Dominik...počkaj!

I don't wanna lose you

"To fakt chtějí tví rodiče abych šel k Vám na Slovensko?" Spýtal sa ma. Obočie mal zdvihnuté a bol mierne v šoku.

"To fakt! Ani ja som najprv nechápala, ale chcú aby si prišiel." Odpovedala som mu a potom som sa jemne usmiala.

"Tak když mě tam chceš a chtějí i tví rodiče, tak jdu." Prikývla som a on sa na mňa usmial. Bolo vidieť, že je to šťastný úsmev. Som rada, že pôjde ku nám ale ako budú baby reagovať keď zistia, že je Dominik u nás a hlavne potom čo videli tú fotku na Instagrame, tak to fakt si neviem ani predstaviť.

"Dobre tak to by sme sa mohli ísť baliť. Zajtra ráno odchádzame." Povedala som a pomaly som sa postavila z lavičky. Dominik len prikývol, postavil sa a spoločne sme išli k Dominikovému autu.

"Vlastne čo povieme chalanom, keď sa budú pýtať na tú fotku?" Spýtala som sa do toho trápneho ticha čo vládlo medzi nami v aute.

"Řekneme jim, že to byla jen jedna obyčejná pusa." Otočil sa smerom ku mne.

"No podľa mňa nám nebudú veriť ani slovo. Budú si myslieť, že medzi nami je niečo viac." Bola som zúfalá bála som sa ako zareagujú ostatný a ešte k tomu ako zareaguje Jakub, ktorému som pri fľaši dobre, že nie nadávala. Bože, toto zas dopadne.

"A není tam?" Pozeral síce na cestu, ale aj tak sa uškŕňal. Začervenela som sa, keďže ani sama neviem čo mu mám odpovedať.

"Neotáčej se na okno i tak vím, že se červenáš." Slabo som sa zasmiala a on tiež. Vydýchol vzduch, ktorý mal v sebe a povedal.

"Ať si oni říkají co chtějí, my víme pravdu." Jemne sa usmial a mykol plecami.

"V tom súhlasím, ale podľa mňa tam na nás budú vrieskať, že mali pravdu a bla bla bla. Proste tie keci." Zasmiala som sa trošku keď som si predstavila ako to bude prebiehať. Hlavne potom, čo sa dozvedia, že ide ku nám na Slovesnko.

"No uvidíme, ale nejprve se tam musíme dostat." Zasmial sa a pokračoval v šoférovaní.

-

Už sme pred bytom, kde bývajú chalani. Dominik zaparkoval a vystúpili sme. Som trošku nervózna, čo keď chalani budú nahnevaný alebo na nás budú hučať, že prečo sme to nepovedali alebo možno budú štátny a budú nám to priať aj keď spolu nie sme.

Zatiaľ.

Vzdychla som si ,keďže neznášam keď moje podvedomie vie niečo, čo ja ani sama nie. Dominik odomkol dvere do bytu a my sme vstúpili dnu. Vyzuli sme sa a už som videla ako Dominik chcel ísť do obývačky kde sú pravdepodobne chalani ale ja som ho zastavila. Prišla som ku nemu pozrela som sa mu do očí a on mne tiež.

"Co je kotě? Deje se neco?" Spýtal sa.

"Trošku som nervózna z toho ako budú reagovať." Povedala som mu nervózne.

"Nemáš být z čeho nervózní, jsem tu s tebou, neboj všechno bude dobré. Nejsou takový idioti jak se zdá." Usmial sa a dal mi pusu na čelo. Cítila som sa aspoň trošku lepšie.

"Kluci jsem doma!" Vykríkol Dominik a chalani sa hneď na nás otočili, ako sme vstúpili do obývačky. Ja som stála pri Dominikovi a bola ticho, len som sa nervózne usmiala.

"Naše hrdličky se vrátili, jak bylo?" Spýtal sa Jakub keď sa postavil z gauča a pozrel sa na mňa.

"Bolo super." Povedala som a jemne sa usmiala, aby si nemyslel, že som nervózna. Aj keď som logicky bola.

"Tak to je super. Vlastně víte o tom, že vás někdo odfotil jak jste se líbali?" Spýtal sa Jakub s obrovským úškrnom na ksichte.

"Ano víme." Povedal Dominik s kamenným výrazom. No a ja som znervóznela ešte viac.