Je 6:00 hodín ráno a mna čaká dlhý deň lebo dnes odchádzam do Pardubíc na pár dní. Teším sa že si konečne oddýchnem, že nachvilku vypadnem zo Slovenska. Som šťastná že som sa narodila na Slovensku, ale treba niekedy aj odísť ďalej ako je Slovensko, aspoň zistím ako to je inde. Áno rada cestujem, s rodinou dosť často chodievame na dovolenky alebo výlety si oddýchnúť, relaxovať, úživat si život naplno. Ale dnes pojdem sama do Česká. Česko mám celkovo veľmi rada. Mám tam rodinu. Keď som bola menšia sme tam každé letné prázdniny chodili, milovala som tam byť. Najčastejšie sme chodili na ubytovňu čo vlastnil môjho otca starší brat. Ale už pár rokov som tam nebola a dosť mi chýbajú tie časi.
Zo spomínania má prerušila mama ktorá mi pomáhala s balením a chystaním sa na cestu.
"Vanda? Už si hore?" Sa má spýtala keď zaklopala, pomaly otvorila dvere a nakukla či som hore.
"Áno mami už som hore. Čo by take chcela?" Kukla som sa na otvárajúce sa dvere. Medzi nimi stala mama a kukala sa na mňa s jej príjemným úsmevom.
"Ale nič take, len či ešte budeš raňajkovať a či ti mám niečo nachystať na cestu." Odpovedala mi na moju otázku. Ja som sa na ňu usmiala a hneď aj odpovedala.
"Áno budem. Podľa mna nemusíš mi nič take nachystať, po ceste si niečo určite kúpim v obchode alebo na benzínke." Odpovedala som jej aby sa nemusela namáhať s chystaním. Vedela som že aj tak sa zastavím na benzínke alebo niekde lebo má čaka dlhá cesta.
"No dobre, len aby si neumrela od hladu po ceste lebo naozaj dlha cesta ťa čaká a to neni sranda." Hovorila mi to zo smiechom ale potom sa na mňa pozrela s vážnym výrazom. Mala pravdu neni to sranda, tá cesta je naozaj dlhá ale ja to dám bez problémov.
"Neboj mami ja si budem dávať pozor." Odpovedala som jej a pomaly som sa postavila z postele aj keď sa mi veľmi nechcelo ale už bolo na čase aby som sa vykopala z tej postele aby som sa stihla nachystať.
"No dobre. Pod sa už naraňajkovať už je všetko na stole." Usmiala sa a na mňa a pomaly mi zatvorila dvere a odyšla.
Ja som sa postavila a zobrala do ruky mobil aby som sa pozrela na hodiny. Už bolo pól siedmej a ja som sa vybrala z izby do jedálne sa naraňajkovať. Ako som išla cez chodbu tak som ešte rýchlo išla do kúpeľne aby som si opláchla tvár a ešte išla rýchlo na záchod. Umyla som si ruky a už som išla sa naraňajkovať. V obývačke na gauči sedel otec ktorý niečo pozeral v telke. Ako som vyšla z chodby si má hneď všimol.
"No dobre ránko Vanda. Vyspinkaná?" S úsmevom sa mi pozdravil. Ja som mu úsmev opätovala a podravila som sa.
"Dobre rano oci. Áno áno vyspinkaná do ružova." Zasmiala som sa pri tom ako som mu odpovedala na otázku. On sa taktiež zasmial, postavil sa a išiel smer jedálny stôl.
Všetci sme si sadli za stôl a začali sme raňajkovať. Mama s otcom sa o niečom bavili ale nezaregistrovala som presne o čom lebo som rozmýšľala čo budem robiť v Pardubiciach. Už som si robila plány na celý týždeň. V tom má prerušila mama ktorá sa má začala pýtať.
"A vlastne kedy sa presnejšie vrátiš? Aby sme vedeli lebo aj my s ocinom pôjdeme niekam na výlet." Spýtala sa má s výrazom ala nemám ich rušiť.
"Nooo...asi v nedeľu budúci týždeň." Odpovedala som jej a pri tom som rozmýšľala aj ja.
"Dobre dobre, my s ocinom už v piatok odchádzame do Vysokých Tatier na týždeň. Len aby si vedela, že keď prídeš domov budeš sama doma, takže potom tu nič nevyveď." Oznámila mi, že ani oni nebudú doma keď prídem domov. Ja som sa na ňu pozrela a kývla som, že rozumiem.
Už sme doraňajkovali a ja som sa vybrala do kúpeľne si umyť zuby a niečo spraviť zo seba. V kúpeľni som bola asi takých 20 minút. Odtiaľ som sa vybrala do izby sa obliecť. Na dnes som si vybrala obyčajne modré ryfle s vysokým pásom k tomu biele oversize tričko, na to som si dala bundu lebo vonku bolo dosť chladno, dnešná obuv k outfitu boli čierno-biele Jordany. Keď už som bola oblečená som zobrala svôj kufor ktorý je plný veci na celý týždeň. V druhej ruke som mala ladvinku v ktorej som mala peňaženku s mobilom a s klúčami od domu. Ako som už vychádzala z izby som už len išla smer vchodové dvere. Zo skrine ktorá bola pri vchodových dverách som vybrala klúče od auta. Rozlúčila som sa s rodičmi a už som išla k autu. Odomkla som auto a do kufra som dala môj ťažký kufor. Už som nasadla do auta a naštartovala. Ešte rýchlo som sa pripojila na rádio aby som si mohla púšťať svoju hudbu cez mobil. Už keď som všetko nastavila v aute tak som už mohla vyraziť na cestu zatrúbila som na rodičov ako pozdrav a išla som smer Pardubice.
________
Ahojteee. Dopredu sa ospravedlňujem za moju čsetinu ale nie som v tom perfektná. Moja prvá kapitola príbehu vyšla. Zatiaľ nič moc ale v ďalšej kapitoly to bude už o trošku iné. Dúfam že sa Vám bude páčiť môj príbeh. Ohodnoťte a napíšte do komentárov či sa Vám páči. Ďalšia kapitola vyjde niekedy priebehu budúceho týždňa. Budem sa snažiť čo najskoršie aby to vyšlo.
Vaša Emily<3
YOU ARE READING
Dominik...počkaj!
FanfictionAhojte. Volám sa Emily mám 16 rokov. Toto je môj prvý príbeh a dúfam, že sa Vám bude páčiť. V tomto príbehu bude veľa sexuálnych scén, hádok, nevery, alkoholu, drog, lásky, podpory, ponaučovania, nadávok... Je to príbeh o Nik Tendovi. Zamiluje sa do...