V Poslednej Chvíli

14.

Sedela som tam celé hodiny. Aspoň tak mi to pripadalo v skutočnosti netuším koľko času prešlo kým som konečne zase začula kroky za dverami. Tentokrát sa otvorili dokorán. „Čo odo mňa chcete!?" Vykríkla som keď som zbadala jej tvár. Šialene sa zasmiala a hodila po mne kúsok chleba a fľašu s vodou „Jec." Vyštekla. „A od teba nechcem nič. Len buď dobré dievča a seď tu kým Draco neurobí čo má!" Pochopila som o čo jej ide. „On to neurobí! Nie je vrah! Nedonútite ho k tomu!" Zakričala som presvedčene ale nebola som si tým taká istá. „Ja viem že to neurobí pretože je slaboch tak ako jeho otec! Ale videla som čo dokáže urobiť kvôli tebe! Crabbe a Goyle, spomínaš si?" Opýtala sa škodoradostne.

„To bolo niečo iné!" „Vážne a v čom? Ty si teraz tu a Draco urobí všetko preto aby som ti neskrivila jediný  humusácky vlások!" Podišla ku mne a dlhými nechtami mi prešla po vlasoch. Stála som vzpriamene,  nechcela som jej ukázať že sa jej bojím. Kto vie čo sa tej šialenej ženskej odohrávalo v hlave. „Mala by si mi poďakovať. Ja ho vlastne chránim." Znechutene som si odvrkla. „O čom to hovoríte?! Veď to je šialené!" Znudene nado mnou pretočila očami. „Pochop Ginny." Moje meno doslova vypľula pričom si znechutene odrvkla.

„Draco nie je schopný zabiť Dumbledorea a to znamená že sa svoje zlyhanie bude pykať! Snažím sa ho len chrániť. Ak to urobí temný pán ho pochváli a bude mu veriť! Nechá ho na pokoji! Záleží mi na Dracovi koniec koncov je to môj synovec." Bellatrix vytiahla dýku a priložila mi ju ku krku. „Máme veľmi rozdielne názory na to čo je pre neho dobré." Povedala som hrdo a snažila som sa zabrániť aby sa môj hlas triasol. „Áno to je pravda. Ja sa snažím udržať ho nažive! Keby mi na ňom nezáležalo bola by si už mŕtva. Keď Draco urobí čo má pustím ťa ale ty sa k nemu už nikdy nepriblížiš rozumieš mi? Láska robí z ľudí slabochov."

Cítila som ako mi ten nôž zarýva do kože a po krátkej chvíli som pocítila štípanie a teplú krv. „Tak to ma radšej zabite hneď pretože ja ho neopustím!" Bellatrix sa šialene zasmiala a odišla. Zase som tam bola sama. Tentokrát som ale vedela čo sa vlastne stalo a na čom som. No boh vie aká výhra to teda nebola ale aspoň som poznala okolnosti. Musela som sa odtiaľ nejako dostať. Došlo mi že to bude asi trošku problematické.

Z pohľadu tretej osoby

„Musíme ju nájsť!" Snape chodil po miestnosti sem a tam. Mal tušiť že toto celé nedopadne dobre. „To mi je jasné Draco." Odvetil Snape neprítomne. „Čo budeme robiť? Prečo by ju niekto unášal?" Čudovala sa Pansy hoci mala isté predpoklady. „Myslím že nemôžeme robiť nič. Ide tu o teba nie o ňu Draco. Vedia že urobíš všetko kým je v ich rukách." A Snape mal pravdu. Draco bol odhodlaný urobiť naozaj čokoľvek aby ochránil Ginny. „Asi nám je všetkým jasné čo chcú aby si urobil." Blaise zlomene krútil hlavou. Nemohol pripustiť aby jeho kamarát urobil niečo také ako zabiť Dumbledorea! „Ak to chcú urobím to. Ak ju to ochráni..." Snape odrazu buchol rukami po stole a všetci traja jeho študenti nadskočili.

„Nie! Nemáš istotu že ju pustia živú. Vedia že to kvôli nej urobíš ale to im nezabráni potom jej ublížiť! Kým ťa neprivedú k tomu aby si to urobil nezabijú ju!" Draco nemohol čakať. Vedel čo môže znamenať každá minúta pre Ginny v rukách smrťožrútov! „To mám akože len čakať? Viete čo jej možno práve teraz robia!! Musím ju nájsť a to hneď!" Draco sa do očí pri tej myšlienke drali slzy. Ginny bola také nevinné dievča. Nezaslúžila si to. Kvôli nemu. „Vy traja ste toho urobili už viac než dosť! Teraz sa vrátite do svojich izieb a budeme pokračovať vo všetkom akoby sa nič nestalo! Ja ju nájdem ale vy sa do toho pliesť nebudete rozumiete?!" Všetci traja chápavo prikývli. Snape vedel že to aj tak neurobia ale dúfal že ich nenájdu nejaký šialený spôsob ako ju hľadať. Snáď budú len sedieť a premýšľať v bezpečí hradu!

„Tak aký je plán?" opýtala sa Pansy keď sa prišli do chlapčenskej izby. Bola prázdna keďže Crabbe a Goyle boli mŕtvy a Theodor zmizol. „Musíme nájsť Notta." Povedal rozhodnuto Draco. On bol jediná stopa k Ginny. „Ale ako? Môže byť kdekoľvek? Budeme tu na neho čakať?" pýtal sa nechápavo Blaise. „Nemyslím si že je ešte v hrade." zapojila sa do toho zamyslene Pansy. „Aj tebe to povedali Draco nie? Hneď ako to urobíš vypadni z hradu kde ťa budú čakať ostatný...myslím že Theodor sa sem už nevráti." Pansy mala pravdu. Draco si dobre spomínal na Bellatrixine slová. Hneď ako zabije Dumbledorea musí zmiznúť z hradu, aj keby ho nikto nevidel! Nesmie sa nechať chytiť! „Kam si mal ísť?" vyzvedala Pansy. Možno na rovnaké miesto mal odviesť aj Theo Ginny. 

„Viete že som ich sem mal dostať cez tú prekliatu skriňu." odvrkol si namosúrene Draco „Tak moment Nott vie o tej skrini?" Blaise sa odrazu splašene postavil. Dúfal že mu napadlo niečo užitočné. „Jasné že o tom vie. Jeho prekliaty otec mu to povedal veď Voldemortov verný služobník a ja som musel Voldemortovi musel povedať čo chystám." Pansy pozorne počúvala a pomaly si uvedomovala na čo Blaise asi myslí. „To je predsa ono! Celý hrad strážia aurori! Theo mi odtiaľto nemohol odísť s omráčenou Ginny na rukách." Draco stále nerozumel o čom tí dvaja hovoria. „Tá skrinka nie je opravená! Veľmi dobre to viete! A Nott to vedel tiež." Draco rozčúlene buchol päsťou do skrine. Musia sa už nejak posunúť, skôr než bude neskoro! 

„Áno Draco ale rozmýšľaj ako funguje! Smrťožrúti sa nemôžu dostať do hradu ale prechod odtiaľto funguje! Nott mohol cez skrinku prejsť k Borginovi veď on sa nechcel dostať späť do hradu len preč!" Objasnil mu Blaise a Draco si uvedomil že má jeho kamarát pravdu. „Nepotrebujeme nejaké veci na cestu?" opýtal sa Blaise skôr ako všetci vybehli z izby. „Stačí ti prútik!" ohriakla ho Pansy a pokračovala v behu smerom k núdzovej miestnosti.