V Poslednej Chvíli

11.

„Ahoj." „Ahoj." Pozdravila som neisto. Theodor ma čakal na druhom poschodí ako dohodla Pansy. „Vyzeráš úžasne." Pochválil ma a ponúkol mi ruku ako pravý gentleman. „Ďakujem." Povedala som nezaujato pričom sme kráčali na večierok. „Smiem sa opýtať prečo to robíš? Prečo sa snažíš zaujať niekoho ako je Malfoy?" Nechcela som odpovedať. Dotklo sa ma že sa stará do vecí do ktorých ho nič nie je ale na druhej strane som si uvedomila že ma štve viac to že mu neviem rozumne odpovedať. „Sama neviem." Dostala som zo seba nakoniec. „So všetkou úctou k tebe Ginerva... myslím že si naozaj krásna žena a si skvelá metlobalistka s výnimočne priebojnou povahou... nerozumiem prečo strácaš čas s niekým kto o teba nestojí." Neodpovedala som. Jeho komplimenty mi lichotili no jeho pravdivé slová nie.

„Ako dobre ho poznáš?" Opýtala som sa po chvíli ticha. „Chceš vedieť čo viem o jeho momentálnej smrťožrútskej situácii?" Povedal narovinu a ja som sa zarazila. „Naši otcovia sú dobrý priatelia. Môj otec vy bol na mňa taký hrdý keby som bol na jeho mieste." Odvrkol si znechutene. „Viem že mu temný pán dal nejakú úlohu no neviem akú. Otec o tom nesie hovoriť vraj je to tajné. Ja osobne si myslím že Malfoy na to nemá. Netvrdím že je to zlé ak niekto nie je bezcitný vrah..." Ironicky sa zasmial ale hneď na to sa opäť zamračil. „...ale v jeho momentálnej situácii je to dosť na hovno. Neviem ako to má v pláne vyriešiť ale ja by som už dávno zdrhol... bohužiaľ temný pán ma v hrsti jeho rodinu. Takže mu neostáva nič iné len plniť úlohy alebo zomrieť."

Vtedy sa mi v hlave rozsvietila žiarovka ale musela som si to nechať na neskôr pretože ma Theodor vytrhol zo zamyslenia. „Malfoy neMalfoy poďme si užiť príjemný večer. Chceš vedieť či bude žiarliť a jediný spôsob ako to zistiť je ukázať mu ako sa dokážeš baviť bez neho." Jemne na mňa žmurkol a ja som nemala dôvod nesúhlasiť. Samozrejme že hneď ako sme vošli nás sprevádzala kopa nenávistných a šokovaných pohľadov. Rozhodla som sa nevšímať si ich. Theo mi doniesol šampanské a chvíľu sme sa rozprávali o metlobale a našich záľubach. Zistili sme že toho máme veľa spoločného.

„Musím sa priznať že takto som sa nezabavil už dávno. Všetky dievčatá sú hrozne nudné... Ale ty nie. Si skvelá naozaj." Večierok sa takmer končil a my sme nechceli odchádzať medzi poslednými tak sme sa pomaly vydali na odchod. „Aj ja som si to veľmi užila Theo. Mrzí ma že sme sa vlastne spoznali poriadne až teraz." Povedala som sklamane. V tom čase robili fakulty veľké rozdiely a my sme nemali možnosť byť medzi sebou priatelia aj keď sme si boli všetci taký podobný. „Tak...sme tu." Povedal Theo keď sme zastavili pred chrabromilskou klubovňou. „Počuj viem že to dnes bolo len akože ale....nechcela by si niekdy so mnou zájsť do Rokvilu?" Prekvapene som otvorila ústa. Vôbec som nečakala že by dnešok mohol takto skončiť ale úprimne som sa tomu veľmi potešila.

„Myslím že zajtra mám čas." Súhlasila som s úsmevom. Theo akosi znervóznel čo v jeho prípade bolo niečo absolútne nečakané. Hneď potom sa nahol a jemne ma pobozkal. „Dobrú noc Ginerva." A potom odišiel. Predtým ako zišiel zo schodov mi ešte jemne zamával. Ako omámená som odišla do svojej izby. „Ahooj." Povedala pretiahnuto Hermiona. „Ahoj." Odzdravila som neprítomne a hodila som sa na posteľ. „Ako bolo? Všimla som si že si sa bavila." Poznamenala a čakala som jej poviem. Nechcela som to nijako rozoberať. Veď to bol len jeden večierok. „Áno bavila. Theodor je veľmi milý. Zajtra s ním idem do Rokvilu." Potom som sa zavrela do kúpeľne a keď som z nej konečne vyšla Hermiona už spala.

„Ale ja tomu nerozumiem." Zašomrala som unavene. Theo sa zasmial a zavrel hrubú knihu. „Dobre vzdávam to Ginerva. Na elixíry si stratený prípad." Bohužiaľ mal pravdu. Snažil sa mi pomôcť pripraviť na test z elixírov ale ani po takmer troch hodinách som nechápala ani polovici toho čo som mala. „Ginny poď rýchlo!" Pansy tam odrazu nabehla a začala ma ťahať za hábit. Nechápala som čo sa deje za Snapeom sme mali ísť až o hodinu. „Čo sa deje?" Nechápal Theo. „Ja ti ju neskôr vrátim TAK UŽ POĎ!" skríkla po mne a ja som sa len letmo rozlúčila s Theom, jedným bozkom. Od návštevy Rokvilu ubehli tri dni. Každý deň som trávila s Theom a keď som bola s ním na nič iné som nemyslela. Večer som chodila s Pansy ku Snapeovi. Stále som sa snažila pomôcť Dracovi aj keď o tom ani on a ani Theo nevedeli.

„Kam to ideme?!" Vykríkla som keď som prestávala vládať behať. „Niečo som posrala." Priznala sa sklamane a kráčali sme ďalej k nemocničnému krídlu. „O čom to hovoríš?" Hlavu sklopila k zemi a v očiach som jej videla ľútosť. „Posrala som výmenu tých fliaš! Tvoj brat Ronald leží v nemocničnom krídle... otrávil sa medovinou ktorú mu nalial Slughorn." Podlomili sa mi kolená! Ron! Rýchlo som bežala do krídla a Pansy som nechala v diaľke za sebou. Už pri ňom boli Harry a Hermiona. Lawender ma obišla s hrozným plačom. Nechápavo som pozrela na Hermionu ktorá sa len škerila a držala Rona za ruku. „Nuž myslím že o pána Weasleyho je dobre postarané. Tak poďme." Zavelil Dumbledore pričom ma kývnutím hlavy pozdravil.

„Bude v poriadku?" Opýtala som sa vystrašene. „Áno. Harry mu dal včas bezoar." Zašepkala Hermiona. „Malfoy ho skoro zabil." Zavrčal Harry načo Hermiona pretočila očami. „Teba to stále neprešlo?" Zamračila som sa hoci som vedela že má vlastne pravdu ale cítila som sa viac vínna ja pretože sme to s Pansy pokazili...