𝘼𝘼𝙍𝙊𝙉 || 𝘧𝘪𝘳𝘴𝘵 𝘣𝘰𝘰𝘬

Bonusová kapitola: Aaronov pohľad 2

 „Prisahám ti Lisa, ak sa niekto dozvie o tomto výlete tak sa osobne postarám o to, aby si v tej škole skončila, je ti to jasné?" neviem ani prečo som s týmto stretnutím súhlasil. Vnútorne som vedel, že to je veľká chyba. Že by som nemal venovať pozornosť ničomu, čo Lisa povie alebo urobí. Jediné čo ma zaujíma je môj vzťah s Madison a to, aby ho nič nepokazilo. Obzvlášť nie Lisa.

„Silné slová. To sa až tak bojíš o to čo by ti moja malá sestrička mohla spraviť?" posmešne sa zasmiala a pripútala sa. Neviem prečo sme sa nemohli stretnúť až vo Freddie's, no čím skôr budem mať Lisu z krku, tým lepšie.

„Môžeš rovno začať, nech to mám čím skôr z krku."

„Nemal by si šoférovať, keď ti to poviem. Rozrušil by si sa," povedala starostlivo a sledovala cestu z okna. Ak som sa niečo naučil za tie roky čo sa kamarátime, tak je to to, že Lisu nikdy o ničom nepresvedčíte, pokiaľ s tým ona nesúhlasí.

„Som rozrušený už len z toho, že sedíš v tomto aute," odvrkol som a pevnejšie zovrel volant. Musím vymyslieť ako toto vysvetlím Madison, pretože z toho určite nebude nadšená...

„Ale prosím ťa, v tomto aute som ako doma. Sedávala som tu dávno pred tým ako sme spolu vôbec chodili," rozhodol som sa, že pokiaľ nebudem musieť vyslovene niečo povedať, budem ticho.

Nikdy som si nemyslel, že zrovna Madison bude to dievča, ktoré si ma získa. No ona to dokázala, obtočila si ma okolo prstu akoby to bola najjednoduchšia vec na svete. Ľúbil som ju a nevedel som sa dočkať vhodnej príležitosti, kedy jej to poviem.

S Lisou sme vystúpili pred Freddie's a spoločne vošli dovnútra. Kaviareň bola pomerne prázdna a ako inak, jedinou čašníčkou takto ráno tu bola Colette. To dievča nie je len príšerný človek, ale ešte aj v posteli stojí za nič.

„Tak začni," vyzval som Lisu, keď sme si sadli za jeden z mnohých voľných stolov. Lisa kývla hlavou na Colette, aby nám priniesla naše zvyčajné objednávky a potom sa na mňa pozrela.

„Nehovorí sa mi to ľahko," boli slová, ktoré z nej vyšli ako prvé. Slová, nad ktorými som otrávene prevrátil očami.

„Je mi jedno ako sa ti to hovorí. Keby nie si tak enormne otravná ani tu s tebou nesedím," chcel som, aby vedela ako veľmi mi je ukradnutá. Ako ma nezaujímajú jej myšlienky, jej problémy, jej dráma... Ako ma nezaujíma celá ona. Nemáme nič spoločné.

„Meškajú mi," nechápavo som nadvihol obočie.

„Čo ti mešká? Vianočné darčeky?"

„Krámy. Tento mesiac som nedostala menštruáciu," povedala potichu.

„A čo s tým mám ja, preboha. Tak si daj nejaké tabletky alebo čo. Ja nie som lekár, Allison," naozaj som bol vytočený. To za takúto kravinu ma otravuje už niekoľko dní? Ako jej mám ja s týmto pomôcť?

„Šibe ti, Aaron? Som tehotná," otočil som hlavu jej smerom a pozrel na jej tvár. Tehotná?

„Ty si sa už načisto pomiatla," povedal som.

„Bodaj by som sa, ver mi. Ale toto je..."

„Nech sa páči, vaše kávy," prerušila nás Colette, ktorá mi dala aspoň pár sekúnd na pretriedenie myšlienok.

„A to z akého dôvodu si prišla za mnou? Pristav si Natea, Seba, Jonathana, Codyho alebo boh vie koho ďalšieho, s kým si spala," neexistuje možnosť, že by to dieťa bolo moje.

„Nemusím sa ani obťažovať. S nimi všetkými sme použili ochranu,"

„To aj my," zareagoval som okamžite.