Dominik...počkaj!

Concert

Keď už sme vošli do budovy, zostali sme stáť vo dverách lebo všetky pohľady smerovali na nás a naše spojené ruky. Ja som sa na nich pozrela nechápavo a hneď som sa pozrela na moju ruku ktorá bola spojená s Dominikovou. V tom momente som pustila Dominikovú ruku a začervenala som sa. Dominik sa len na mňa nechápavo pozeral.

V tom pribehol za nami Yzomandias a objal Dominika ako pozdrav. Na mňa len tak čumel ako na zjavenie. A začal Dominikovi hovoriť.

"Dominiku koho si nám tu přinesl?" Spýtal sa Yzo Dominika, pričom už na mňa pozerali obaja.

"Vando tohle je Jakub, Jakube tohle je Vanda." Predstavil nás Dominik.

"Jakub, těší mňe." Usmial sa a podal mi jeho ruku.

"Vanda, aj mňa teší." Usmiala som a podala som mu ruku naspäť. Potriasli sme si rukami a keď sme sa pustili, Dominik ma chytil za ruku a išiel má zoznámiť s ostatnými. Zoznámila som sa s  Danom, Kamilom, Radkom, Tokym, Hasanom a ostatnými, je ich tu dosť. Keď už som sa dozoznamovala s ostatnými som išla s Dominikom k jednému stolu kde bolo pitie s alkoholom.

"Dáš si něco k pití?" Ja som sa na neho len pozrela a súhlasne kývla hlavou. Vytiahol Becherovku spoza všetkých fliaš a pohľadom sa má spýtal či môže byt. Prikývla som mu a on mi už lial do pohára. Pohár mi hneď aj podal, nalial si tiež, keď už mal naliate sa otočil smerom ku mne  a pripili sme si. Dopil a začal konverzáciou.

"A kdo vlastně je ta Bia?" Spýtal sa má na Biu. Teraz len, že ako to vysvetliť jednoducho.

"To je jedna z mojich kamarátok zo Slovenska, čo sa už dlho poznáme." Odpovedala som mu čo najjednoduchšie na otázku.

"A proč vlastně tak vyšilovala? Nemá mně ráda?" Spýtal sa ma, pretože ho určite zaujímal ten Biin krik.

"Zabudla som jej povedať, že idem do Pardúbic, čo som fakt nemala zabudnúť. Zobrala to dosť zle. Ale zajtra jej aj babám to všetko vysvetlím. A určite ťa má rada len bola v šoku, že som práve s tebou v aute." Vysvetlila som mu to čo najjednoduchšie som vedela.

"Aha no dobře. Já jsem se jen divil, že proč tak křičela, ale už chápu proč." Zasmial sa keď dohovoril a ja tiež. Bolo to dosť smiešne keď si spomeniem na to ako Bia na mňa kričala. Ešte keby vedel, že to zvykne byť horšie. Zvykla som si na to za tie roky.

"A vlastně kolik ti je? Protože jsem se nejak zapomněl zeptat když jsme se seznámili na tý benzínce." Spýtal sa ma a dosť ma to prekvapilo, pretože mňa to absolútne nenapadlo. Viem o ňom takéto základné veci, jeho pesničky aj s babami počúvame dosť dlho. Ja a Sabi ale najdlhšie. Ježiš keď ona zistí kde a s kým som to bola, z kože vyskočí.

"Mne je ešte len 22." Odpovedala som mu na jeho otázku.

"Alespoň si můžeš ještě dlouho užívat života. Mně je už 27." Táto informácia mi bola jasná, ale bolo zlaté ako mi to oznámil s tým, že zabudol, že je slávny.

Neviem koľko sme sa rozprávali ale viem, že strašne dlho. Povedala som mu veľmi veľa o sebe a on mne taktiež o sebe. Zistila som, že je strašne tvrdohlavý a výbušný, ako by som videla v ňom samú seba. Pri našom rozhovore nás vyrušil Jakub. Naše pohľady smerovali na neho, keď už sa blížil vedľa nás.

"Dominiku už musíme jít na pódium, potom budete mít čas si povídat. I na další věci. " Jakub len žmurkol na Dominika. Dominik pretočil očami a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Jakub už odchádzal pričom ťahal Dominika za kus trička.

"Dobře, vždyť už jdu šéfe a ty tvoje narážky si nech na jindy." Položil pohár, otočil sa smerom ku mne.

"Kotě já jsem hned tady, zatím si sedni a dej si klidně ješte něco na pití, jen ja už fakt musím jet." Usmial sa na mňa a vysvetľoval mi. Keď mi povedal Kotě ja som myslela že odpadnem. Koľko šokov ja ešte dnes dostanem?