Nephilim of the Winchester [SK]✔

TRIDSIATA TRETIA KAPITOLA

Dva červené rubíny

Lorraine sa sníval sen. Ten, ktorý ju trápil odo dňa, čo sa ocitla na Zemi. Ten, ktorého zmyslu zatiaľ nerozumela. Ten, ktorého sa tak bála.

Stála na okraji útesu. Kamienok po kamienku padali dole. Zem pod jej nohami praskala a ona sa obrátila na chlapcov. Boli tam bežali k nej a potom oblohu preťal blesk a oni ležali mŕtvi. Začula smiech. Ľadový smiech. Obzrela sa doľava. Obzrela sa doprava. Nič. Jej dych a srdečný tep sa stupňovali. Po tvári jej stekali horúce slzy. Akoby boli zo žeravej lávy. Pálili ju líca, po ktorých si slzy razili cestičku. Smiech sa ozval znova a ona ho počula pod sebou. Pozrela sa tam. Na zemi bola pariaca kaluž vytvorená z jej horúcich sĺz. Sklonila sa nad kaluž a pozerala na svoj odraz, ktorý nebol tak úplne ňou. Smiala sa šialeným smiechom. Potom sa jej modré oči menili na žiarivo zlaté a následne na červené. Na Luciferove oči. Zem pod ňou sa prelomila a ona padala a padala. Nekonečný pád a utrpenie. To ju čakalo. Počula, ako niekto kričí. Bol to on. Bol nažive. Chcela mu zakričať, že je v poriadku ale vietor, ktorý ju s jej pádom prenasledoval, jej to nedovolil. Vietor jej hlas unášal a Jack kričal.

„LORRAINE!!!"

Nemohla dýchať, dusila sa ale želaná smrť neprichádzala. Ani spása. Ani záchranca. Nič a nikto jej nemohol pomôcť. Existovala len ona a nekonečný pád. Len ona a útes a aj napriek vzdialenosti počula ako Jack stále kričí. Trhalo jej to srdce ale ona nemohla robiť nič. Absolútne nič.

Niekto ňou zatriasol a ona sa prudko nadýchla. Nebola na tom útese. Nebola v sne. Bola v bezpečí, v bunkri, a predsa sa cítila tak hrozne. Akoby sa to skutočne stalo. Pravá ruka, na ktorej mala nakreslenú runu ju pálila a jej sa točila hlava. Nevedela zaostriť zrak. Niekto jej chytil tvár do dlaní a potom jej oproboval čelo. Bol to Jack. Videla ho rozmazane ale bol to on. Sedel pri nej a bol vystrašený.

„To nič," povie trochu omámene Lorrie. „Len zlý sen, nič viac."

„Celá horí," povie Jack niekomu, kto stál pri posteli. K nej sa nakloní ďalšia postava a ona si všimne ako ju pozoruje pár zelených očí.

„Som v poriadku," povie Lorrie a chce sa už-už stavať z postele ale pár mocných rúk ju tam opäť zatlačí.

„Jack urob niečo," povie jej otec prosebne.

Jack ju chytí za ruku a ňou prejde pocit úľavy. Tá runa ju vyčerpávala, pretože Calypsa sa snažila zbúrať stenu, zničiť to kúzlo. Vedela to a všetko ju vyčerpávalo. Chcela si len pospať, po ničom teraz netúžila viac. Jack sa na ňu ustarane pozrel. Potom sa zamračil a položil jej prsty na čelo. Ona ani nestihla zareagovať a Jack ju poslal do tmy. Do bezsenného, pokojného spánku.

Keď sa prebudila, cítila sa mierne ubolená, ale oveľa lepšie ako pred tým, než ju Jack uspal. Odokryla sa a sadla si na posteľ. V hlave jej pulzovala bolesť. Chytila sa za spánky a snažila sa ju utíšiť. Po pár minútach to prestalo a ona sa postavila. Podišla k zrkadlu, ktoré bolo súčasťou dvier skrine, zobrala z poličky hrebeň a očesala si vlasy. Boli trochu pochlpené takže sa jej česalo ťažko. Ktovie, čo večer robila. Zrejme sa z toho hlúpeho sna metala a odskákali si to jej vlasy. Vzopla si ich do pevného drdola a vyšla z izby. Keď prišla do kuchyne chlapci už raňajkovali. Nevšimli si, že prišla a ona sa oprela o rám dverí. Usmievala sa na nich. Zakryla si rukou ústa pretože sa jej práve zívlo.

„Priniesla by mi nejaká dobrá duša kávu?" opýtala sa rozospato.

Chlapci obrátili svoju pozornosť na Lorrie, opierajúcu sa o zárubňu. Nevedela, či sa má nad tými vystrašenými pohľadmi smiať alebo plakať, a tak len zagúľala očami, vzdychla a podišla ku kávovaru. Našťastie táto káva bola horúca, nie ako tá, ktorú tu mala naposledy. Neďaleko stál hrnček ona si ho vzala a až po okraj naplnila horúcou tekutinou. Oprela sa o kuchynskú linku a usrkla si z kávy. Pozerali na ňu ako na časovanú bombu, ktorá by mohla každú chvíľu vybuchnúť. Znova ju obdivovali za tie jej zmeny nálad. Aj jej to prišlo zvláštne, lenže keď sa zobudila na tú nočnú moru bola nevyspatá a rozrušená, chcela by vidieť ako by reagovali oni. Stále ju uprene sledovali a ona si sadla vedľa Deana za stôl. Zobrala si slaninu a odhryzla si z nej. Nikto nič nehovoril a ona toho začínala mať plné zuby. Prehltla to, čo mala v ústach a zapila kávou.

„Fajn," vydýchne. „Keď nezačnete vy. Začnem ja. Nič to nebolo prisahám. Len zlý sen, jasné? Nič viac."

„Mala si horúčku," vyčíta jej Dean. „To nebolo nič. Zo zlých snov sa človek zobudí spotený, nie s horúčkou."

„Tak to možno bola vízia, čo ty vieš? Možno je zo mňa nová Sibyla," zažartuje Lorrie ale nikto sa na jej vtipe nezasmeje. Na ich tvárach sa znova zračili len obavy. „Trochu smiechu by nezaškodilo," dodá a odpije si z kávy.

„A čo si videla?" opýta sa jej Sam, ktorý mal už aké také skúsenosti s víziami a predtuchami.

„To čo vždy," vzdychne Lorrie. „Útes, červené očí, nekonečný pád a vás mŕtvych." Pri poslednom slove nielen ňou prejde triaška.

„Vsadím sa, že v tom má prsty Chuck," precedí pomedzi stisnuté zuby Dean.

„Neublížil by jej," ozve sa Castiel. „Až moc mu na Lorrie záleží."

Lorraine sa zasmeje. „Vážne Cas? Myslíš, že mu na mne záleží?"

„Myslím, že áno."

„Ak by mu na mne tak záležalo, prečo nie je Lucifer mŕtvy? Prečo po svete pobehuje moja temná stránka? Prečo je moja mama mŕtva? Prečo som teda potom nevyrastala s vami? Vysvetli mi to Castiel, pretože ja tomu nechápem. Keby mu na mne záleží nestanem sa len jednou z postáv v jeho sprostej knihe."

„Nevravela si," ozve sa Jack placho, „že mu ako nephilimovia do kníh nezapadáme? Že sa vymykáme kontrole?"

„Áno, ale tiež som vravela, že je to klamár, podvodník, idiot a nehorázne sprostý nadutý..."

„Dobre, dobre," zastaví ju Dean. „Upokoj sa."

„Ak chcete aby som sa upokojila, nabudúce mi nespomínajte toho idiota."

Lorrie pulzoval hnev zakaždým, keď len počula jeho meno. Možno ho v hĺbke duše s malým kúštičkom mala ešte trochu rada. Ale ak existovala taká možnosť, dokonale ju potláčala, pretože jeho lži mu nikdy nebude schopná odpustiť. Možno bola tvrdohlavá, ale jednoducho vedela, že sa to nedá. Nech by spravil čokoľvek, neodpustila by mu a oni by to zo všetkých ľudí na svete mali chápať najlepšie.

„Fajn," začne Sam a zamyslí sa. „Keď to nespôsobuje Chuck, kto teda?"

„Neviem ale..."

Nedokončí pretože zacíti silnú bolesť na chrbte, akoby ju niekto hodil o stenu a spadne zo stoličky na zem. Zakričí a chytí sa za stiahnuté hrdlo. Potom pocíti bolesť na líci akoby jej niekto vrazil päsťou a následne na druhom. Dean sa k nej skloní a chytí jej tvár do dlaní. Z nosa jej tiekla krv a sťažka dýchala. Potom znova zakričala od bolesti a zaklonila hlavu. V ústach pocítila pachuť krvi a vypľula ju na zem. Niečo sa muselo stať Calypse. Dostávala riadnu nakladačku a Lorrie trpela spolu s ňou. Znova pocítila, ako ju niečie silné ruky chytili pod krk. Dusila sa a jej tvár naberala všetky odtiene dúhy. Dean ňou triasol a kričal jej meno, ale ona nevnímala čo sa dialo okolo nej.

Všetci sa okolo nej zhŕkli. Netušili, čo robiť. Nemohli nič robiť. Museli len čakať, kedy tieto jej muky pominú. Bolo utrpením pre každého z nich sledovať jej utrpenie. Jack sa mračil. Cítil sa tak bezmocne. Nemal jej ako pomôcť a tak moc chcel. Videli ako jej oči hľadeli do stropu. Videli len jej očné bielka. Nemali poňatia, čo sa práve v tej chvíli dialo. Tušili, že to má niečo spoločné s Calypsou ale nevedeli, kto by sa na nej mohol práve v tejto chvíli tak vyriadiť.

Lorrie nahliadla za stenu, ktorá ju mala chrániť pred Calypsou a na malý moment zazrela dva červené rubíny, ktoré ju prepaľovali a nahliadli až do jej samotného vnútra. Luciferove oči. Vedela, že ju nemôže vidieť, ale to neznamenalo, že nemohol vycítiť jej prítomnosť. Stisk povolil a ona sa chrapľavo nadýchla. Rozkašlala sa a na zem dopadali kvapôčky jej krvi. Lucifer bol naštvaný na Calypsu a odskákala si to aj Lorrie. Dean si ju k sebe pritiahol a ona sa mu schúlila do náručia.

„Lucifer je naštvaný," povie mu chrapľavo. „Calypsa niečo pokazila a on je strašne nahnevaný."

„Už je dobre," zašepká jej Dean a pohladí ju po vlasoch.

„Nie, nie je," pokrútihlavou a hlas sa jej zatrasie. „Vedel o mojej prítomnosti. Cítil ma.On si pre mňa príde. A príde čoskoro."

No a je tu ďalšia. Chcela som ju vydať už včera, ale akosi mi niečo vbehlo do plánov, tak tu mám pre vás ďalšie dve kapitoly až dnes.

Snáď môže byť... Ďakujem za podporu!!!