V Poslednej Chvíli

17.

„AVADA KEDAVRA!" vykríkla som s prútikom namiereným na chlapa v maske. „Ani to neskúšaj lebo ťa zabijem!" Vyštekla som po tom druhom skôr než stihol vybrať prútik. „Alebo ja teba." Ozvalo sa za mnou hrubým hlasom a na krku som pocítila hrot prútika. „Daj sem ten prútik a žiadne hlúposti!" Vyštekol mi do ucha. Pomaly som mu podávala prútik a druhou rukou som sa snažila nahmatať nôž. Keď sa mi to podarilo bez váhania som sa otočila a bodla mu ho do hrude. Z prútika ktorý som pevne držala v ruke som vrhla kliatbu na toto druhého. Ich mŕtve telá ležali v kuchyni na dlážke a ja som stála v kaluži krvi. Z tohto už nebolo úniku. Zabila som troch ľudí. Bez ohľadu na to či to boli smrťožrúti...ja som ich zabila!

„Petrifikus totalus!" Odrazu som zamrzla v pohybe. „Ty jedna malá suka." Kúzlo ma otočilo tvárou v tvár môjmu útočníkovi. Lucius Malfoy sa nejako dostal z kopky a v ruke držal prútik! „Za toto budeš veľmi trpieť." Zavrčal a pomaly kráčal cez chodbu priamo ku mne. „Avada kedavra!" Vykríkol ženský hlas a kúzlo ktoré ma zmrazilo pominulo. Lucius spadol nevládne na zem. „Pansy!" Vykríkla som neveriacky keď som ju zbadala. „Si v poriadku?" Opýtala sa ma vystrašene a rýchlo ma objala. „Áno." Odvetila som vystrašene. Až doteraz som si neuvedomila ako som sa bála toho čo robím pretože som ani nevedela čo vlastne robím. Len som sa snažila zachrániť.

„Ako si ma našla?" Nechápala som. A kde je Draco ak je Pansy tu? „Draco šiel do sídla temného pána a ja s Blaiseom ku Theodorovi. Našli sme ho mŕtveho na zemi v kúpeľni s rozrezanými žilami s listom v ruke. Písal že to neurobil naschvál že mu to prikázali Bellatrix a Lucius. Rozdelili sme sa ja som šla na Malfoy manor a Blaise do rezidencie Lestrangeovcov. Našla som tam Narcissu a keď som jej povedala čo sa stalo ihneď vedela kde budeš. Ona šla po chlapcov a ja po teba. Merlin som taká šťastná že si v poriadku!" Znova ma tuho objala a ja som jej to vrúcne opätovala. „Je v dome ešte niekto?" Opýtala sa ma vážne.

„Jeden mŕtvy dole v pivnici o nikom inom neviem." Odvetila som keď sa ozvalo cvaknutie zámky. „Choď z druhej strany." Zašepkala mi Pansy čo najtichšie. Cez kuchyňu v ktorej sme boli sa dalo prejsť do ďalšej miestnosti z dvoch vchodov takže sme sa rozdelili aby sme našu návštevu prekvapili. Z hrude toho smrťožrúta som vytiahla nôž ktorý sa mi už raz pekne zišiel. Nehodlala som to nechať na náhodu a obzvlášť nie ak ide aj o Pansyn život! Keď zapraskala podlaha v hale obe sme vybehli s namierenými prutikmi! „Draco!" Vykríkla som neveriacky. S Pansy sme rýchlo zložili prútiky. „Prepáč mi to." Povedal ako prvé zatiaľ čo som sa rozbehla a hodila sa mu do náručia. Ihneď som ho pobozkala a pocítila som neskutočnú úľavu.

„Povedz jej to!" Začula som spoza nás nastojčivo. „Milujem ťa Ginny." Po líci mi stiekla slza šťastia. Opäť som ho vášnivo pobozkala. Ako dlho som na toto čakala? Bolo to také krásne a bolo mi úplne kde sme a čo tomu muselo predchádzať. „Nerada vás ruším ale mali by sme vypadnúť." Nahodila Pansy a nám došlo že má pravdu. Draco zbadal na zemi svojho otca. „Vysvetlíme ti to..." Začala som opatrne ale on ma hneď prerušil a jemne mi položil dlaň na líce. „Urobil ti niečo? Hocikto? Dotkol sa ťa niekto?" Pokrútila som hlavou. V jeho očiach sa odrazu stratila všetka iskra a videla som len temnotu. „Nič sa mi nestalo len..." „Len?!" Zavrčal rozzúrene a prisahala by som že ak by jeden z tých smrťožrútov ešte žil nechcel by sa mu práve dostať do rúk.

„Zabila som troch ľudí." Priznala som skleslo. „Nemala som inú možnosť musela som sa brániť." Draco chápavo prikývol a opäť mi na ústa vtisol bozk. „To je v poriadku. Neurobila si nič zlé." „Ale teraz vážne ľudia poďme už preč!" Prosila nás Pansy. Ani ona už v tom dome nechcela byť ani o minútu dlhšie. Hneď ako otvorila dvere všetci traja sme nadskočili. „Hej čaute." Pozdravil veselo Blaise keď nás uvidel spolu. „Ako si nás našiel?" Opýtala som sa neveriacky. „Asi tak ako ťa našli títo dvaja...nijak legálne." Jemne mykol plecami a odstúpil od dverí aby sme mohli konečne odísť. „Ako sa dostaneme späť do Rokfortu?" Opýtala som sa zvedavo. „Poletíme." Blaise vytiahol z vrecka štyri zmenšené metly ktoré sa zväčšili hneď ako nám ich podal.

Trvalo niekoľko hodín kým sme konečne zbadali Rokfort. Bol to neopísateľný pocit. Všetci sme si začínali uvedomovať únavu keďže sme dva dni nespali. „Len choďte spať my to so Snapeom vybavíme." Ponúkol sa Blaise a Pansy. S Dracom sme si unavene ľahli do jeho postele. „Ako si ma našiel Draco?" Zaujímala som sa po chvíli ticha keď som nemohla napriek únave zaspať. „Mučil som Bellatrix kým mi to nepovedala." Prekvapilo ma ako na rovinu mi to povedal. Bola som za to vďačná. Páčilo sa mi že predo mnou nič netajil. „Chceli aby si to urobil.... kvôli mne." Draco bol ticho. Vedel čo chceli mojím únosom docieliť. „Urobil by si to?" Pýtala som sa ďalej keď neodpovedal. „Áno. Ak by ťa to ochránilo zabil by som hocikoho." Priznal zlomene. Hanbil sa za to čo povedal vedela som to. Ale prečo?

„Zabila som troch ľudí Draco..... nemám výčitky, necítim sa tak ako predtým už nie si ten zlý a ja tá nevinná." Vedel že tak to teraz naozaj je a on s tým nemôže nič urobiť. Pred týmto ma ochrániť nemohol. V týchto časoch mal na rukách krv skoro každý bez ohľadu na pohlavie alebo vek. „Tak čo bude s tým útekom?" Opýtal sa ma odrazu a otočil sa ku mne tvárou so širokým úsmevom. „Chceš so mnou ujsť?" Opýtala som sa zvedavo načo sa rozosmial. „Takže už neutekáš ty so mnou ale ja s tebou?" So smiechom som prikývla. „Chcem s tebou ujsť Ginny a chcem byť s tebou až do smrti." „Ooo to je rozkošné." „PANSY!" Vykríkli sme naraz aj spolu s Blaiseom ktorý stál za ňou. „Pardon." Povedala ospravedlňujúco načo sme sa všetci rozosmiali.