Ahojte. Volám sa Emily mám 16 rokov. Toto je môj prvý príbeh a dúfam, že sa Vám bude páčiť. V tomto príbehu bude veľa sexuálnych scén, hádok, nevery, alkoholu, drog, lásky, podpory, ponaučovania, nadávok... Je to príbeh o Nik Tendovi. Zamiluje sa do...
Vyšli sme z bytovky a naše kroky smerovali k Dominikovému autu, ktoré odomkol a my sme nastúpili. Dominik sa na mňa otočil keď sme si sadli a následne aj ja na neho.
"Kotě kde by jsi chtěla jet se najíst?" Spýtal sa má a ja som hneď vedela, že kde, keďže nič iné tu zatiaľ nepoznám.
"Určite Caffetteria." Povedala som s úsmevom na tvári. On sa na mňa taktiež usmial, naštartoval a išli sme smer Caffetteria.
Celú cestu sme sa rozprávali o tom kde ma dnes Dominik zoberie. Ja som sa už nevedela dočkať na výlet po Pardubiciach. Keď Dominik zaparkoval pred Caffetteriou, vystúpili sme. Zamkol auto a naše kroky smerovali dovnútra. Sadli sme si za stôl pre dvoch a čašníčka nám takmer ihneď priniesla jedálne lístky. Spýtala sa čo si dáme na pitie. S Dominikom sme sa rýchlo rozhodli a povedali jej naše prvé objednávky. Zapísala si to, usmiala sa na nás a už odchádzala.
"Bože ja neviem čo si mám vybrať je toho tu toľko, všetko znie tak dobre." Povedala som keď som čítala jedlá v jedálnom lístku.
"Vždyť si něco vyber, neni to tak těžké si vybrat něco na jídlo." Dominik sa na mňa otočil a zasmial sa, ja som sa na neho pozrela so zúfalým výrazom, a začal sa ešte viac smiať.
"Bože nesmej sa toľko na mne, za chvíľku mi bude trápne ako sa na nás bude každý pozerať." Pozrela som sa na neho a on sa stále smial. Usmiala som sa na neho ale aj tak som si pomyslela, že za chvíľku sa za neho môžem začať hanbiť.
"Nebude se nikdo na nás koukat, klídek." Povedal už s kľudnejším smiechom.
"No určite už teraz si určite šepkali, že čo sme to za ľudí." Povedala som potichu aby to počul len Dominik. On sa len zasmial a ďalej vyberal.
"Už máte vybráno?" Po chvíľke prišla čašníčka aj s pitím ktoré sme si objednali a s úsmevom sa spýtala. Ja s Dominik sme zatvorili jedálne lístky a povedali naše objednávky. Zapísala si to, zobrala si jedálne lístky a zase s úsmevom odišla.
"Bože, som hladná ako vlk." Povedala som keď môj žalúdok začal vytvárať hlasné zvuky, čo znamenalo, že už chce jesť.
"To já taky. Najíme se, zaplatíme a půjdeme na ten slíbený výlet." Povedal s úsmevom, ja som mu úsmev opätovala a napila sa.
"A keď už pôjdeme na ten výlet, neskôr by sme si potom mohli sadnúť do nejakej peknej kaviarni. Tam si dáme nejaký koláčik s kávou." Položila som pohár s pitím a povedala som.
"Pro tebe všechno kotě." Povedal a usmial sa. Bože čím som si ho zaslúžila? Najprv som si myslela, že je taký ako v tých jeho pesničkách, ale vôbec nie je taký. Veď je milý, dá sa s ním normálne porozprávať sa aj keď má niekedy také narážky, že by som ho najradšej roztrhala, ale veľmi som si ho obľúbila za tú krátku dobu. No asi až veľmi obľúbila.
Kým sme sa s Dominikom rozprávali o našich trápnych zážitkoch alebo tenegeerských čias, prišla čašníčka aj s našimi objednávkami. Dominik chcel začať jesť ale ja som ho zastavila.
"Počkaj, odfotím ťa a dám to na Instagram. Nevadí?" Vybrala som mobil z vačku a spýtala som sa ho.
"Alespoň lidé zjistí co konečně v Pardubicích děláš." Usmial sa a aj ja na neho. Predsa len, bude zaujímavé kto mi vôbec uverí, že som s ním. Odomkla som mobil a zapla fotoaparát. On sa tam ksichtil, na čom som sa zasmiala a nakoniec ho odfotila.
vandavargo:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
