V Poslednej Chvíli

9.

„Bolo to schválne. Ten bozk. Draco mi nechcel veriť že ti na ňom naozaj záleží aj keď sa mu úspešne darí vyhýbať sa ti." povedala akoby nič a vytiahla z vrecka sukne krabičku muklovkých cigariet. „Chceš?" ponúkla ma ale ja som odmietla. Raz sme to s Hermionou skúšali keď sme boli u nej na víkend. Ja som ju na to nahovorila chcela som tu skúsiť pretože to vraj je veľký zvyk u muklov ale my sme sa pri tom skoro zadusili a sľúbili sme si že to už nikdy viac neurobíme. „Prečo si za mnou prišla?" Opýtala som sa podráždene. Nechápala som o čo jej ide a čo chce dosiahnuť tými nezmyslami čo mi povedala. „Draco mi povedal čo sa medzi vami stalo...povedal mi o všetkom." dodala rázne aby mi bolo jasné čo všetko tým myslí. 

„Smiala som sa že to nemôže myslieť vážne keď mi povedal že mu na tebe záleží vraj si výnimočná, pretože ho vidíš inak ako všetci ostatný. No a potom som si ho začala všímať ako ťa stále sleduje. Ako zaťína zuby keď hovoríš s nejakým chlapcom a sa vždy zhodou okolností nachádza na rovnakom mieste ako ty ako napríklad v knižnici.... a potom som začala sledovať aj teba." Nechápavo som zdvihla obočie. 

„Nie doslova. Myslím keď ste boli v jednej miestnosti. To ako sa na neho pozeráš, tak sa nedíva niekto na niekoho s kým nadobro skončil. Draco si myslí že na neho už zabudla pretože on je smrťožrút, o ktorého niekto taký slušný a čistý a nevinný ako ty nemôže mať záujem. Snažím sa o to už pár dní aby konečne pochopil že to nie je pravda a ty si na neho naozaj nezanevrela aj keď vieš...kým je. Pred chvíľou som videla ako sa neho pozeráš tak som mu to povedala a on zase odmietol. Navrhla som že mu to dokážem no a tak som ho pobozkala. Myslím že tvoj výraz tváre hovoril za všetko aj keď v jeho prípade si nie som celkom istá či mu to konečne dôjde. Chcem tým povedať že mu na tebe záleží Ginny a viem že ty si jediná osoba, ktorá ho dokáže udržať pri zdravom rozume keďže na ňom záleží aj mne pretože je to môj priateľ a preto ťa prosím nevzdávaj to s ním."

Po celý čas vydychovala pálivý dym, ktorý ma štípal v očiach. Neveriacky som pokrútila hlavou. „Ja to s ním nevzdávam...vieš..." na chvíľu som sa zamyslela či je to dobrý nápad. Pansy je predsa jeho kamarátka niečo ako Hermiona pre Harryho, ak jej verí ja môžem jej veriť aj ja. „Ak rozmýšľaš nad tým či mi môžeš veriť tak ťa môžem ubezpečiť že by som tu nesedela a nehovorila ti že ťa Draco miluje a že máš otvoriť ústa a ísť mu povedať že aj ty jeho ak by som bola naozaj taká zlá mrcha ako sa o mne hovorí!" Prekvapene som si uvedomila že má pravdu. Ak by nechcela nemusela by mi nič povedať a my by sme sa ďalej len obchádzali, obaja v nevedomosti či to má vôbec nejaký zmysel. 

„Plánujem útek." Povedala som jednoducho. „Útek? Aký? Kam?" vyzvedala okamžite. „Neviem ešte všetko, so Snapeom sme nebrebrali detaily. V prvom rade musíme zabrániť Dracovi zabiť Dumbledorea to by mu zničilo celý život a..." chcela som jej povedať o tom že to namiesto neho urobí Snape pretože Dumbledore mu to aj tak prikázal keďže sám vie že sa ho Draco snaží zabiť ale ona ma rázne prerušila. „Ty a Snape?!" opýtala sa nechápavo. „Hej došlo mi že s Dracom nepohnem tak som musela vymyslieť iný plán a toto sa mi zdalo ako dobrá voľba." Pansy nechápavo nadvihla obočie. „Môžem vám nejako pomôcť?" opýtala sa nadšene čo ma potešilo. Viac hláv viac rozumu. Povedala som jej o našom doterajšom pláne a dohodli sme sa že večer sa spolu stretneme u Snapea a Dracovi ani muk!

„Choďte už! Je neskoro uvidíme sa o pár dní. Pansy buď veľmi opatrná hneď ako sa ti bude zdať že má niečo Draco zalubom daj mi vedieť." „Áno pane." Odvetila s úsmevom a potichu sme odišli z jeho komnaty. Bolo pol jednej ráno takže sme museli byť obzvlášť opatrné aby nás nikto nevidel. Mali by sme čo vysvetľovať a profesor Snape takisto. „Vieš že si celkom fajn." poznamenala odrazu Pansy. „Hej aj ty. Vieš keď som ťa videla s Dracom myslela som si že si mrcha." priznala som načo sme sa rozosmiali. 

„Po pravde asi tak trochu aj som. Občas musíš byť, v tejto dobe...no nie?" opýtala sa zaujato aj by som jej odpovedala ale položila som jej ruku na ústa a potiahla som ju za roh steny. „Niekto ide." zašepkala som ako vysvetlenie. Počula som nejaké kroky a ako sa ukázalo naozaj niekto išiel. Keď daná osoba vyšla na svetlo okamžite sme zaliezli do úkrytu, do výklenku v stene, a nedovolili sme si vydať ani hlások. Draco prešiel okolo nás a v ruke tuho zvieral darčekovo zabalenú fľašu. 

„Vieš ako Snape hovoril že si mám všímať všetko podozrivé?" Zašepkala mi Pansy keď sa trochu zvdialil. „Myslím že toto je dosť podozrivé." Potvrdila som a opatrne a čo najtichšie sme sa vybrali za ním. Išiel do ľavého krídla ku Slughornovej komnate. „Kam to do pekla ide?" Zanadávala Pansy. „Tuším kam. Musíme sa tam dostať skôr ako on." ukázala som prstom na na okno a Pansy pretočila očami. „Pre Merlina toto je zlý sen." zašomrala ako otvorila okno a naznačila mi aby som išla prvá.

Opatrne som preliezla a postavila som sa na parapetu. „Neznášam výšky." „Veď hráš metlobal." Poznamenala som neveriacky. „Hej keď som na metle je to iné ako stáť na rímse šiesteho poschodia kde ma nič neistí!" Povedala vyplašene a zaryla sa nechtami do múru. Keď som sa pozrela dole a zbadala som tú výšku uvemonika som si že ani mne táto výška nie je príjemná.