𝘼𝘼𝙍𝙊𝙉 || 𝘧𝘪𝘳𝘴𝘵 𝘣𝘰𝘰𝘬

14. Kapitola

 Medzi časom sa doma ukázala aj Allison, ktorú očividne bolela hlava, pretože vybehla na Randu s tým, že nemá na poličke nachystané lieky. Prevrátila som očami a odišla som sa z obývačky skovať do mojej izby. Každú chvíľu by tu mala Diana byť, čiže sa nebudem ani snažiť prezliekať. Čierne rifle, tielko a croptová mikina na zips sú geniálne.

Nakoniec som už z okna videla Dianine auto parkovať pred domom, tak som si rýchlo vzala telfón a utekala dole schodami za kamarátkou. Popravde, dlho som rozmýšľala o tom, čo jej poviem, a aj keď som bola sto percentne rozhodnutá povedať pravdu, sama som nevedela, čo tá pravda je. No aj keď s Aaronom síce nechodím nebola by som prvý človek na svete, ktorý sa s niekým iba zabával. No...zabával.

,,Ahoj," usmiala sa Dia a vyštartovala.

,,Ahoj," zopakovala som. V očakávaní som sa na ňu pozrela, no mlčala.

,,Viem, čo mi chceš povedať, Dia." povzdychla som si nakoniec. Diana na mňa vypúlila tie jej obrovské oči a zdesene zodvihla obočie.

,,Vieš?" neveriacky sa spýtala, no oči už mala našťastie znovu na ceste.

,,,Áno, a proste musíš pochopiť, že s Aaronom nič nemám. Dokonca sme spolu ani nespali. Ale nerozumiem, prečo ťa to tak strašne hnevá. No nechcem sa hádať, a chcem aby bolo všetko ako pred tým. Naše kamarátstvo je pre mňa veľmi dôležité." očami som sledovala ako Diana parkuje medzi dvomi autami pred Freddie's a tajne dúfala, že kým sa dostaneme dovnútra, naše kamarátstvo bude obnovené.

,,Ehm...." začala pomaly, pričom mi venovala zranený pohľad. Doriti prečo? Veď som sa jej ospravedlnila za nič!

,,Alebo vieš čo, Madison? Kašlem na to, už to proste poviem. Chcem ťa. Áno, počuješ dobre, zaľúbila som sa do teba. Z počiatku som tomu nechápala ani ja, ale je to tak. Vedia to úplne všetci, okrem teba a ja už neviem či si len hlúpa, že to nevidíš alebo prosto nechceš. A ja nevládzem sledovať ako sa ťaháš s Aaronom. Po tom zápase, a u Thea mi bolo všetko jasné. Mali ste medzi sebou iskru. Ale počúvaj ma, som pre teba lepšia ako Aaron. Sama si to povedala, sme kamarátaky už celú večnosť, vieme o sebe všetko a rozumieme si. Keby si mi len dala šancu dokázať ti, že pre teba spravím viac ako hocikedy dokáže on..." srdce mi búšilo o závod. Jazyk nedokázal formovať žiadne slová. Mozog nedokázal spracovať Dianine slová. Čo sa to preboha deje? Ako som sa vôbec ocitla v takejto situácii?

,,Chápem, že to pre teba musí byť šok, ale prosím...daj tomu šancu." S bolesťou v očiach ma chytila za ruku, ktorá bola voľne pohodená na mojich stehnách. Nedokázala som v nej nájsť cit.

,,Dia, ehm..počúvaj m.." nenechala ma ani dokončiť myšlienku, ktorá mala obsahovať to, že sme len kamarátky, a pobozkala ma. Teda, aspoň sa o to pokúsila. Uhla som sa dozadu kde som si poriadne buchla hlavu o dvere auta. Super. Bezradne som sa obzrela okolo seba, a aj napriek tomu ako veľmi pršalo vonku, nemala som inú možnosť ako odísť. Čím skôr tým lepšie.

Samozrejme, že sa s Diou o tom porozprávam. No nie v tejto sekunde. Veď ma chcela pobozkať, preboha! A toto nie je rovnaké ako keď sme sa s Cass bozkávali spolu pri flaši. Toto bol chcem s tebou chodiť bozk. Rýchlosťou svetla som vystúpila, silno zabuchla dvere a ráznym krokom som bez obzretia odchádzala do bezpečnej zóny, čo najďalej od auta s Diou.

Kvapky dažďa mi silno narážali do môjho rozhorúčeného tela, čo ma aspoň trocha schladilo. Nebolo mi však všetko jedno, bola predsa len jar a aj keď sa konečne oteplilo, v takomto počasí nebolo najteplejšie. A mňa čakala polhodinová cesta domov, kvôli tomu, že som bola hlúpa a nestretla sa s Diou až u Freddie's.

Znechutene som sa uškrnula, keď som si odhodila vlasy z tváre, kde sa mi skrz dážď prilepili. Zazvonil mi mobil, no ignorovala som ho. Buď to bola Cass, mamina alebo Diana, ani na jednu som teraz nemala náladu. Preto som si len po hmate vypla zvonenie a pokračovala v ceste.
Bola som zjavne naozaj zahĺbená do svojich myšlienok, nakoľko keď sa pri mne ozvalo škrípanie gúm, skoro som dostala infarkt. Nevenovala som mu však ani pohľad, potrebovala som sa čo najskôr dostať domov. Najlepšie bez toho, aby som sa rozplakala. Ako to, že som si nikdy nič nevšimla? Diana krivdila, akoby mi každý deň hovorila, že ma ľúbi a ja som jej na to odpovedala pozitívne. Ale nič také sa nikdy nestalo! Z týchto myšlienok ma vytrhlo až hlasné zatrúbenie, vtedy som začala venovať väčšiu pozornosť svojmu okoliu. Vedľa mňa stálo čierne SUVčko, a na sedadlo vodiča nesedel nikto iný než Aaron Kyle!

„Koho to sem čerti nesú! Nie je to zmoknuté kura Whiteleeová?" Zaškeril sa na mňa majiteľ tohto pôvabného auta. Úškrnom ktorý každú dostane do kolien. Ja som sa však naňho len zamračila a odhrnula si vlasy, ktoré sa mi znova dostali do tváre.

„Naozaj veľmi vtipné, Kyle. Od smiechu sa mi až ústa trhajú," povedala som mu s vážnou tvárou. Teda, aspoň som sa snažila. Ale kvôli dažďu všade naokolo a faktom, že som mokrá ako sliepka, presne ako poznamenal Kyle, som moc seriózne nevyzerala. Záchvat smiechu mi to len potvrdil. Hoc trval smiech len niekoľko sekúnd, na jeho tvári stále svietil zosmiešňujúci úškrn.

„A kam sa teda chystáš, Whiteleeová? Na výstavu zmoknutých sliepok?" Pretočila som očami a ironicky sa zasmiala. „Jasne, dúfam, že budeš čestný hosť," odvrkla som a odhrnula si vlasy z tváre. Prečo k tomu dažďu muselo ešte začať aj fúkať?

„Pozývaš ma? Tak to teda naskoč, vždy som sa tam chcel ísť pozrieť, no trebalo buď pozvánku, sprievod so zúčastnenou alebo byť sliepka. Vtedy som nemal ani jedno," zasmeje sa. Ja sa naňho však iba zamračím a odfrknem si. Odvoz sa však hodí čiže som sa snažila netváriť sa až moc nepriateľsky. Kráčať v tomto počasí by sa nechcelo naozaj nikomu. Keď som otvorila dvere spolujazdca, nemohla som si nevšimnúť deku, ktorá ležala rozložená na sedadle. By ma naozaj zaujímalo kde ju tak rýchlo zobral. Neveriacky som sa naňho pozrela a rýchlo nastúpia do auta.

Na mojom výraze sa len zasmial a povedal: „Tá koža nebola zadarmo." Nad jeho detinskosťou som len prevrátila očami.