𝘼𝘼𝙍𝙊𝙉 || 𝘧𝘪𝘳𝘴𝘵 𝘣𝘰𝘰𝘬

22.Kapitola

Ráno sa nekonalo žiadne romantické prebudenie v Aaronovom objatí. A malo to jeden jediný dôvod. Druhá strana postele bola prázdna. Aaron tu nebol. Zmätene som sa posadila a obzrela sa po izbe, či ho náhodou niekde neuvidím, no nebol tam. Tak som sa postavila a prešla do kúpeľne. Vďaka bohu za to, že tu Aaron nebol. Vyzerala som príšerne.

Rozpustila som si vlasy a jemne ich prečesala rukou, umyla som si zuby a opláchla tvár. Vyzliekla som si Aaronovu mikinu a vymenila ju za obyčajné čierne tričko, pretože mi bolo naozaj teplo. Z kúpeľne som vyšla v rovnakom čase ako sa otvorili hlavné dvere, v ktorých stál Aaron s táckou v ruke.

„Ale no tak, Whiteleeová, raňajky do postele nemajú zmysel, keď v nej nie si!" zmätene som a zasmiala som sa.

„Tak počkaj sekundu, ja sa tam hneď vrátim." Povedala som a znova si ľahla do postele. Prikryla som sa, zavrela oči a s úškrnom som čakala. Chvíľku miestnosť zaplnilo iba ticho, ktoré však netrvalo dlho, pretože sa mi pri uchu ozval Aaronov hlas.

„Dobré ráno, bábika." A po týchto slovách nasledoval sladký bozk na líce. Na chvíľku som z toho oslovenia zostala zaskočená, no potom sa mi usadil na tvári obrovský úsmev.

„Dobré ránko..." zašepkala som, keď sa perami jemne obtrel o moje. Potom sa odtiahol, sadol si na svoju stranu postele a položil mi do lona tácku s jedlom.

„Prečo si tak skoro hore?" spýtala som sa.

„Samozrejme, kvôli tebe...telepaticky som vycítil aká si hladná." Zasmiala som sa.

„To teda dúfam, že si mi doniesol poriadny šalát." Pobavene na mňa zazrel.

„Áno, ak tie lievance s nutellou nazveš šalát, tak určite."

„Môj obľúbený druh šalátu.." povedala som zasnene a načiahnem sa za tanierom. Aaron sa natiahol za druhým s v príjemnom tichu sme si vychutnali raňajky. Nikdy pred tým som nezažila raňajky v posteli od niekoho iného ako od Randy.

„Nemusím sa asi ani pýtať či si to robil ty, však?" ozvala som sa, keď sme pomaly dojedali.

„Whiteleeová...na to sú tu predsa kuchári. Za čo ich platíme?" pobavene som sa zasmiala a odložila tácku na nočný stolík.

„A načo sú ti potom ruky? Mal by si to robiť sám."

„Ruky som plánoval použiť na niečo iné." Šibalsky sa na mňa uškrnie a prejde mi rukou po stehne. Natočila som sa smerom k nemu a zahľadela sa mu do očí, čo pochopil ako povolenie. Povolenie pobozkať ma. A aj to spravil. Možno som to bola ja, no niekde na pol ceste sa naše pery zrazili, Aaronove ruky narazili na môj pás, za ktorý ma okamžite pritiahol na seba. Sadla som si obkročmo cez neho, a vmotala ruky do jeho vlasov.

Bola medzi nami čistá, neskrývaná a takmer frustrovaná vášeň. Nevedela som, čo to do mňa vošlo, ale užívala som si každý jeden bozk, každý jeden dotyk, ktorý mi Aaron venoval. Na svojom rozhorúčenom tele som cítila Aaronovu studenú ruku, ktorá sa zatúlala pod moje tričko.

   Ale v tom ma buchnutie dvier vrátilo do reality.

„Neuveríš, čo sa stalo, Mads!" vyhŕkne Tiff hneď ako vojde dovnútra. Okamžite ako nás uvidí zamrzne na mieste a prechádza pohľadom z jedného na druhého. Okamžite zleziem dole z Aarona a upravím si strapaté vlasy.

„Och, tak vás nechám, a prídem na chvíľku." Povie s úškrnom a otočí sa na odchod.

„Nie, to je v pohode. Aaron už bol aj tak na odchode!" ozvala som sa rýchlo, čím som si vyslúžila zamračený pohľad od Aarona.