Dominik...počkaj!

Phone call

O pár minút som sa konečne objavila pri hotely. Zaparkovala som, vypla motor, vytiahla kľúč a vystúpila som z auta. Vybrala som z auta kufor a zamkla auto. Moje kroky smerovali dovnútra. Zastavila som sa na recepcii kde som si vypýtala kľúče od mojej izby. Hneď po tom čo som si zobrala kľúče som išla do výťahu kde som stlačila číslo svojho poschodia. Výťah sa zastavil na poschodí a vyšla som z neho. Izbu som našla a hneď som otvárala dvere s klúčami.

Otvorila som dvere a vošla do nádhernej izby. Dlhá chodba so šatníkom na uloženie kabátov a topánok, oproti dvere pravdepodobne do kúpeľne, a ďalej chodba viedla priamo do spálne. Obrovský šatník na oblečenie a vedľa krásna a hlavne veľká manželská posteľ. Vedľa postele dva nočné stolíky s nočnými lampami a hneď naproti posteli televízor, ktorý bol zavesený na stene. Celá izba žiarila, keďže boli odhrnuté žalúzie, ktoré púšťali dovnútra krásne slnečné lúče. Vyzula som si topánky, zložila kufor na posteľ a išla priamo ku balkónovým dverám aby som prežila celý ten šok, čo sa stal dnes a hlavne aby som sa nadýchala čerstvého vzduchu. Čerstvého, nikotínového vzduchu. Vzduch ako vzduch.

Vyšla som na balkón, privrela dvere, oprela som sa na balkónové zábradlie a zapálila si. Ako som sa tak pozerala na ten výhľad na Pardubice mi zazvonil mobil, že mi prišla správa. Vytiahla som mobil zo zadného vačku a videla som, že mi napísal Dominik. Odomkla som mobil a hneď som mu išla odpísať.

goldcigo: No ahoj, jak se máme?;)
Ja: Ahoj:) Unavene a ty?
goldcigo: Já se mám super. Těšíš se?
Ja: Ceľkom hej. Ale čo tam budem robiť? Nebudem Vám tam zavadzať?
goldcigo: Ale prosím tě. Proč by jsi překážela?
Já budu jen rád když tam budeš.
Ja: Ja si myslím že chalani nebudú veľmi šťastný že tam prídem.
goldcigo: Když budou nadávat jim řeknu své a už budou ticho. Ale podle mě budou rádi.
Ja: No dobre. A vlastne kedy prídeš pre mňa?
goldcigo: O půl osmé jsem u tebe. Ve kterém hotelu jsi ubytována? 
Ja: Hotel Krystal.
goldcigo: Dobře. Už se na tebe těším.
Ja: Vidíme sa. Ahoooj:)
goldcigo: Ahoj.

Keď som do odpisovala som aj dofajčila. Nechala som špak v popolníku, ktorý bol na parapete, otvorila dvere a vošla naspäť do izby kde som sa začala vybalovať. Neskôr som sa išla aj osprchovať, namaľovať a začala obliekať. Outfit v ktorom budem na koncerte sú čierne, roztrhané rifle s vysokým pásom, čierne oversize tričko a obuv k outfitu boli obyčajne biele, Nike Air Force 1. Pre istotu som si zobrala mikinu, aby som nezmrzla keď pojdem neskoro večer na hotel.

Keď už som bola nachystaná mi zazvonil mobil, že mi prišla správa. Zobrala som mobil, ktorý ležal na posteli a odomkla ho. Správa bola od Dominika.

goldcigo: Už jsem tady.
Ja: Už idem dole.

Tu skončila naša konverzácia. Mobil som vypla a dala ho do ľadvinky spolu s peňaženkou a nabíjačkou na mobil. Nabíjačku si musím brať so sebou všade, lebo som schopná byť tak dlho na mobile, že sa vybije a ja som potom zúfalá. Zobrala som kľúče od izby a moje kroky smerovali von z izby, zamkla som a kľúče som dala do ľadvinky. Zavolala som si výťah a už som len potlačila tlačítko prízemie. Keď výťah zastavil, ja som z neho vyšla. Už z diaľky som videla Dominika ako na mňa čaká pred hotelom. Keď si má Dominik všimol, jeho kroky smerovali ku mne.

"Sluší ti to." Pochválil môj vzhľad. Ja som sa len usmiala a poďakovala.

"Ďakujem." On si má len obzrel od hlavy až po päty a pri tom sa usmieval akoby videl niečo, čo nikdy v živote nevidel.

"Můžeme jet?" Spýtal sa má, ja som mu len kývla na súhlas. On sa otočil a jeho kroky smerovali k autu. Zastavil a otvoril mi dvere aby som mohla nastúpiť. Hmm aký džentlmen. Ja som sa na neho pozrela a usmiala som sa, on mi úsmev opätoval a sadla som si do auta. Zatvoril za mnou dvere, on rýchlo prešiel na druhu stranu auta a sadol si za volant. Keď už naštartoval sa na mna pozrel a spýtal sa má.