len maska. „To nikomu, keď vieš, čo sa z neho naozaj stalo."

Vstanem. „Ale ako je to možné? Urobil abrakadabra a stala sa z neho nesmrteľná príšera?" Esca sa zasmeje vlažným smiechom.

„Nemôžem ti hovoriť o tom, ako funguje mágia, taký je zákon, princezná," povie veselo a ťukne ma po nose.

Odtisnem mu ruku. „Nevolaj ma princezná, dobre?"

„Tak ako ti mám hovoriť? Sesternica?"

„Stačí... Čože?" vykríknem. My dvaja sme príbuzní? To snáď nie!

Mykne plecom, plný smiechu. „No, vlastne som niečo ako tvoj strýko z druhého kolena, ale čo na tom záleží."

„Ale ja neviem ako... Nemám v rodine Riversovcov."

„Priezvisko mám po otcovi. A v skutočnosti to bol dedko mojej mamky, k tomu mal nemanželské dieťa — to bol otec tvojej babky."

Strčím ho. „A čo ma je po tom? Nechcem byť súčasťou tvojho blbého rodokmeňa!"

„Vec sa má tak, sesternička," zatnem päsť, "princezná" bolo lepšie, „že si chcela vedieť nejaké fakty o mágii a u nás, Vodných mágov, sa tradícia drží v rodine, moja mamka je máčka, dedko bol mágom tiež a rovnako pradedko, volal sa Fisk Vandens, a zhodou okolností je to aj tvoj prapradedko. Čiže..." nechá ma doplniť.

„...čiže mi môžeš povedať, ako sa to stalo, lebo som tvoja príbuzná?" doplním. Takéto odhalenia som vôbec nečakala, a to som si myslela, že až zajtrajšok bude šialený.

„Len trochu," udriem ho do pleca. Nebaví ma, ako sa so mnou hrá.

„Dokelu, tak mi to povieš alebo nie? Nemám celý deň, musím sa pripraviť na zajtrajšie stretnutie mágov. A keď už si ma do tohto zatiahol, tak mi povieš aj ako je možné, že stopäťdesiatročný mág z blata napadol moju sestru a jej kamarátku? A prečo hovoril dookola ,krv a vrah?'"

Seriózne si ma prezrie. Akoby chcel zistiť, či som dostatočne dôveryhodná, aby mi zveril nejaká mágske tajomstvo. Konečne mi povie, čo ma naozaj zaujíma! „Na čo chceš ísť na stretnutie mágov?" vyjde z neho nakoniec. Namiesto hnevu len zažmurkám. On si snáď... Chytím sa za hlavu, na toto fakt nemám náladu.

„Môžme to, prosím, zobrať po poriadku?" poviem so značným potlačeným hnevom. „Najprv to čo mi môžeš povedať?"

„Hej, ale bude to dlhá prechádzka. Musíme ísť na Kopec Rozumu. Bude lepšie, ak to uvidíš na vlastné oči." Ovial potok svojou rukou, a kus vody z neho vyskočí ako poslušný pes. Esca na vodu vyhupne, ako na kolobežku. „Takto pôjdeme rýchlejšie. Poď." Nastaví mi ruku.