V Poslednej Chvíli

10.

Opatrne som sa po špičkách prenusili až k Slughornovmu oknu. „Kde je nevidím ho." zavrčala mi Pansy do ucha a v tom sa jeho chrbát objavil priamo pred nami. Obe sme nadskočili. „Myslíš že nás počul?" Zašepkala som pričom sme sa stále držali sklonené pod parapetou. Opatrne som nazreli do komtany a zbadali sme Draca ako sa snaží potichu otvoriť skriňu s alkoholom. „Chce ich vymeniť." zašepkala Pansy a naznačila mi aby som sa pozrela na fľaše, ktoré tam boli vystavené. Jedna vyzera úplne rovnako ako tá, ktorú doniesol Draco.

„Musíme ho zastaviť." povedala som rozhodnuto a začala som ju preliezať aby som sa mohla dostať späť k oknu na chodbe. „Čo to robíš?!" zavrčala po mne. „Ja ho odlákam a ty vymeň tie fľaše naspäť!" prikázala som jej a hneď som preliezla späť do hradu. Potichu som vošla do komnaty ktorú Draco nechal otvorenú a postavila som sa priamo za neho. „Čo to tu robíš?" Opýtala som sa akoby som to nevedela. Prudko sa zvrtol a takmer zhodil tú fľašu ktorú priniesol. „Čo tu robíš TY?! Okamžite odtiaľto odíď inak ťa tu niekto uvidí a budeš mať problémy!" Vyhŕkol na mňa starostlivo. Hlavne že on tam bol oprávnene všakže?

„Nie." Odvetila som akoby nič a na oko zvedavo som si prezerala jeho fľašu. „Polož to a vypadni!" Vyštekol pričom ku mne priskočil a vytrhol mi fľašu z ruky. Otočila som sa tak aby on stál chrbtom k oknu a nemohol zazrieť Pansy ktorá čakala na moment kedy bude môcť kúzlom otvoriť zámok okna tak aby to Draco nepočul. „Inak čo?!" Neustupovala som. Musela som ho zneistiť ako to len šlo. „Inak za seba neručím!" Zasyčal pomedzi zuby a opäť sa ku mne priblížil. Stál len niekoľko centimetrov od mojej tváre a snažil sa pôsobiť hrozivo. Musím uznať že mu to s tou ľadovou tvárou celkom išlo ale ja som mu na to nenaletela. Nemohli sme v profesorom kabinete stráviť celú noc, mohol tam kedykoľvek prísť, musela som konať rýchlo. Vlastne som ani nemusela nič predstierať a povedala som to čo mi na srdci ležalo najviac.

„Ja nie som tvoje dievča aby si mi mohol rozkazovať! Takto sa môžeš rozprávať s Parkinsonovou keď jej budeš nabudúce strkať jazyk do úst!" Vyštekla som zlostne a kútikom oka som zbadala Pansyn výraz tesne pred výbuchom do smiechu, ktorej sa mimochodom podarilo práve v tej chvíli otvoriť okno pretože som jemne buchla rukou po stole za mnou, na ktorom zarinčali skúmavky s elixírmi.
Prebodla ssom Draca pohľadom na len na zlomok sekundy nahodil prekvapený výraz. „Takže si nás videla?" Opýtal sa akoby nič pričom sa na mňa sám pozrel hneď potom ako sa od neho Pansy odlepila! Začínala som zabúdať prečo tam som a kypel vo mne hnev.

„Áno, ale som rada že to viem inak by som si stále naivne myslela že ti dokáže záležať aj na niekom inom ako si ty! Nebodaj aj na mne." Zavrčala som. Pansy sa po štvornožky plazila popod stôl, priamo k nám. Ešte že tam má Slughorn toľko harabúrd. „Záleží mi na tebe." Povedal bez rozmýšľania až sa sám zarazil. Zrejme mi to povedať nechcel. Ale prečo? Prečo to musí tak tajiť? „Vážne?" Opýtala som sa s ironickým smiechom. „Dokáž mi to!" Prikázala som panovačne a posunula som sa o krok dozadu. On ku mne vo chvíli pristúpil a pobozkal ma. Pansy vyliezla spod stolu a vymenila jeho fľašu za tú v skrinke a potom sa čo najtichšie a najrýchlejšie vrátila k oknu.

„Asi máš pravdu." Povedal po chvíli keď sa odtiahol bez toho aby mi pozrel do očí. „Nezáleží mi na nikom okrem mňa....mala by si odísť." Povedal vážnym a ráznym hlasom. V tej chvíli som netušila či je to len pretvárka alebo to myslí vážne. V jednej chvíli ma bozkáva a v druhej ma pošle preč bez štipky citu. Bola som šťastná že Pansy urobila čo bolo treba pretože som mohla odtiaľ vypadnúť! Nemala som chuť byť viac s ním. Vybehla som z komnaty a zastavila som sa až na dievčenských záchodoch. S Pansy sme sa dohodli že tam bude vždy naše tajné útočisko. Ako som predpokladala už ma tam čakala.

„On to tak nemyslel, urobil to aby ťa chránil! Bojí sa pustiť si ťa bližšie." Mávla som ľahostajne rukou. „Čo si to nahovárame Pansy. Myslel to presne tak ako to povedal!" Opäť som cítila ako sa mi tlačia slzy do očí. „Dokážem ti že sa mýliš!" Povedala presvedčene. „Vážne a ako?" Opýtala som sa neveriacky. S ním nepohne nič! „Ginny Ginny vieš čo nikdy nesklame?" Opýtala sa so škodoradostným úškrnom. „Žiarlivosť predsa." Žmurkla a ja som jej v tom šialenom výraze videla že už má presne premyslený svoj diabolský plán.

„Toto nedopadne dobre." Zašomrala som a zaborila som si hlavu do knihy na stole. Sedela som v knižnici a bol deň pred Slughornovým ďalším večierkom. Pansy ku mne pribehla s tým že mi našla partnera na večierok. Theodora Notta. „Žartuješ? Bude to veľkolepé! Draco ho neznáša! Minulý rok sa skoro pobili pretože Nott podvádzal našu kamarátku Daphne a Draco mu za to chcel robiť hubu! Je to môj bratranec a keď som mu povedala že tým naštve Draca ihneď súhlasil a sľúbil že nikomu nič nepovie a že na teba nebude nič skúšať len tak aby sa to zdalo Dracovi že spolu niečo máte a...." „Pansy dosť, dosť, prosím prestaň!" Snažila som sa ju zastaviť pretože začínala rozprávať tak rýchlo že som jej ledva rozumela.

„Len mi dôveruj." Žmurkla a už jej zase nebolo pretože som začula približujúci sa smiech. Bola to Hermiona a Harry. „Ahoj Ginny." Pozdravili ma obaja. „Počuj Ginny chcel som sa ťa opýtať či by si nešla so mnou na ten Slughornou večierok. Dumbledore chce aby som sa zblížil so Slughornom tak ma napadlo že..." Hovoril koktavo tak som ho prerušila hneď ako mi došlo čo vlastne chce. „Prepáč Harry ale niekto ma už pozval." Povedala som ospravedlňujúco. „Aha to chápem. Skúsim sa opýtať Luny." Jemne som sa usmiala a vrátila som sa pohľadom ku knihe. „S kým teda ideš?" Vyzvedala Hermiona a mne stiahlo hrdlo. „S Theom Nottom." Odvetila som jednoducho bez toho aby som zdvihla hlavu aby som nemusela čeliť ich pohľadom.