Dominik...počkaj!

Can we talk?

(Flashback)
Už sú tri hodiny ráno a každý už odchádza domov. Ja s Dominikom upratujeme trošku dvor, keďže všade po dvore sú prázdne fľaše a poháre. Proste bordel.

Vyčerpaná z celého dňa padám na posteľ, spoločne s Dominikom. Otočím sa na Dominika, ktorý leží na chrbte a pozerá sa na strop. Už by mohol povedal, to čo mi chcel povedať predtým.

"Dominik?" Oslovím ho. On sa na mňa otočí a čaká, čo od neho chcem.

"Už by si mi mohol povedať čo si začal hovoriť, keď baby nám vtrhli do izby." Povedala som.

"No to jsem chtěl, zda by ses nechtěla přestěhovat k nám do Pardubic." Povedal s úsmevom. No a ja som ostala v šoku sa len na neho pozerať.

"Robíš si srandu? Ty chceš aby som sa presťahovala do Pardubíc? Ešte k tomu ku Vám?" Spýtala som sa neveriacky.

"Nedelám. Jo chci, ale nemusíme bydlet s klukama. Můžeme bydlet sami dva."  Povedal. Počkať čo? Sami dvaja? On chce so mnou sám bývať v jednom byte?

Ty si fakt hluchá? Veď to povedal jasne.
Bože ty sa zas do toho nepleť.

"Dominik to je od teba veľmi milé, ale ja neviem." Povedala som neisto.

"Vando, co nevíš? Vždyť budeš bydlet se mnou, budeš mat práci. Čeho se bojíš?" Pozeral sa na mňa s nechápavým výrazom.

"Ja sa nebojím, len či ti nebudem zavadzať." Povedala som úprimne.

"Prosím tě, nebudeš překážet. Vždyť sám jsem to navrhl." Povedal so smiechom.

"Veď ja viem." Zasmiala som sa s ním.

"Tak teď už opravdu. Budeš se mnou bydlet? Bude to sranda a život je krátký nezkoušet blbosti." Prestal sa zváriť vážne a poslednú vetu povedal s úškrnom. Vzdychla som si a hlave si to trošku upratala. Ale má pravdu.

"No dobre, budem s tebou bývať." Povedala som. Ja som nestihla ani reagovať a už bol nalepený na mojich perách.
(Flashback end)

Od mojich narodenín sa toho veľa nestalo, len pár dá sa povedať noviniek. Presťahovala som sa do Pardubíc a teraz bývam s Dominikom. Máme celkom veľký byt, neviem načo ale Dominik to tak chcel, takže ja som nemohla protestovať. On chcel aby som sa presťahovala spoločne s ním do jedného bytu. Chalani boli veľmi šťastný, že sa sťahujem do Pardubíc. Stále spomínajú, že ako má budú brávať do barov, na koncerty a neviem čo všetko možné. A Dan? S tým sme si to už vyriešili. Mal už slzy v očiach keď sa nám ospravedlňoval, dalo sa na ňom vidieť, že mu to je ľúto. S Dominikom sme mu odpustili a od vtedy je všetko pohode. No a ešte jedná veľká novina. Dan si našiel priateľku. Pamätáte sa na tú babu zo štúdia? Maťu? No tak chodí s Maťou. Maťa je fakt milá, pekná a rozumná baba. Nie je taká ako ostatné baby čo mali chalani a za to som rada. Teraz to je to moja kamarátka s ktorou sa môžem baviť o babských veciach. Ostatný chalani mali vzťahy asi len tak týždeň. Tie baby mi neboli vôbec sympatické. Nikto sa už neháda, nebije takže je všetko pohode. No a z Jakuba sa stal niečo ako môj najlepší kamarát, alebo lepšie povedané. Berie ma ako mladšiu sestru.

No a to najzaujímavejšie, Dominik. Určite ste zvedavý či som sa s ním už vyspala alebo či spolu aspoň chodíme. No nie. Nespali sme spolu a ani spolu nechodíme. Je to celkom komplikované. Áno povedali sme si čo k sebe cítime, ale ešte stále sa spoznávame a neviem aké by to bolo po pár dňoch sa dať dokopy. Určite to ani Dominik tak úplne necítil ešte na vzťah. Teraz sedím na gauči v obývačke a píšem si s babami na mobile. Nevidela som ich od vtedy čo som sa presťahovala a to sú už pomaly tri týždne. Píšu mi, že niekedy prídu na návštevu.

"Vandoooo! Neviděla jsi mi taký bílí triko s nápisem Supreme?" Ach Jaj a je to tu zas. Hľadanie strateného oblečenia.

"Zas nevieš kde si si ho dal?" Otočila som sa smerom na neho. On celý zúfalí pobehuje po celom byte len v nohaviciach a hľadá jedno tričko.

"Vždyť ja sem ho měl v ložnici a teď už tam není." Zastavil sa a pozeral sa na mňa. Bože to je dilino.

"A nebude náhodou už v praní? Včera keď si bol s chalanmi preč, tak si mal to tričko na sebe. Nie?" Povedala som a snažila som udržať v sebe smiech.

"Ne neměl. To jsem měl jiné. Vole, kde jsem ho kurva dal?!" Ja som už nevydržala a začala sa smiať.

"Do piči, nesměj se a pojď mi pomoci ho najít!" Povedal dosť hlasno ani neviem odkiaľ. Ja som sa už len konečne ukľudnila.

"Dobre už idem." Postavila som sa a išla za ním.

"Bože ty čo tu robíš? Veď tu je bordel ako po výbuchu atómovej bomby." Otvorila som dvere od spálne a videla ako Dominik vyhadzuje zo skrine všetky jeho oblečenie a hľadá to stratené tričko.

"Prečo tak veľmi chceš práve to tričko si dať na seba?" Spýtala som sa keď som prišla k nemu a začala upratovať všetko to oblečenie čo je v izbe porozhadzované.

"Dnes mám jet s Jakubem na jedno střetnutí a pravé to triko se mi hodí k outfitu." Povedal a ďalej hľadal.

"Kedy máte to stretnutie?" Spýtala som sa ho.

"Až o tři hodiny, ale musím ho najít!" Jednu časť vety povedal dosť kľudne ale druhu už zúfalo.

"Tak ja ho idem hľadať niekde inde." Povedala som a odchádzala som zo spálne.

Vošla som do jeho pracovne čo si tu spravil keď sme sa nasťahovali. Bože tu má strašný bordel, plechovky od piva, prázdne fľaše od rôzneho alkoholu, plný popolník a kôš plný. Tak tu treba upratať. Skontrolovala som celú miestnosť a v rohu izby som videla stoličku na ktorej bolo oblečenie. No tak som sa rozhodla, že by bolo dosť logické aj tam pozrieť. Nejaké čierne tričko, mikina s nápisom Milionplus, ďalšie tričko ale stále nie to, ktoré hľadáme. No a tu je už nejaké biele tričko. Zobrala som ho do ruky a pozrela či to je to. Jasné že som ho našla. Ostatné oblečenie čo tu má Dominik som tu nechala, nech si to pekne uprace. Vyšla som z pracovne a išla za Dominikom do spálne. Otvorila som dvere Dominik stále hľadal to tričko.

"Dominik už nehľadaj." Povedala som. Dominik prestal a otočil sa smerom ku mne. Zbadal, že držím to tričko ktoré hľadal v ruke tak hneď vyštartoval za ním.

"Hej hej, ale za toto aj odmenu chcem." Zastavila som ho a tričko som od neho oddialila. Na mojej tvári sa objavil úškrn a Dominik sa na mňa nechápavo pozrel.

"Co takové by sis přála?" Spýtal sa.

"Pusu." Povedala som odmerane. On sa hneď vrhol na moje pery. Po chvíli sa odtiahol. Pozerali sme sa navzájom do očí. Dominik si zobral tričko hodil ho na posteľ. V tom má z ničoho nič chytil a hodil si má cez rameno.

"Dominik daj má dole!" So smiechom som povedala a ďalej kričím. Dominik so mnou pobehuje po byte. Dúfam, že tu nie sú skryté kamery, lebo keď áno, tak by mali fakt super zážitok. Po chvíli sa objavíme v obývačke. Postaví ma na zem a ja sa na neho pozriem.

"Ty nie si normálny, vieš o tom?" Položila som mu rečnícku otázku.

"Ja jsem úplně v pohodě." Povedal a na jeho tvári sa objavil úškrn. Bože to jeho ego.

"Hm, no nemyslím si." Pretočila som očami a odišla do kuchyne. Dominik sa po chvíli objavil za mojim chrbtom. Obmotal ruky okolo môjho pásu a hlavu si položil na moje rameno. Ja som sa usmiala a hlavu si oprela o jeho.

"Čo by si si dal na obed?" Spýtala som sa ho.

"Tak to jsi mi dala ale otázku." Prekvapil sa a začal premýšľať.

"Co kdyby si udělala sýrové těstoviny s kuřecím masem." Povedal to čo ho napadlo. Ja som len prikývla. Dominik sa odtiahol a ja som začala variť.

-

"Obed!" Zakričala som na Dominika, po asi hodine čo som varila.

"Konečně!" Vykríkol, prišiel do jedálne a sadol si za stôl. Ja som mu tanier s jedlom položila pred neho a on sa hneď do toho pustil. Zasmiala som sa.

"Mňaaaam to je dobrý! Vando ty jsi prostě ta nejlepší kuchařka!" Povedal Dominik a ďalej sa napchával.

"Som rada že ti to chutí. Každý je v niečom dobrý." Usmiala som sa na Dominika keď sa na mňa pozrel a ďalej som jedla.

"Ty to umíš nejlíp." Bože teší sa ako malé dieťa z toho jak varím. Usmiala som sa ďalej jedli.

Keď už sme dojedli a ja som upratala po nás, Dominik hneď zmizol pravdepodobne do pracovne. Taniere a príbory som dala do umývačky. Upratala som kuchyňu a ja som sa potom vybrala sa osprchovať.

Osprchovaná v uteráku som vyšla z kúpeľne a moje kroky smerovali do spálne. Obliekla som si šedé tepláky a tričko s Nik Tendo nápisom a s Dominikovím ksichtom. Od vtedy čo bývam s Dominikom a poznám chalanov mám plný šatník ich merchu. Plno mikín, tričiek, tepláky a plno iných veci. Už oblečená sedím na gauči s počítačom a odpovedám na všetky e-maily alebo správy od zákazníkov. Je víkend takže nerobím, len odpisujem. Robím v kozmetickom salóne čo mi Dominik vybavil a mám z toho dobrý plat a aj ma to baví. Neviem čo robí Dominik v tej pracovni ale dosť ma to zaujíma. Tak som počítač zatvorila, dala vedľa seba a postavila sa z gauču a išla za Dominikom. Dvere od pracovne boli len privreté a išla odtiaľ hudba. Hm, čo iné by tam robil. Zaklopala som a pomaly otvorila dvere. Dominik sa pozrel smerom k dverám a keď má tam uvidel tak ma pustil dnu náznakom úsmevu.

"Čo tu robíš tak dlho?" Spýtala som sa ho keď som si sadla na pohovku v miestonsti.

"Dělám nad novým songem, tak se tomu musím věnovat." Povedal a ďalej niečo robil v počítači.

"Aha tak to by som nemala rušiť." Povedala som a chcela sa postaviť, pričom ma ale Dominik chytil za ruku.

"Vždyť tady klidně zůstaň, ja jsem jenom rád když si tady." Povedal a usmial sa, ja som mu úsmev opätovala a sadla si naspäť.

"Počuj, mohol by si si tu aj niekedy upratať. Máš tu bordel ale, že strašný." Povedala som keď som sa obzrela okolo seba. Dnes som tu už druhý krát a na to sa nedá pozerať, že aký prasačinec tu má.

"Vždyť to není taký hrozný. Kdyby si viděla co zvykává být u kluků." Pozrel sa okolo seba a povedal. Má celkom pravdu u chalanov to vyzerá niekedy oveľa hořsie.

"Dobre, beriem späť. Máš pravdu, toto je ešte nič." Zasmiala som sa.

"Ja vím že mám pravdu." Žmurkol na mňa.

"Ale aj tak, uprac si to tu." Povedala som. V tom mi cinkol mobil. Vybrala som si mobil z vačku išla odpísať.

Tokáč: Čau. Co děláš?
Ja: Ahooj. Ale nič, sedím v Dominikovej pracovni. Dominik niečo robí na počítači.
Tokáč: Aha. Nechtěla by si jet se někam projít? Dávno jsme se neviděli.
Ja: Jasné môžme, aj tak sa nudím.
Tokáč: Okay, tak v parku o 20 min.
Ja: Dobre, budem tam.

Nato mi dal už len zobrazené. Tokyho som už dávno nevidela, stále chodím do roboti a s chalanmi sa tak často nestretávame. Dominik je taktiež takmer stále preč, v štúdiu alebo chodí s chalanmi sa opíjať. Teraz si určite hovoríte či mi to nevadí. No nemá mi čo vadiť, nechodíme spolu len spolu bývame. Len niekedy si hovorím či to so mnou myslí vážne. Ja ho vlastne teoreticky milujem a on vlastne povedal, že aj on mňa ale neviem či by nám to fungovalo.

"Idem von s nachvíľku s Tokym." Povedala som Dominikovi keď som sa postavila z pohovky.

"Dobře, kdy přijdeš domů?" Otočil sa čelom ku mne.

"To ešte neviem, ale nebudem dlho." Povedala som.

"No dobře. Dávej si pozor. Ja za chvíli jedu taky pryč." Povedal a usmial sa.

"Neboj budem a ty si tiež dávaj pozor. Papa." Usmiala som sa a odzdravila.

"Dobře, čau." Povedal a ďalej sa venoval počítaču. Ja som odišla z pracovne a išla som do spálne sa obliecť. Dala som si dole tepláky a dala si modré rifle, tričko a na to mikinu. Zobrala som si peňaženku, cigarety, zapaľovač, mobil a môžem ísť. Na chodbe som sa obula a dala na seba bundu, zobrala som si kľúče a išla.

-

Sedím na lavičke v parku kde sa mám stretnúť s Tokym. Už niekoľko minút mešká, ako stále, no nevadí veď príde. Vybrala som si krabičku cigariet, vybrala som si jednu cigaretu a zapálila som si ju. Ako som sedela na lavičke tak zozadu mi niekto prikryl oči.

"Tomáš?" Uistila som sa.

"Aspoň si mě poznala." Zasmial sa a dal ruky dole z mojich očí.

"Už som si myslela, že neprídeš." Povedala som keď si sadol vedľa mňa.

"Ale prosím tě, kdy jsem ja nepřišel?" Povedal a zasmial sa.

"Hmm, tak ako stále si prišiel len si stále meškal." Povedala som a zasmiala som sa.

"No vidíš. Říkej, jak jde život?" Zasmial sa a spýtal sa.

"Ale žijem ako môžeš vidieť. Mám prácu o tom asi vieš, určite Dominik spomínal. S Dominikom je sranda bývať v jednom byte. Dnes sme hľadali jeho stratené tričko. Išlo má šľak trafiť. Taký bordel spravil, že som to po ňom upratovať musela. No ale nehovorím o tom aký má bordel v pracovni. Katastrofa! Ale inak nič také." Dokončila som svôj monológ. A Toky sa len smial.

"To je čistý Dominik, on stále nechal po sobě bordel. Ale tak, i u nás to je jako na smetišti. V tom se přiznávám. A co ty a Dominik? Už je mezi vámi něco víc, nebo stále totéž?" Ach Jaj a je to tu. S Tokym sme sa stále bavili o mne a Dominikovi ale stále som to iste odpovedala a ani dnes nič iné neodpoviem.

"Stále to isté, nič sa nezmenilo. Toky ja si nemyslím, že to so mnou myslí vážne. Povedali sme si, že čo cítime, ale nič iné sa od vtedy nezmenilo." Zosmutnila som, lebo má to už trošku trápilo.

"Vanda, nebuď teď smutná. Určitě se to změní a budete spolu. Jen, dej tomu čas."  Chytil ma okolo ramien a objal ma.

"No dobre, ale teraz sa tu nerozprávajme o Dominikovi a o mne, ale pome niekam. Dávno sme nikde neboli a teraz máme možnosť." Povedala som a Tokyho som chytila za ruku aby sa postavil.

"Kam chceš jet?" Spýtal sa.

"Mohli by sme ísť do nejakého klubu. Dáme si nejaký drink." Navrhla som.

"To zní dobře. Tak tedy jdeme." Usmial sa a my sme sa vybrali do najbližšieho baru.

-

"Čo si dáme?" Spýtala som sa Tokyho keď sme sedeli pri bare.

"Mě to je celkem jedno. Něco vyber." Mykol ramenami a nechal to na mňa.

"Tak si dáme štyri panáky bechera a sex on the beach. Čo ty na to?" Navrhla som.

"Může být." Súhlasil. Ja som povedala barmanovi naše objednávky a už nám podával panáky.

"Tak nazdravie." Povedala som.

"Nazdravý." Povedal a my sme to hneď do seba kopli.

Neviem ako dlho tu sedíme a pijeme, ale ja sa cítim už dosť opito. Dali sme si asi 10 panákov a štyri sex on the beach pre každého, ale to je ešte nič stále len objednávame, takže je toho teraz na bare viac. Rozprávame sa o hocičom a popíjame. Mne z ničoho nič začne zvoniť teléfon. Vybrala som si mobil z vačku a zdvihla.

"Áno?" Povedala som do telefónu.

"Vando, ty kde sakra seš tak dlouho?" Povedal mierne nahnevaným hlasom človek za telefónom. Komu som to vlastne zdvihla? Pozrela som sa na meno na obrazovke. Dominik. Čo sa o mňa boji?

"Ja som v bare s Tokym. Pijeme a rozprávame sa." Trošku sa mi plietol jazyk.

"Jsi opilá Vando. Pojď už domů." Povedal.

"Ale mne sa ešte domov nechce." Povedala som so smiechom.

"Hele, jsem ve studiu u kluků. Pojďte sem." Vzdychol si a povedal.

"Zachvíľku pôjdeme. Neboj." Pretočila som očami a povedala.

"No dobře, jen už moc nepij." Povedal. Je zlatý, že sa o mňa bojí a nechce aby sa mi niečo stalo ale ja sa viem o seba postarať. Nie som taká neschopná.

"Dobre, ja už musím končiť." Povedala som a pozrela sa na Tokyho. On sa len na mňa nechápavo pozeral.

"Dobře, čau." Povedal a zložil. Asi sa trošku nahneval. Ups. Mobil som odložila naspäť do vačku a ďalej sa venovala Tokymu.

"Kdo to byl?" Spýtal sa zvedavo Toky.

"Dominik. Hovoril, že mám ísť už domov. No ale ja to ešte v pláne nemám. Potom mi hovoril, že máme ísť do štúdia." Povedala som mu čo mi hovoril Dominik.

"Tak bychom mohli jít za nimi." Povedal a dopil čo mal ešte na bare. Ja som len prikývla a kopla do seba posledné 3 panáky a dopila si svoj drink. Zaplatili sme a odišli sme z klubu. Celú cestu sme sa smiali, lebo sme robili strašné pičoviny. Hádali sme sa kto vie lepšie tancovať na tyči. Tak ja som mu povedala, že mu ukážem ako sa tancuje na tyči. Tak som sa chytila lampy čo je na ulici a začala sa na nej točiť a robiť tak nejaké pohyby. Toky má natáčal, kričal  "Vando jedeeeš" a smial sa na celú ulicu. Určite sa na nás pozerajú z bytoviek ľudia a hovoria si či nám nejebe. No trošku sme to prehnali s alkoholom no.

-

"Bože to bola noc." Povedala som a smiala som sa keď sme otvorili dvere od štúdia. Toky sa tiež smial ako prijebaný. V tom niekto pribehol na chodbu.

"Bože, to ako vyzeráte?" Otočila som sa na toho človeka ktorý prišiel na chodbu.

"Karloooo. Ahooooj." Vykríkla som a objala ho. No objala ho, lepšie povedať takmer som ho zvalila na zem.

"Vanda ty si sa poriadne opila." Zasmial sa a snažil sa ma postaviť sa normálne na nohy.

"Ja nie som opitá. Ja som len pozitívne naladená." Plietol sa mi jazyk a ukazovákom som to zvýraznila.

"To vidím. No dobre teba radšej zoberiem do obývačky aby si si sadla na gauč. Tokáči ty poď tiež." Chytil na Karlo za ramená a odviedol má do obývačky. Tam sedel Jakub, Kamil, Hasan, Radek, Robin, Dan a Dominik.

"Čaute chalaniii." Vykríkla som a každý sa na mňa otočil. Dominik sa hneď postavil a prišiel ku mne.

"Proč jsi se takhle zřídila?" Spýtal sa má Dominik keď si má vymenili s Karlom. Takže teraz má Dominik berie si sadnúť.

"Už dávno som nebola nikde a nepila som. Tak som si s Tokym trošku vypila." Povedala som a usmievala sa jak zmyslov zbavená. Čo som aj teoreticky bola.

"No dobře, ale když zas půjdeš ven, už se prosím tě takhle neopij." Povedal a posadil má na pohovku. Ja som len prekrútila očami a prikývla s úsmevom.

"Tak, co budeme dělat?" Tleskol Jakub a spýtal sa každého.

"Budeme pít." Ohlásil Robin.

"Dobrej nápad." Nadšene povedal Jakub. No tak asi sa dnes ožerem tak, že sa už ani nepostavím na vlastné nohy.

Jakub odišiel pri skrinku s chlastom a vytiahol odtiaľ pár fľašiek alkoholu. Prišiel naspäť a už nalieval každému. Mám si dať, nemám si dať? Ale jebať, dám si. Zobrala som si do ruky panák a čakala na ostatných. Dominik sa na mňa pozeral a pohľadom ma zabíjal. Ja som mu len prstami ukázala, že už len trošičku budem piť. On len pretočil očami a usmial sa.

"Má každý v ruce panáka?" Spýtal sa Jakub každého v miestnosti. Každý mu ukázal, že majú.

"Tak můžeme se začít ožírat." Vykríkol a každý to hneď do seba kopol.

Takto to pokračovalo dobrých pár hodín ale nepila som už toľko. Ja som práve na balkóne a fajčím cígu. Potrebovala som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, lebo vnútri je strašný smrad od alkoholu a trávy. Čo iné čakať od chalanov. Z môjho premýšľania má vyrušilo otváranie sa dverí od balkóna. Otočila som sa a v tom vstúpil na balkón Kamil. Naše pohľady sa stretli.

"Čo tu robíš takto sama?" Spýtal sa ma keď zatvoril dvere od balkónu.

"Potrebovala som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu lebo vnútri to je hrozné." Zasmiala som sa a Kamil so mnou.

"Tak to hej. To je stále takto, však už si si mohla zvyknúť." Povedal, sadol si vedľa na stoličku a zapálil si cígu ktorú držal v ruke.

"Zvykla som si ale dávno som tu nebola, takže si zas musím zvyknúť." Povedala som a potiahla som si z cígy.

"Tak to už chápem. Vlastne, môžem sa ťa na niečo spýtať?" Zasmial sa ale hneď zvážnel. No bože čo sa má chce spýtať?

"Jasné." Usmiala som sa a v duchu som totálne nervózna.

"Ako to je medzi tebou a Dominikom? Neber to zle ani nič len má to zaujíma." Potiahol si z cigarety. Aj som si myslela, že sa ma to spýta.

"Veď pohode. Akože ani sama neviem ako to je medzi nami." Odpovedala som mu. Zas som zosmutnela a potiahla si z cígy.

"Lebo som si všimol, že Dominik sa dosť zmenil." Povedal. Ja som sa na neho pozrela s nechápavým výrazom.

"Nechápem. Ako sa zmenil?" Spýtala som sa.

"Pamätáš si čo robieval?" Spýtal sa a potiahol si z cigy.

"Áno pamätám." Odpovedala som.

"No tak také veci už nerobí. Zmenil sa strašne. Viem, že keď sa on takto zmení tak sa naozaj veľmi zamiloval." Asi o tom Kamil nevie.

"Kamil, asi ti nikto nič nepovedal, ale keď tu Dominik pred troma týždňami nebol, tak bol so mnou na Slovensku pár dní. Vtedy sme tam oslávili moju 23ku a potom večer mi povedal, že no vlastne, že ma miluje." Dohovorila som svôj monológ a Kamil sa na mňa pozeral s vygúlenými očami.

"To som si ako nemohol všimnúť, že tu vtedy nebol Dominik." Jebol si po hlave. Začala som sa smiať.

"Tak to ja neviem." Povedala som so smiechom.

"A čo ty?" Spýtal sa.

"Aj ja som mu to povedala, chalani to potom zistili len nejak automaticky. Ale neviem či by nám to fungovalo." Povedala som.

"Ale prosím ťa. Prečo by Vám to nefungovalo, keď sa obidvaja milujete?" Tak teraz môže môj najebaný rozum rozmýšľať.

"Ja neviem Kamil." Mykla som ramenami.

"Pozri, už by ste sa mohli o tom porozprávať. Dominik stále len o tebe rozpráva, aká si úžasná a tak." Povedal a ja som zostala zaskočená. Dominik o mne rozpráva chalanom? Zahrialo má pri srdci šťastie.

"Dobre porozprávam sa s ním keď prídeme domov." Povedľa som a usmiala sa.

"Takto sa mi páčiš." Usmial sa, zahasil, prišiel ku mne a objal ma. Objatie som mu opätovala.

"No dobre pome dnu za ostatnými." Odtiahol sa a povedal. Ja som len prikývla, zahasila cígu a už sme išli dnu.

Keď sme došli dnu videli sme chalanov ako sa tam o niečom horlivo diskutovali, ale keď si nás všimli hneď prestali. Čudné. Sadla som si vedľa Dominika a zobrala som si panák, ktorý bol na stole a hneď ho do seba kopla.

"Vando?" Oslovil má Dominik.

"Áno?" Otočila som sa čelom k nemu a odpovedala.

"Můžeš na chvíli? Potřebuji se o něčem s tebou promluvit." Spýtal sa a ja som len prikývla a postavila sa. Dominik sa taktiež postavil, chytil má za ruku a ťahal má do izby. Zatvoril za nami dvere a zamkol. Počkať! Práve nás zamkol v izbe kde je obrovská posteľ a sme tu len mi dvaja? Dominik ty sa o čo snažíš? Pozerala som sa na Dominika s vystrašeným a nechápavým pohľadom. On pomaly prišiel ku mne, chytil má za ruky a ja som  zdvihla hlavu a  pozerala sa mu do očí ako aj on mne.

"Vando, to ti říct, že..." Spravil veľký nádych a vydýchol. Ja som bola celkom nervózna. Normálne som vytriezvela.

"Známe se už nejaký ten čas, neni to hodně ale pro mě to znamená fakt hodně. Za ten čas si mi velice přirostla k srdci a hlavně, já sem se totálně změnil. I já to už vidím. Pamatuji si jak jsi mi dala první pusu, nečekal jsem to ale líbilo se mi to. Myslel jsem si, že mezi námi nic nebude, že mi na tobě nebude záležet až takhle, ale záleží mi na tobě. Když ses mě před třemi týdny zeptala jestli nechci jít k vám na Slovensko, nečekal jsem to ale souhlasil jsem. Neboť jsem chtěl s tebou strávit více času. Pak ten bazén. Tehdy jsem už byl odhodlán ti říct co k tobě cítím. Nejprve jsem si myslel, že ty ke mně nic necítíš, ale když jsi mi řekla, že cítíš to jistě co já k tobě, jsem byl ten nejšťastnější člověk na světě. Ale teď už k věci. Nebudu si tu rozlévat srdíčko jako nějaký romantik." Na konci sa trošku zasmial. Znie nervózne. Nedivím sa mu. V kútikoch oka som mala slzy šťastia. Bože to je tak pekné počúvať to ako mu záleží na mne.

Vanda bože ale kľud.

"Vando chci se tě zeptat...že jako, že kdyby chceš, budeš sedmou chodit?" Trošku sa zasekol ale dokončil to. No a mne sa rozžiarili oči, na tvári sa mi objavil úsmev a z očí mi vyšli slzy. On chce aby som bola len jeho. Srdce mi bije ako o závod.

"Preboha jasné, že áno!" Neváhala som a hneď som mu odpovedala. Jemu sa rozžiarili oči a na tvári mal ten najkrajší, najšťastnejší úsmev aký som kedy videla. Zdvihol má a točil sa so mnou dookola, ja som mala ruky obmotané okolo jeho krku. Položil má na zem a pobozkal ma. Ten bozk bol nádherný, plný lásky, šťastia a vášne. Ja ho milujem neskutočne veľmi. Odtiahol sa, pozrel sa mi do očí a ja jemu.

"Miluju tě." Povedal a objal má tak, že má skoro rozmačkal. Ale mne to bolo práve teraz úplne jedno.

"Aj ja teba milujem." Och bože, milujem tento moment.

"Jdeme za klůkama a řekneme jim to?" Spýtal sa keď sme sa odtiahli z objatia. Ja som len prikývla a Dominik si so mnou priplietol prsty a ťahal má preč z izby. Odomkol, otvoril dvere a my sme z izby vyšli s úsmevmi na tvári. Chalani si nás všimli a Jakub sa hneď začal pýtať.

"Co se tak velmi usmíváte?" Spýtal sa nás..

"Chceme vám niečo povedať." Povedala som a pozrela som sa na Dominika on sa len usmieval. Och bože ten úsmev.

"Tak to si nenechám újsť." Povedal Karlo, keď sa tu z ničoho nič objavil. Ani som si nevšimla, že tu s nami nejakú chvíľu nebol. Karlo si tiež sadol ku chalanom a my s Dominikom sme si ku nim sadli tiež. Dominik si ma ale pritiahol bližšie k sebe.

"Mám to říct ja nebo to řekneš ty?" Spýtal sa má Dominik.

"Povedz to ty." Povedala som usmiala sa a pozerala sa ďalej na chalanov a na ich nechápavé výrazy.

"No dobře. No kluci, máme pro vás jednu úžasnou novinu." Povedal Dominik.

"Tak to už vyklop." Povedal Dan.

"Ja a Vanda spolu, konečne, chodíme." Povedal Dominik s úsmevom na tvári.

"Konečně!" Vykríkli dosť pravdepodobne všetci naraz a začali nás objímať. Ja som sa zasmiala a objatie som každému opätovala. Dominika taktiež vyobjímali, takmer ho rozmačkali.

"Kdy bude svatba?" Povedal z ničoho nič Radek, keď sme si sadli zase na miesta. Každý sa začal smiať. Bože to je debil.

"Nato je ešte kopu času." Povedala som so smiechom.

"Tak teď to jedeme ještě víc zapít." Povedal Jakub a zdvyhol fľašu ktorú mal v ruke. Každý sa zasmial.

"Teda jenom ak nejsi tehotná, jinak nepiješ. To díte bude Dominikový, nemusí to být ješte blbší než on." Všetci sa začali ešte viac, vrátane mňa a Dominika, smiať a myslela som, že ho naozaj zabijem. Jakub každému nalial, zdvihol panák a povedal.

"Tak na Dominika a Vandu. Ať jste šťastný hrdličky. Nazdraví." Povedal. Ja som sa na neho usmiala.

"Nazdraví." Povedali sme to všetci naraz a kopli sme to do seba. Od tohto momentu si už nič nepamätám. Hm super. Opili má až do nemoty. Ráno to bude super budíček.

______

Konečne dlhšia časť. Rozhodla som sa, že kapitoli budú takto dlhé, no ale to ste si už mohli všimnúť. Tak ale dúfam že sa Vám páči môj príbeh. Dávam do toho čo najviac síl. I keď niekedy nemám nápady tak sa snažím aby má niečo aspoň napadlo. Priebeh ide z mojej fantázie, všetko je vymyslené. Ale tak to každý priebeh je vymyslený a fantázia ľudí. No keď to čítajú aj Češi a čítajú tú moju "dokonalú" Češtinu tak prosím nezabite ma.🤣 Som Slováčka takže v písaní po Česky mi pomáha prekladač a niekedy si musím pomôcť s mojim rozumom (rozprávala som už ako malá po Česky ale nikdy som nevedela perfektne...len pre info!) Nezabudnite kliknúť na  vote keď sa Vám páči. 🥰

Vaša Emily. Love u all❤️