Nephilim of the Winchester [SK]✔

OSEMNÁSTA KAPITOLA

Astrálna projekcia

Jack sa vrátil späť na poschodie a zaklopal na Lorrainine dvere. Počul ako niečo ťažké padlo na zem a ako Lorrie zanadávala. Vošiel dnu a uvidel po zemi popadané zbrane a kufrík, ktorý si so sebou priniesla z neba.

Otočí sa na neho a nevinne sa usmeje. Jack podíde k nej, kľakne si a začne zdvíhať zbrane zo zeme. Dlhú chvíľu nikto z nich neprehovoril, len zbierali zbrane a ukladali ich späť do kufríka. Keď už nemali čo robiť, Lorrie zaklapla kufrík a sadla si na posteľ. Hlavu si vložila do dlaní a mrzuto vzdychla. Potom sa vystrela a pozrela sa na stojaceho Jacka.

„Nemohol si prísť o dve minúty neskôr všakže?" opýta sa namrzene.

„Mám na teba dávať pozor," povie nevinne a pozrie sa jej do očí.

Lorrie nadvihne obočie a pokrúti hlavou. Zamračí sa a pozrie na miesto, kde včera počula a cítila niekoho. Pozerala sa tam dlho. Skúmala každý jeden centimeter. Potom zatvorila oči a snažila sa sústrediť. Nič nevidela a tak oči znova otvorila, niečo zahundrala a ľahla si na posteľ.

„Včera som tu niekoho cítila," povie Lorrie. „A nemyslím teba, niekto stál v rohu izby."

Jack sa pozrie na jej ukazovák a prenesie pozornosť tam, kde mu ukázala. Samozrejme nič tam nebolo a on si zo včerajšej noci nepamätal, že by cítil niečiu inú prítomnosť ako Lorrie. Potom sa zamračil a premýšľal. Vlastne cítil niečo. Niečo neviditeľné. A akoby to už niekedy cítil. Niečo mu napadlo.

„Hovorila si, že Calypsa bola neviditeľná? Vieš, keď sa tu ukrývala."

Lorrie sa posadila a pozrela sa na neho. Najskôr netušila o čom hovoril ale potom jej to došlo. Pozrela sa na to miesto, kde včera niečo cítila a späť na neho.

„Ty si génius," usmeje sa na Jacka a postaví sa, začne sa prechádzať po izbe. „Bolo mi to divné lebo som cítila seba, tak som myslela, že to nič nie je. Musela to byť ona. Musela!"

Usmeje sa na Jacka a oči jej zažiaria vzrušením. Calypsa musela niečo chcieť, nebola by tu včera, ak by to nebolo niečo dôležité. Niečo, prečo by sa jej oplatilo riskovať sem prísť.

„Čo tu mohla chcieť?" opýta sa zmätene Jack.

„Netuším," pokrčí plecami Lorrie, „ale viem ako to zistiť."

Lorrie sa znova usmeje a podíde k posteli. Kľakne si a zavrie oči. Cíti ako ju Jack pozoruje, ale ona sa snaží sústrediť len na Calypsu a na to miesto v rohu. Dúfala, že sa jej podarí zrušiť tú blokádu, ktorú Calypsa medzi nimi vytvorila. Zhlboka sa nadýchne a mysľou sa stále zameriava na miesto v rohu jej izby. Potom ju zbadá, je to akoby slabý dymový záblesk. Silueta. Potom sa to zaostrí a uvidí ju. Okolo nej tancuje čierny dym, miestami oranžový až zlatý, ako Lorrainine oči. Obraz sa priblíži bližšie ku Calypsinej hlave.

Náraz neprišiel. Lorrie sa ocitla pri nejakej budove. Poznala ju. Tu naposledy vystopovala Calypsu. Potom sa obraz zadymil tým zvláštnym dymom a ocitla sa v nejakej izbe. Všimla si veľké okno s vitrážou a poobzerala sa okolo seba. Potom ju zbadala. Sedela za počítačom a o dušu v ňom niečo vyťukávala. Potom zodvihla hlavu a na tvári sa jej usadil úsmev. Otočila sa a pozerala sa skrz Lorrie.

„Cítim, že si tu," povie zamyslene a postaví sa zo stoličky. Podíde k miestu, kde stála Lorrie, tá o kúsok cúvne. „Pôsobivé. Každopádne, keď už si ma poctila návštevou. Prečo si tu?"

Lorrie prehltne hrču v krku a donúti svoje oči zažiariť. Podľa toho ako sa Calypsa zatvárila a že sa už pozerala na správne miesto, Lorrie usúdila, že už ju vidí.