V Poslednej Chvíli

16.

Dvere sa po dlhých minútach v skrini konečne otvorilo a Bellatrix vošla do izby. Prešla ku stolu a začala v tom svojom bordeli hľadať ten list. Stála ku mne otočená chrbtom. Prútik mala zatečený v čižme a Draco vedel že má dýku za opaskom. Vybehol zo skrine, skočil od chrbta na svoju tetu a zhodil ju na zem. Bellatrix dopadla tvárou na zem. Draco jej vytiahol prútik a dýku aby sa nemohla nijako brániť. „Kde je?!" Skríkol po nej. „Okamžite zo mňa zlez!" Zavrčala do zeme ale Draco ju kolenami pritlačil ešte viac. „Nebudem to opakovať! Kde je Ginny!? Zabijem ťa ak sa jej niečo stalo! ZABIJEM ŤA!" Draca pohlcoval hnev a nenávisť. Sám si v tej chvíli neuvedomoval ako vážne myslí slová ktoré hovorí.

Belaltrix sa začala smiať. Bola presvedčená že Draco jej nič neurobí. Ako by mohol. On je na to príliš veľký slaboch. Prečo by inak unášala Ginny? „Urob to a nikdy ju nenájdeš." Povedal s duseným smiechom pretože pri páde si zlomila nos a krv jej tiekla po celej tvári. „Tak čo Bella ako dlho vydržíš to čo si ty robila celé roky iným ľuďom?" Bellatrix si uvedomila čo tým Draco myslí a rozosmialo ju to ešte viac. „To neurobíš si slaboch Draco! Tak ako tvoj prekliaty otec! Ani on sa na nič nezmohol a mal to úbohé dievča ako na dlani." „Nie!" Skríkol Draco. Jeho otec chcel...Ginny?! To nemohla byť pravda. „Kde je môj otec?" Opýtal sa tentokrát pokojným hlasom, z ktorého išla hrôza.

„TAK KDE JE MÔJ OTEC?! CRUCIO!" Draco sa už viac neovládol a použil na Bellatrix kliatbu cruciatus. Ona ležala na zemi a zvierala sa v bolestiach. Draco stál nad ňou a čakal kedy mu konečne povie čo chcel počuť. Na chvíľu prestal a Bellatrix zalapala po dychu. „Kde je môj otec?" Opýtal sa znova. Žiadna odpoveď. „Crucio!" Povedal akoby nič a jeho teta sa opäť trhala v bolestiach. Takto sa to opakovalo niekoľko krát kým Bellatrix už nevládala ani zdvihnúť hlavu zo zeme. „Je v tom dome...." Vykoktala chrapľavo. „Tam kde ťa bral ako dieťa aby ťa vychovával...Ginny je v pivnici." Draco vyčaroval putá s reťazou ktoré zabránia Bellatrix v odchode. „Temný pán ťa tu nájde neboj sa." Povedal Draco chladne keď sa Bellatrix zmätene pozrel na okovy na jej rukách.

Draco sa musel veľmi ponáhľať. Vedel presne kde Ginny práve teraz je. Keď bol malý otec ho na víkendy bral do odľahlého domu v lese kde ho podľa slov jeho otca, UČIL ako byť chlap a v prvom rade dobrý smrťožrút. Mal veľmi zvláštne výchovné metódy, prebleslo Dracovi hlavou pri spomienke na to. Draco po celý čas premýšľal čo urobí ak ju nájde. Tak veľmi túžil ublížiť jeho otcovi za to čo chcel Ginny urobiť hoci to neurobil. Teda aspoň v to dúfal. Nechcel na to myslieť. Kto všetko bol v tom dome s ňou, kto vsetko mal k nej prístup. Jeho milovaná Ginny. Tak veľmi ju miloval. Tak veľmi ju chcel chrániť ale ako? Veď on sám bol pre ňu hrozba. Čo všetko ju postihlo odkedy ho spoznala? Ale prečo na neho nezabudla keď sa jej vyhýbal?

Veď s ňou vôbec nekomunikoval a ona sa ho po celý ten čas za jeho chrbtom snažila zachrániť. Chcela mu pomôcť ujsť. Chcela ujsť s ním? Chcela by s ním naozaj odísť? Rozmýšľal či sa jej to neopýta hneď ako ju uvidí. Bol presvedčený že bez nej už nevydrží ani minútu. Letel ponad les a hľadal čiernu strechu. Presne vedel čo má hľadať a čoskoro to aj našiel. Pristál ďalej aby ho nikto nezbadal a cez les sa pomaly približoval k domu.

Z pohľadu Ginny

Šúchala som si bolestivé modriny na ramene a na líci. Pery som mala vysušené už niekoľko hodín som bola bez vody. Čakala som kedy sa niekto konečne objaví po mojom neustupujúcom kriku o vodu! Nakoniec som sa predsa len dočkala. V skutočnosti mi nešlo o vodu. Tú som si poriadne šetrila ale chcela som aby niekto prišiel. Musela som sa odtiaľ dostať. „Môžeš už konečne sklapnúť?!"  Vyštekol po mne Lucius Malfoy keď sa dvere rozleteli. „Som smädná." Odvetila som jednoducho. Pevne som za chrbtom zvierala fľašu, v ktorej bola predtým voda ale teraz tam boli kamene a hlina zo zeme.

„Na." Odvrkol si a podával mi ďalšiu fľašu vody. Teraz Ginny! Povedala som si v duchu a najsilnejšie ako som vedela som sa zahnala. Trafila som ho do spánku na hlave. Okamžite stratil rovnováhu a spadol na zem. Udrela som ho ešte niekoľkokrát do hlavy aby som si bola istá že je v bezvedomí a tak skoro sa nepreberie. Veľmi som sa bála čo môžem spôsobiť nechcela som nikoho zabiť hoci by si to zaslúžil. Hovorila som si v duchu že sa nesmiem zastaviť inak som prehrala. Ďalšiu takúto príležitosť už mať nebudem. Roztrasene som sa od neho postavila. Bol v bezvedomí ale dýchal hoci mierne krvácal. Zobrala som si jeho prútik a kúzlom mu zaviazala ústa. Konečne som vybehla z tej kopky. Zamkla som za sebou dvere a hľadala únikovú cestu ale všade to bolo rovnaké. Prázdne pivničné chodby. Netušila som kadiaľ mám ísť tak som len šla a šla a nezastavovala som sa.

„Hej!" Začula som za sebou. Rýchlo som sa skryla za roh. Bol to nejaký smrťožrút v maske. „Vylez dievčatko ja ti neublížim." Povedal podlizovačne a ja som počula jeho ťažké kroky približujúce sa ku mne. „Budem počítať do troch a ak vyjdeš nezabijem ťa...raz..." Teraz Ginny! Povedal mi hlas v mojej hlave. „AVADA KEDAVRA!" Vykríkla som a vybehla spoza rohu. Z prútika vyšla zelená žiara ktorá ho zasiahla do hrude. Zreničky sa mu rozšírili a on bez známky života spadol na zem. Za opaskom mal založený nôž. Zobrala som ho a zastrčila som si ho za nohavice. Možno sa bude hodiť. Práve som niekoho zabila. Ja som práve niekoho zabila. No skvelé. Chcelo sa mi plakať ale teraz na to nebola vhodná chvíľa. Nemohla som sa ľutovať musela som odtiaľ vypadnúť!

Konečne som našla cestu z pivnice. Bola som v nejakom starom zchátranom dome. Hlasy! Asi dva. Ďalší dvaja smrťožrúti. Tak fajn poďte vy svine!