Nephilim of the Winchester [SK]✔

PRVÁ KAPITOLA

Anjel a neželaná návšteva

V predmestí Chicaga panoval chlad. Chladný decembrový podvečer so sebou priniesol nádielku v podobe snehu, ktorý lenivými pohybmi dopadal na zem. Dvaja páni v kožených oteplených bundách a rifliach stáli pred malým ošumelým domčekom a čakali na znamenie. Ľudia, ktorí okolo nich prechádzali, po nich hádzali spýtavé pohľady. Nerozumeli, čo môžu chcieť od majiteľky tohto starého domu. A to ešte netušili prečo prišli. Rovnako ale ani démoni stojaci pred chátrajúcim domom nevedeli, že to, čo mali vyzdvihnúť je už stovky míľ od tohto miesta.

Vyššiemu z nich cinkol mobil, vytiahol si ho z pravého vrecka bundy a prečítal obsah správy. Znamenie, na ktoré čakali. Mobil vrátil späť do vrecka a kývol svojmu spoločníkovi. Obaja smerovali k dreveným schodíkom vedúcim k dverám domu. Vyšší vystrel ruku a trikrát zaklopal, čo mal byť poznávací znak pre osobu sediacu na pohovke v obývačke. Démoni začuli kroky a šťuknutie zámkov. Otvorila im žena s dlhými hnedými vlasmi, modrými očami a krásnou tvárou. Ľudia jej často vravievali, že vyzerá ako anjel a to ani netušili, že mali pravdu. 

Pozerala sa na dvoch mužov stojacich oproti nej ako na odpad. Spodinu všetkého žijúceho. S nechuťou im kývla aby vošli. Keď prechádzali okolo nej, vrhali na ňu nenávistné pohľady, ktoré im bez váhania opätovala. Keď prešli obaja ku stolu uškrnula sa. Nemohli sa pohnúť ďalej z koberca. Akí len boli hlúpi. Veriť anjelovi. Pánovo rozhodnutie považovali za hlúposť a predsa teraz stáli v dome anjela, neschopní sa dostať z kruhu, ktorí bol nakreslený pod kobercom.

„Neprišli sme po teba," ozval sa nižší démon, ktorému od zlosti a kvôli jej prítomnosti sčerneli oči. „Zruš tú pascu a odovzdaj nám to, čo máš!"

Žena sa na neho s odporom pozrela. Podišla ku kobercu, čupla si a prevrátila jeden roh aby odkryla nakreslenú pascu. S čepeľou, ktorú schovávala za chrbtom, zoškriabala farbu z podlahy a postavila sa. Namierila na démonov svoju čepeľ a pozerala sa na nich. Mal prísť osobne. Prečo posielal túto háveď? Neveril jej? Ona sa chcela tej špiny zbaviť a on to vedel. Nenávidela sa za to, že podľahla ľudským pudom a splodila to monštrum. A rovnako vedela aký trest by ju čakal keby sa o tom jej bratia a sestry dozvedeli. To bol dôvod prečo sa zaplietla s pánom týchto čiernookých bastardov.

Démoni sledovali čepeľ, ktorou na nich mierila a naraz sa pohli z porušenej diablovej pasce. Vedela na čo myslia. Mysleli si, že nemôžu konať lebo by im ublížila. Ale ak aj sčasti vedia o tom, čo spravila museli vedieť, že svoje schopnosti už nemá. Jej milosť sa poškodila pri páde a to, čo po nej zostalo je teraz v tom monštre, ktoré je na svete kvôli nej. Kvôli jej hlúposti. Hnevala sa a hanbila sa za seba.

„Kde je to dieťa?" opýtal sa ten nižší s tmavými vlasmi.

„Poviem to iba jemu!" odvrkla a bola naozaj nahnevaná. Snáď si nemyslí, že by to týmto dvom povedala. Sľúbila svoje dieťa jemu, nie jeho poskokom. Ale keďže ho jeho povesť predchádza, tak sa podľa toho aj zariadila. Tá príšera je teraz v bezpečí v Oklahoma City. Je v detskom domove a vzhľadom na to, že sa jedná o bábätko si ju čoskoro určite niekto adoptuje.

„Na toto nemáme čas," ozve sa vyšší démon s pieskovo-hnedými vlasmi a s tmavohnedými očami, ktoré patria jeho schránke. „Dáš nám to dieťa alebo umrieš."

Žena si odfrkla a sarkasticky sa zasmiala. Potom sa pozrela na čepeľ, ktorú zvierala v prstoch a opäť na nich.

„Ako mŕtva vám budem na nič," uškrnula sa, „a ako poznám vášho šéfa, ak ma zabijete, ani vy si na zemi, či v pekle už dlho nepobudnete."

„Nebuď hlúpa Corrine," anjel sa otočí na svoje meno a začuduje sa. Takto ju už dlhé roky od jej pádu nikto neoslovil. Keď jej meno vyšlo z úst démona, znelo jej ako nadávka. „To dieťa!"

„Nie je tu!" okríkla démonov. „Je stovky míľ odtiaľto. A ak ma zabijete, nikdy sa nedozviete, kde som ho ukryla."

Démoni si vymenili pohľady a potom ich zabodli do nej. Ten vyšší zodvihol ruku a Corrine odletela k stene. Tresklo to s ňou o stenu a pri páde sa jej čepeľ pár centimetrov odkotúľala, ale stihla ju včas zachytiť. Cítila ako jej z úst vytiekol pramienok krvi. Utrela si ju rukávom a zasmiala sa nad hlúposťou týchto opovrhnutia hodných stvorení. Ak ju zabijú nedozvedia sa kde jej dieťa je. A ak sa to nedozvedia, dohoda padne. Ona zomrie a oni za svoju hlúposť tiež. Pri najhoršom sa na nich ich pán pekne vyriadi. S bolestnou grimasou sa postavila zo zeme tvárou v tvár démonom. Tmavovlasý k nej pristúpil a ruku načiahol pred seba. Začala lapať po dychu a rukou, v ktorej nedržala zbraň, sa chytila za hrudník.
„To, že ťa nemôžeme zabiť ešte neznamená, že si nemôžeme užiť pri tvojom mučení," povedal démon a svoju ruku nechal klesnúť k svojmu telu. Corrine sa zhlboka nadýchla a rozkašlala sa. Nevydrží to. Neznášala bolesť a nebude ju trpieť.

„Oklahoma City!" vykríkne a stále lapá po dychu. Po lícach sa jej skotúľajú slzy ale ona už nevydrží ďalej trpieť. Ona aj jej dieťa sú chránený pred anjelmi. Enochianskými znakmi poznačila aj seba aj svoje dieťa. Bola to posledná vec, ktorú spravila po narodení toho monštra. Posledná vec, ktorú spravila než sa jej milosť – zdroj jej moci – vytratila. Démoni k jej dieťaťu mali voľný prístup. V ceste im nestáli nijaký anjeli, ktorí by mali za úlohu nephilima zabiť. 

A predsa, si nebola istá, či chce aby jej dieťa vyrastalo pri Luciferovi. Vedela ako po ňom prahne, ale kvôli incidentu spred dvoch dní, keď bola úplne na dne, sa nevedela rozhodnúť, či urobila správne. Vtedy strašne plakala a keď sa jej to malé decko dotklo, cítila pokoj. Mala záložný plán. Len dúfala, že jej záložný plán, sa dostane k dieťaťu skôr ako Lucifer.

„Dobré dievča," pochválil ju démon z čoho jej prišlo ešte viac zle.

„Teraz choďte," vyzvala ich a obaja sa na seba uškrnuli. Ten vyšší si vložil ruku do bundy a vytiahol ju spolu s ukradnutou anjelskou čepeľou v ruke. Urobil pohyb a ona sa zahnala rukou, v ktorej držala zbraň. Bola bojovníčka a aj keď vyzerala krehko stále jej to išlo. Démon sa prvému švihu uhol avšak druhý mu zasiahol hrdlo. Videla kosti jeho schránky, pod ktorými zažiarilo svetlo.

Zacítila ostrú bolesť na chrbte a následne cítila ako jej druhý démon vytiahol dýku z tela. Prehla sa a padla na kolená. Jej čepeľ jej vypadla z rúk a odkotúľala sa k nohám démona, ktorý ju zodvihol.

„Smrteľná," zašepkal jej posmešne do ucha, keď sa k nej sklonil. „Nemáš svoju šťavu čo? Aká to potupa pre takého vznešeného tvora ako si ty."

Potiahol ju za vlasy tak, aby sa mu mohla pozerať do tváre. Uškrnul sa a jej vlastnú zbraň namieril smerom k jej hrudníku a zabodol. Vyšiel z nej posledný výkrik a s čepeľou v hrudi dopadla na zem. Démon zmizol. Zostala tam len Corrine a schránka démona, ktorého zabila. Aj napriek tomu, že jej milosť je teraz v jej dieťati, pod ňou sa tiahol tieň jej doráňaných krídel.

Okej, tak som sa dala aj na písanie fanfikcie😄... Zrejme to nebude nič dokonalé ale aj tak som to sem chcela pridať, pre prípad, že sa nájde niekto, komu by sa to zapáčilo😊 Chcela by som sa ešte poďakovať mojej faaaakt ÚŽASNEJ BFF Vere, ktorá mi dosť pomohla a stále pomáha. Ďakujem! Takže jej hoďte ten follow sem na wattpade: Weva44 a prečítajte si jej knížky, lebo stoja za to! 😁❤

A to bude asi všetko, dúfam, že sa vám úvod do tohto diela páčil a budem rada ak mi sem hodíte hviezdičku ⭐ alebo komentár💬. Ďakujem!❤❤