Nephilim of the Winchester [SK]✔

DVADSIATA SIEDMA KAPITOLA

Pravda a lži

Nešikovne dopadla na drevenú podlahu akejsi chatky. Bola preborník v tomto strašnom pristávaní. Jednoducho vedela, že to nikdy nebude vedieť a teraz, keď bola ešte zoslabnutá, jej to išlo ešte horšie, ak to bolo vôbec možné.

Bolelo ju celé telo a bola mierne vyčerpaná. Postavila sa a oprášila si kolená. Poobzerala sa po miestnosti a zistila, že je to izba v nejakom wellness ubytovaní. Potom len zacítila ako ju niečo škrtí. Chytila sa za krk a otočila sa na ženu, ktorá stála za ňou. Ruku mala vystretú pred sebou a skúmala Lorrie. Cítila jej prítomnosť ešte skôr ako sa objavila. Ale čím bola zač? Niečo v nej cítila. Akoby kúsok seba. Nevedela, čo to malo znamenať ale určite to nemohlo znamenať nič dobré. Určite nie pre ňu. Možno nejaká Chuckova hra, v tom bol jej brat odborník. Ale prečo by za ňou posielal toto decko? Ale s bratom sa už vyše roka nevidela, nedávalo to žiadnu logiku. A ešte k tomu ten pocit akoby ju poznala.

„Kto si?" opýta sa hnedovláska oproti nej. Mala presne tie čierne šaty, ktoré videla v Chuckovej hlave a pred chvíľou, keď sa ju pokúšala nájsť.

„Lorraine," povie jej a cíti ako jej dych pomaly dochádza.

Lorraine, to meno Amara poznala. Ale odkiaľ? Potom to Amare dôjde. Spustí ruku k telu a pozrie sa na dievča. Lorrie si chytí hrdlo a začne kašlať. A to si myslela, že takáto útočná môže byť iba ona sama. Zodvihne sa a pozrie na Amaru. Tá ju skúmavo pozorovala. V očiach sa jej leskli slzy, čo bolo pre Lorrie ešte viac mätúce. Amara sa odvráti a podíde k neďalekému gauču. Sadne si a rukou potľapká na miesto vedľa seba. Druhou si zotrie slzu. Lorraine sa zmätene na ňu pozrie a pomaly k nej podíde. Sadne si na ponúkané miesto vedľa nej.

„Si," začne Amara a na sucho prehltne. „Si dcéra Corrine?"

Lorrie prikývne a Amara sa usmeje.

„A ty si Amara. Chuckova sestra, však?" vedela to, no aj napriek tomu, sa chcela uistiť.

„Áno," odpovie jednoducho. „Je mi ľúto, čo sa stalo tvojej matke."

„Chcela ma dať Luciferovi," povie ľadovo a pokrčí plecami. Amaru to prekvapí.

„Čože chcela? Nie, to by neurobila."

„Chuck ma dostal skôr ako on, lenže neviem, či to bola zrovna výhra," povie Lorrie a Amara sa zatvári ešte viac zmätene.

„Počkaj, počkaj," zastaví ju Amara a dá ruku pred seba. „Môžeš prosím začať od začiatku?"

„Neviem toho veľa..."

„To nevadí."

Lorrie sa nadýchne a pustí sa do vyprávania. Povie jej o tom, ako ju Chuck zobral zo sirotinca a ako z nej v nebi vycvičili lovkyňu. Povedala jej aj o Chuckových lžiach a pritom sa tvárila zvlášť naštvane. Povedala jej všetko, čo vedela o Corrine. O tom, že jej mama bola padlý anjel. O tom ako ju zabili. Amara vyzerala byť smutná, keď jej to Lorrie hovorila. Povedala jej dokonca aj o svojom živote. Ako teraz žije u Winchesterovcov a že je rozdelená na dve Lorraine. Nakoniec ešte zmienila, že jej otec je Dean, na čo Amara nadvihla obočie a pousmiala sa, ale potom jej úsmev zamrzol.

„Chuck vám povedal, že je naším spoločným dielom? Corrine?"

„Áno, prečo?"

Amara si odfrkne. „Ona nie je náš výtvor, ale môj. Ona je jediný archanjel akého som kedy vytvorila. Teda bola. Chuck mi dal len inštrukcie. Na jej výtvore sa nepodujal."

„Počkaj," zastaví ju Lorrie. „Ona bola archanjel?"

„Áno," povedal pyšne. „Samozrejme môj dokonalý braček musel mať až štyroch ale ja som bola neskutočne šťastná za Corrine. Bola dokonalým archanjelom, ale ten jeho perfektný syn ju musel skaziť. Stále ju kazil. Ale oni k sebe cítili niečo, čo malo byť zakázané. Anjeli by nemali mať city. Nie to ešte k ďalším anjelom. A preto ju Chuck dostal z neba preč a mňa zamkol. Poslal ju preč pretože, podľa neho, ona kazila jeho syna. Jeho dokonalého syna. Ukradol mi ju a mňa sa zbavil."

„O kom to stále hovoríš? O ktorom synovi?"

Amara sa na ňu pozrie a v očiach jej zažiaria plamene. „O Luciferovi."

Lorraine nevedela, čo na to povedať. Takže Lucifer a jej mama spolu niečo mali? To nemohla byť pravda. Nemohla. Nechcela tomu veriť. A to bol problém. Cítila z Amary, že neklame a ona sa tento raz pravdy desila. Nechcela uveriť pravde. Tomu jedinému, prečo sem prišla. Cítila aj novonadobudnutý hnev na Chucka. Vedela, že sa jej hnev len zväčší, keď sa dozvie o jeho ďalších lžiach ale aj tak to stále bolelo. Pravda a lži. Rozmýšľala, čo vie človeka zraniť viac. Pravda alebo lož? Lži síce môžu zraniť, ale nie ako pravda, ktorú nechceme počuť.

„Vyzeráš ako ona," povie Amara a vytrhne ju tak z myšlienok. Dotkne sa jej líca. Ruky mala studené ale zvláštnym spôsobom upokojujúce. „Tak hrozne mi chýba."

Lorrie sklopí zrak a cíti ako chlad z jej líca zmizne. Ruku dala z nej dole a Lorrie cítila jej smútok. Muselo byť hrozné prísť o dieťa. Aj keď jej Corrine Chuck v podstate ukradol, zrejme stále cítila tú lásku k nej. Bola predsa len jej jediným dieťaťom. Lorrie jej chcela pomôcť. Tak strašne moc, chcela uľaviť jej trápeniu. Takto mala milovať Corrine Lorrie tiež. Tak ako Amara jej dcéru. Vystrela ruku a chytila Amaru za tú jej ľadovú. Ona sa mykla pod dotykom Lorraininej ruky ale neodtiahla sa. Lorrie jej dodávala pokoj, ktorý práve teraz potrebovala.

„Mrzí ma to," zašepká Lorrie. „Je to moja vina."

Lorrie stečie po líci slza ale Amara ju zotrie. Bola taká podobná Corrine. Strašne podobná. Akoby sa pozerala na ňu. Akoby cítila jej prítomnosť a predsa to nebola ona.

„K Luciferovi," zamračí sa Lorrie. „Čo si myslela tými citmi?"

„A nie je to jasné?" zasmeje sa ľadovo Amara. „Lucifer sa zamiloval, čo nemalo byť v podstate možné a moja Corrine tiež. Lucifer to samozrejme bral ako slabosť ale Corrine bola úplne nadšená, mala si ju vidieť. A ten hnusný parchant jej zlomil srdce a ako sa o to postaral Chuck? Vyhnal ju na zem. A v podstate bola prvým padlým anjelom ona, nie Lucifer."

Amara krútila hlavou. Dúfala v lepší koniec. Dúfala v šťastnejší koniec pre svoju dcéru, ale minulosť nevráti a mala tu teraz svoju, v podstate, vnučku. A aby to bolo zaujímavejšie, ešte k tomu Deanova dcéra.

„Ale stále niečomu nechápem," ozve sa Lorrie. „Prečo ma chcela dať Luciferovi ak jej zlomil srdce ako vravíš?"

Amara pokrčí plecami ale potom sa jej na tvári objaví široký úsmev. Nevedno odkiaľ, vytiahne zväzok troch kľúčov. Bol tam žiarivo biely, ktorý sa leskol modrou žiarou, červený okolo, ktorého tancoval čierny dym a matný čierny kľúč. Bol vytvorený z čistej temnoty. Mohla sa v tej čierno čiernej tme stratiť ak by sa ešte dlhšie naň pozerala.

„Poďme to zistiť," povie Amara a zaštrngá kľúčami.

„Chceš mi povedať," povie neveriacky Lorrie, „že do Prázdnoty sa dostaneme cez nejaké dvere, či čo?"

„Čakala si snáď niečo iné?"

„Popravde? Áno."

Amara pokrúti hlavou a zodvihne sa z gauča. Podá Lorrie ruku. Tá sa na ňu chvíľu pozerá. Potom sa jej jemne dotkne a obe zmiznú z izby.

Tak trošku neskôr ako som chcela ale mám tu pre vás novú kapitolu. Ďakujem za prečítania, votes a komenty!!!