Nephilim of the Winchester [SK]✔

ŠESTNÁSTA KAPITOLA

Dva nevydarené zásahy

Calypsa spala v izbe, ktorú jej poskytol Lucifer. Ako nephilim potrebovala spať, ale snažila sa vnímať okolie ostatnými zmyslami. Nechcela aby jej čo i len najmenší zvuk, či pohyb unikol.

Počula tiché kroky ako sa zakrádajú po chodbe. Počula ako niekto otvára dvere a ako pomaly našľapuje. Presúval sa k jej posteli. Počula ako sa kov ošuchol o prsty. Narušiteľ bol už blízko. Cítila ho. Vnímala ho. Počula ako démon zdvihol ruku do výšky a chystal sa zaraziť čepeľ nephilimovi do srdca.

Cylypsa sa postavila, švihla rukou a čepeľ démonovi odletela z rúk. Démon ju pozoroval ako letela vzduchom a ako dopadla na zem. Keď sa otočil, stál jej tvárou v tvár. Calypsa dala pred seba ruku a démona odhodila na stenu oproti nej. Visel na stene a ona sa pomalými krokmi k nemu približovala. Kládla jednu nohu pred druhú. Ladne kráčala k démonovi s rukou stále vystretou pred sebou.

Démon tmavšej pleti bol pripútaný k stene, nemohol sa ani len pohnúť. Začal kričať o pomoc, ale Calypsa vedela, že nikto nepríde. A ak by sa aj niekto odvážil na tak neuvážený čin ako tento tu, skončil by rovnako. Ba, ešte horšie. Bosou nohou zavadila o chladný kov. Pozrela sa na zem a omotala prsty okolo anjelskej čepele. Prezrela si ju a potom preniesla pozornosť na démona, ktorý bol len pár centimetrov od jej tváre. Švihla rukou, v ktorej zvierala čepeľ a démonovi rana na líci zaiskrila na oranžovo. Pozrel sa na ňu svojimi pravými očami. Calypsa sa pohŕdavo zasmiala.

„Myslíš, že ma tým vyľakáš?" opýta sa ho so všetkou dávkou opovrhovania, ktorú v sebe nájde. „To viem aj ja," dodá a zavrie oči. Keď ich opäť otvorí modré oči nahradia zlaté. Ale predsa bolo na nich niečo zvláštne. Nemali ten lesk, aký by skutočný nephilim mal mať. Bola to len farba, nič viac. Nemali to, čo mala Lorraine.

Démon sa začne snažiť ešte viac aby sa dostal zo steny, ale márne. Bol uväznený ako mucha v pavúčej sieti a Calypsa to pozorovala so slastným úsmevom na tvári. Nikdy ju to neomrzí. Sledovanie niečej bolesti. To ona tu bola ten pavúk. Stisne čepeľ pevnejšie a na líce mu nakreslí rohy a chvostík. Démon zakričí od bolesti a ona sa na tom len zasmeje. Keď ju to už prestane baviť vrazí mu čepeľ do srdca.

Pred tým ako démon padne na zem sa k nemu ešte nakloní a do ucha mu zašepká: „Nie je to príjemný pocit, však? Keď ti niekto vrazí nôž do srdca."

Vytiahne čepeľ, odstúpi od neho a ruku spustí k telu. Sleduje ako jej démon padá k nohám. Dá hlavu trochu na bok a na tvári jej pohráva úsmev. Skloní sa k nemu a do čierneho saka utrie čepeľ.

Započula ako niekto prichádza. Postavila sa ale stále sa nepozrela na toho, kto ju prišiel v túto chvíľu pozrieť.

„Zdravím Lucifer," pozdravila ho odmerane a ani sa na neho nepozrela.

Lucifer sa opieral o zárubňu dverí a pozoroval tento incident z diaľky. Dosť dobre nechápal tomu, čo sa tu práve stalo. Videl jedného zo svojich démonov ležať mŕtveho Calypse pri nohách. Démoni sa mu sťažovali na jeho spoluprácu s ňou a neprimeranými spôsobmi mu dávali najavo svoj nesúhlas. Ale on ju potreboval. Len ona mu mohla Lorrie priviesť.

Poobzeral sa po izbe a potom znova preniesol pozornosť na Calypsu.

„Túto izbu využíval Crowley pre Amaru," vysvetľoval jej Lucifer zatiaľ, čo ona skúmala vitráž na okne.

„Spánok," ignorovala Lucifera, „je otravný." Otočí sa na neho s rukou za chrbtom. Držala v nej zbraň, ktorou zabila démona, čo si Lucifer nevšimol. „Nikdy nemôžeš predvídať, kto ťa počas neho môže napadnúť," dodá a pomaly sa presunie k Luciferovi. „Nikdy nemôžeš vedieť, kto ti vrazí nôž do chrbta."