𝘼𝘼𝙍𝙊𝙉 || 𝘧𝘪𝘳𝘴𝘵 𝘣𝘰𝘰𝘬

26.Kapitola

S Tiff sme sa rozhodli, že si predposledný večer spoločne užijeme. Len my dve, babský večer. Uznali sme za vhodné, že môj rozhovor s Aaronom môže počkať kým sa vrátime z výletu – len pre istotu. Pozrieme si film a dáme si popcorn, ktorý nám dole vďaka Aaronovi s radosťou pripravili.

Aaron a ostatní chlapci rozhodli, že predposledný deň tohto výletu je ako stvorený na to, aby sa opili. Preto sme sedeli v mikinách a legínach na jednej posteli a púšťali si už tretí film v poradí.
   To, že pozerať horor nebol ten najlepší nápad sme zistili v momente kedy nám niekto hlasno zaklopal na dvere a my sme sa obe od strachu mykli.

    „O čo sa stavíš, že sú to naše milované polovičky, ožraté ako posledné prasatá..." bez mojej odpovede sa postavila a otvorila dvere. Samozrejme, mala pravdu. Pred dverami stál Aaron so Simonom.

   „Nemôžem uveriť tomu, že ste sa ožrali uprostred školského výletu!" zavrčala na tých dvoch idiotov nespokojne.

„Čo ste si preboha mysleli?!"

   ,,Ale veď kľud, zlatoo. Len sme sa zabavili trošku." Povedal Simon spokojne a pousmial sa.

  „Trošku zabavili?! Neviete stáť poriadne ani na nohách!" Zamračila som sa na nich pre zmenu ja. Obaja sa v tom momente začali smiať ako pomätenci. Nechápavo sme sa na seba s Tiff pozreli.

   ,,Čo Vám je teraz akože také vtipné?"

   ,,Chceli od nás sprepitné za to, že nám nosili pitie k stolom! Musel som to zacvakať ja, lebo pán bohatý Kyle stratil dole peňaženku," a nasledovala ďalšia vlna smiechu.

   „Šibe Vám?" Zakričala na nich Tiff.

   „Ako sa môžeš správať tak nezodpovedne, ty idiot! Myslela som si, že toto tvoje obdobie mame za sebou!" Zahulákala na Simona. Ja som však dlho nezaostávala.

   „A ty!" Ukázala som prstom na Aarona. „Ako sa môžeš ty idiot smiať, že si stratil peňaženku! Máš v nej určite všetky doklady, ty idiot jeden! Kam sa teraz pohneš, keď ich od nás stále pýtajú?!" Ani na sekundu sa nezdalo, že by ich to nejako trápilo. Dosť sa zabávali na všetkom čo a dialo okolo.

   „Aaron, vstavaj! Ideme ti dole nájsť peňaženku!" Zavelila som a vybrala sa smerom k dverám. Nechám Tiff predsa trošku súkromia, nech si to vybavia medzi sebou.

   „Neznášam ťa, ty hajzel!" Počula som ešte zakričať Tiff na Simona, keď sme odchádzali. Čo bolo našťastie aj to posledné čo som počula, aj keď bolo zvnútra počuť riadny krik. Keď sme došli k výťahu, Aaron sa na mňa len spokojne usmial, predtým ako sa ku mne naklonil.

   „No tak na to zabudni." Zatlačila som mu rukami do hrude, aby sa odtiahol, no zároveň som ho zachytila za tričko aby sa neprevážil dozadu.

   „Smrdíš ako chlast." Dodala som.

   „Al vô-vobc!" Zamrmlal nezrozumiteľne. Dal si ruku pred ústa a dýchol, z toho ako sa otriasol usudzujem, že so sebou asi spokojný nebol.

   „Hej, jasne jasné," zamrmlala som a stlačila 0.Popohnala som ho do výťahu a modlila sa, aby sme nikde nestretli profesorov, pretože by mohol mať vážny problém. No na druhú stranu bolo skoro jedenásť hodín večer, všetci profesori už určite spali.

   Výťah cinkol a spoločne sme sa vybrali do hotelového klubu, z ktorého sa ozývala hlasná hudba už na chodbe.

„Kde presne ste boli?" Spýtala som sa zúfalo, keď sme sa predierali cez všetky tie telá. Aaron bol ticho a vôbec nejavil záujem odpovedať mi. Nahnevane som sa naňho otočila, no na moje prekvapenie za mnou nestál. Začala som sa okolo seba obzerať ako zmyslov zbavená, ale nikde som ho nevidela. Rozhodla som sa, že pri bare je najväčšia šanca nájdenia ako peňaženky tak aj Aarona. Napokon, som ale našla len tú peňaženku, ktorá ležala na zemi pri jednej zo stoličiek úplne na boku baru.