V Poslednej Chvíli

1.

„CHOĎ DO PEKLA DEAN!" Zakričala som naštvane a vybehla som z prázdnej učebne. Zase sme sa pohádali, poslednú dobu sa to deje čoraz častejšie. Pôvodne sme sa išli udobriť po poslednej hádke no dopadlo to ešte horšou hádkou. Bolo toho na mňa už príliš a preto som sa nebránila a nechala som slzy stekať po mojich lícach. Potrebovala som byť sama a preto som napriek večierke šla do astronomickej veže a nie do preplnenej klubovne kde by ma hneď začali všetci vypočúvať. Vonku padal prvý steh a zimu som pocítila už ako som kráčala po schodoch. Uvedomila som si že tam nie som sama. Zbadala som postavu v čiernej mikine pri zábradlí. Bola tma a hrozne fúkalo. Musela som prižmúriť oči pretože mi do nich lietal sneh čo nebolo nič príjemné. Nevedela som rozoznať kto to je a pre istotu ak by to bol nejaký prefekt som sa skryla za najbližší ďalekohľad, ktorý sme používali na hodinách astronómie.

Sledovala som ho čo bude urobiť, uvedomila som si že je to chlapec, dosť vysoký a dobre stavaný, možno to je nejaký môj spolužiak, napadlo mi. To by bola jedna z tých lepších možností a ja by som si šla nájsť iné miesto a nemusela by som sa tu skrývať. Odrazu si vyzliekol mikinu a ja som ihneď zistila kto to je. Bol to Malfoy. Tak ten ma tu jednoznačne nesmie vidieť v takomto stave! S červenými uplakanými očami ako ho sledujem no úchvatné. Chcela som potichu zísť po schodoch a skryť sa pod nimi, netrúfala som si znova otvoriť dvere pretože to mohol začuť. Zastavilo ma však keď som uvidela ako preliezol zábradlie. Pustil sa a jediné čo ho delilo od pádu bola jeho rovnováha. Pre Merlina čo to ten blázon robí? Pýtala som sa sama seba aj keď mi to bolo viac ako jasné.

Začula som vzlyk. Patril jemu. Plakal. „Draco!" Ani som nerozmýšľala že niečo poviem. Akosi to zo mňa vyšlo samo. On sa okamžite trhol a keď ma zbadal zhrozil sa. „Vypadni!" Vyštekol po mne a ja som neverila vlastným očiam. Mal červené oči a zúfalý výraz ako nikdy predtým. „Nie." Povedala som presvedčene a o krok som pristúpila. „Nepribližuj sa ku mne!" Okríkol ma ale ja som vedela že nemôžem odísť  a nechať ho tu takto. „Len pokoj chcem ti pomôcť." Povedala som opatrne a zase som urobila krok dopredu. „Nemôžeš mi pomôcť! Nikto mi nemôže pomôcť! Je koniec!" Povedal pričom zavzlykal. „Pozri neviem čo sa deje ale toto nemusíš robiť." Nepríčetne sa začal smiať. „Čo ty o tom vieš?" Opýtal sa a opäť sa pustil rukami zábradlia. „Tak mi to vysvetli." Povedala som rýchlo a zase som sa o kúsok priblížila. 

„Nebudem ti nič vysvetľovať!  Aj tak ťa to nezaujíma tak sa nepretvaruj! Je ti jedno či skočím alebo nie!" Nebolo mi to jedno. Nemám ho rada lebo je to hrozný pokrytec a idiot ale ani jemu neprajem niečo tak hrozné ako je smrť. Vedela som že nemá zmysel ho o niečom presviedčať tak som prišla až k nemu a tiež som preliezla zábradlie. „Čo to robíš?" opýtal sa ma nechápavo. Výšky mi nevadia no keď som sa pozrela dole zatočila sa mi hlava. „Užaj choď preč veď sa zabiješ!" Vyštekol keď videl že som sa aj ja pustila a moja rovnováha nebola kvôli silnému vetru vôbec bezpečná. „No a? Je ti to jedno tak prečo sa tváriš že ti na tom záleží?" Opýtala som sa jeho vlastnými slovami a dúfala som že to zaberie pretože mi nebolo všetko jedno. Stačil jeden zlý pohyb a nebolo by cesty späť. 

„Čo odo mňa chceš?!" „Chcem ti pomôcť!" Povedala som úprimne ale akosi som si neuvedomila že sa nesmiem príliš hýbať a noha sa mi pošmykla na zľadovatelom kúsku na ktorom som stála. od hrôzy som vykríkla pretože som stratila rovnováhu a spadla som a nestihla som sa ničoho chytiť. Trhlo so mnou keď ma Malfoy chytil za ruku a držal ma pred pádom z astronomickej veže. „Prosím nepúšťaj ma!" Vykríkla som zúfalo. „Len pokoj nepozeraj sa dole!" Povedal mi vážne ale jasné že som neposlúchla a pozrela som sa. Nechtami som sa mu zadrela do kože na predlaktí a začala som hrozne panikáriť. Môj život závisel len od toho či sa jemu podarí udržať zábradlia a či ma nepustí. Jednou rukou sa držal a druhou sa ma snažil vytiahnuť. Ako ma ťahal rukáv sa mu nadvihol a mne sa naskytol jasný výhľad na jeho ľavé predlaktie.

Zhrozila som sa. Zabudla som na to kde som, len som nemohla odtrhnúť zrak od temného znamenia. Vytiahol ma až k zábradliu a pomohol mi ho preliezť späť na pevnú zem. „Si v poriadku?" Opýtal sa ma starostlivo no ja som nebola schopná slova. „Si smrťožrút." Bolo jediné čo som dokázala vysloviť. V očiach sa mu zablyslo a ihneď odo mňa odvrátil zrak. „Hovoril som ti že mi nemôžeš pomôcť." zavrčal chladným hlasom. Zobral svoju mikinu ktorá ležala vedľa nás a prehodil mi ju cez ramená. Potom sa postavil a rýchlim krokom odišiel. „Draco! Malfoy!" Kričala som za ním ale už bol preč. Celá premrznutá som sa poriadne zabalila do jeho mikiny pomaly som sa vrátila do chramromilskej veže, kde všetci už našťastie spali. 

„Ty si sa kde včera túlala?" Opýtala sa ma ráno Hermiona keď sme spolu išli na raňajky. „Pohádala som sa s Deanom, potrebovala som byť sama." Odvetila som neprítomne a obzerala som sa po veľkej sieni. Hľadala som jedinú osobu no nebola tam. „To mi je ľúto Ginny." Povedala smutne ale mne to bolo jedno. Pred očami som stále mala jedinú vec a to temné znamenie na Malfoyovom predlaktí. „Harry hovorím ti že je to blbosť!" Zachytila som Ronov hlas a hneď na to si ku nám obaja prisadli. „Čo sa deje?" Opýtala som sa zvedavo načo Hermiona pretočila očami. „Harry si myslí že Draco Malfoy je smrťožrút." Zašepkala mi a ja som stuhla. Odkiaľ to vie? „Sama si to videla Hermiona! V temnej uličke, bol to rituál zasvätenia." Dodal Harry presvedčene ale Hermiona nesúhlasne pokrútila hlavou. 

„Je to hlúposť Harry. Ak by ním skutočne bol nedostal by sa predsa do hradu. Všetkých nás kontrolovali a prehľadávali naše veci." Pripomenula mu no on sa nedal presvedčiť. „To kvôli Snapeovi! Ten mu stojí za chrbtom a chráni ho aby to nikto nezistil." Ron sa zasmial a neveriacky pokrútil hlavou. „No tak Harry načo by bol veď vieš komu taký Malfoy?" Harry si stále stál za svojim a nedal sa presvedčiť ale Hermiona túto tému radšej ukončila skôr než to niekto začuje.

Ja som k tomu nepovedala ani slovo. Vzala som si veci a rýchlo som sa rozlúčila. Bolo toho na mňa priveľa. Rozmýšľala som či sa o tom mám s Harrym porozprávať, povedať mu čo sa včera v noci stalo. Rozhodla som sa že si to zatiaľ nechám pre seba, koniec koncov zachránil mi život. Keby ma nechytil zabila by som sa pádom z veže. Mohol ma nechať, určite nechce aby niekto počul v akej situácii som ho prichytila a navyše keď som videla aj znamenie...prečo ma potom zachránil?