𝘼𝘼𝙍𝙊𝙉 || 𝘧𝘪𝘳𝘴𝘵 𝘣𝘰𝘰𝘬

Vianočný špeciál

  Na to ako veľmi nerada lietam lietadlami, tento rok sme leteli až až. Niekoľkokrát v lete, potom náš typický rodinný výlet koncom októbra a teraz na Vianoce. Naozaj nechápem prečo niekto dobrovoľne odchádza z krásnej slnečnej Kalifornie do studenej zasneženej Kanady. Hoci máme náš zimný dom, v ktorom trávime vianočné sviatky už niekoľko rokov, stále som na dôvod neprišla.

Dom je naozaj obrovský a nádherný, o vírivke a vnútornom bazéne ani nehovorím. To je aj hlavný dôvod prečo tam niekedy so známymi trávime aj Silvester. Stále sme ale toto všetko mohli robiť v Kalifornii. No, tohtoročné Vianoce sú iné. Sú výnimočné. Špeciálne.

Tento rok s nami bude Vianoce tráviť aj Aaron.

Ani neviem opísať tie pocity, ktoré vo mne prevládajú odkedy môj otec súhlasil, že Aaron môže ísť s nami. V poslednej dobe sa k nemu už správa normálne, dokonca spolu raz pozerali futbal, čo ma neskutočne teší.

Otec, mama a Allison sedeli v prednej časti nášho súkromného lietadla, zatiaľ čo ja s Aaronom sme sedeli v oddelenej časti, ďaleko od nich.

Allison s nami pôvodne Vianoce ani nemala tráviť, no minulý týždeň zase spravila niečo čo otca tak vytočilo, že jej povedal, že na Vianoce ide buď s nami alebo sa môže rovno odsťahovať. Po dlhej hádke, ktorú oco vyhral bola Allison nútená ísť do jej nenávidenej krajiny znova. Tak veľmi ako ja neznášam lietať, Allison neznáša Kanadu. Nemá rada sneh, zimu a ani nič spojené s Vianocami. Darčeky sú samozrejme výnimka.

„Čo ti behá v hlave?" Aaron zdvihol hlavu od svojej hry, ktorú hral na telefóne takmer celú cestu. Sedela som vedľa okna a stŕpnuto sledovala ako vysoko sa nachádzame. Pod nami sa nachádzali samé oblaky a na zem bolo vidieť naozaj iba občas. O turbulenciách, ktoré sprevádzali náš let ani nebudem hovoriť. V pravej ruke som zvierala operadlo môjho sedadla a v ľavej ruke som nevedome zvierala Aaronovu nohu. Pravdepodobne tam bude mať modrinu.

„Ak spadneme, nebudem musieť maturovať?"

Posledný ročník bol hotové peklo. Nie že ma čakala takzvaná skúška života či prijímačky na univerzitu, ešte sa musím učiť na nezmyselné predmety ako španielčina alebo matika. Aby toho nebolo málo musím si hľadať šaty na maturitný ples, ktorý je stále len v procese riešenia, nakoľko sa nikto na ničom nevie zhodnúť. A do toho všetkého sa s Aaronom vidíme raz za čas.

Má veľa učenia a praxe na svojej univerzite a ja toho tiež nemám práve málo. Preto som naozaj šťastná, že strávime tieto tri týždne spolu.

„Ak zmaturoval Nate, zvládne to naozaj každý. A ty bez problémov," chlácholivo sa na mňa usmial môj frajer. Rýchlo som mu opätovala úsmev a následne obrátila pozornosť naspäť k oknu.

„Si viac napätá ako struna na gitare. Uvoľni sa, bábika." Nevenovala som mu ani kúsok pozornosti. Toto všetko sa mu veľmi ľahko hovorilo, keďže sa nebál výšok ako ja.

„Budeme pristávať. To je tá najhoršia časť. Spolu so vzlietaním. A letením," zamrmlala som nespokojne. Aaron sa iba uchechtol, odložil telefón a za ruku si ma otočil k sebe.

Zastrčil mi pramienok vlasov na ucho a nežným gestom si ma pritiahol k svojim mäkkým perám. Boli sme spolu už trištvrte roka a stále na mňa pôsobil rovnako ako prvý krát. Ako výboj energie a výbuch citov. Bol všetko čo som kedy potrebovala. Vnímal ho každučký nerv v mojom tele. Jeho teplá ruka na mojich legínach takmer prepálila dieru na moju pokožku.

Jeho jazyk sa splietal s tým mojím a mne v podbrušku lietali motýle. Potiahol mi peru medzi zubami pretože vedel ako veľmi ma to vzrušuje. Spomedzi pier sa mi vydral jemný povzdych, ktorý spôsobil jemné zdvihnutie Aaronových kútikov.