Trpasličie dedičstvo

25.

     Durinn, Mótsognir a Rohatý však nahrali pre tentoraz družine do kariet aspoň v tomto a príšera sa na hlasný smiech neprebrala. Všetci si úľavou vydýchli a usadili sa na zem čakajúc, kedy sa búrka upokojí, aby mohli pokračovať vo svojej ceste.
     ,,Snáď tá búrka nepotrvá dlho," zavrčal Heznak a prísne sa pozrel smerom von, kde sa práve odohrávala bitka medzi elementami vetra a vody. Blesky svietili ako ohnivé jazyky na tmavom nebi a hromy vyhrávali pochmúrnu a nemelodickú pieseň, ktorá sa nikomu nepáčila.
     ,,Pôjdem hľadať Frederika, toto sa mi naozaj nepáči," vstával opäť Alexander zo zeme, no ako zakaždým, zastavila ho akási trpasličia ruka, tentokrát Pufinova. ,,Tu seď na zadku. Ak sa niečo aj tvojmu bratovi stane, chceš, aby sa stalo niečo aj tebe? Myslíš si, že by boli rodičia nadšení z toho, že sa ani jeden z ich synov nevrátil?"
     Alexander sklopil zrak a sadol si opäť na zem. Bol zúfalý i naštvaný. Hnevalo ho, že jeho brat tak bezhlavo utiekol do toho besného počasia a navyše zaiste zišiel z cesty. To mu naháňalo najväčšiu hrôzu, pretože bol sám ako palec.
     ,,Zaujímalo by ma, odkiaľ taká hnusná búrka prichádza," premýšľal Idur a prešiel si rukou po brade.
     Arachne vstala a pomaly sa presunula ku vchodu do hory tak, aby jej vietor neprskol dažďom priamo do tváre. Chcela vedieť, ktorým smerom fúka vietor.
     ,,Vietor fúka z juhu," povedala jemne zvýšeným hlasom.
     ,,To znie dosť demotivujúco, čo horšie nám môže to miesto ešte ponúknuť?!" opäť sa rozčúlil kráľ a veľmi túžil kopnúť do skalky, ktorá bola pred ním.
     ,,Rada by som ti odpovedala, ale ani jeden z nás nemá o juhu poňatia," odpovedala mu Arachne a chytila ho za ruku, aby sa upokojil. Jedine jej dotyk, úsmev alebo vľúdne slová dokázali z vlka, ktorý žil v kráľovi, urobiť maličkú pokojnú ovečku.
     ,,Keď sa tak pozerám na to, čo sme cestou už stretli, začínam pochybovať, že do Firlánu vôbec nejaký trpaslík niekedy došiel. Podľa mňa všetci zahynuli počas cesty. A ak sa tam aj niekto dostal, umrel práve v ňom alebo sa vrátil domov zdivočelý a zničený," povedal Malon a odkašľal si do špinavej ruky.
     ,,Prečo by v knihe dedičstva potom králi písali, že sa tam niektorí dostali a rozdelili si spravodlivo jeho poklady ?" nechápala Arachne.
     ,,Asi preto, aby v trpaslíkoch neprebudili ich najväčšiu slabosť - strach," reagoval na jej otázku trpasličí kráľ a sňal si z hlavy korunu. ,,Pravda mohla byť kľudne aj taká, že sa z výpravy nevrátil nikto. To vedia už iba naši predkovia."
     Arachne sa zachvelo srdce. Keby vedela, že môže byť Firlán a celkovo juh tak nebezpečný a že ich neznalosť môže veľmi nepekne prekvapiť, rozmyslela by si lepšie, či sa výpravy zúčastní. ,,Kiežby tu bola Mirrel a odohnala by tú búrku a dážď preč," pretisol pomedzi zuby Alexander a jemne sa pousmial. ,,Ako sa mimochodom má?"
     ,,Je to na dobrej ceste, zdá sa," odpovedala mu Arachne a i napriek celej zmätenej situácii sa usmiala od ucha k uchu.
     ,,To som veľmi rád, je to nádherná bytosť."
     ,,Prestáva pršať. Ešte chvíľu a vari to bude už znesiteľné na pokračovanie," skočil im nechcene do rozhovoru Heznak. ,,Stavím sa, že tvoj brat čaká niekde vonku zmoknutý ako myš," zasmial sa a založil si vrkôčik na boku hlavy za ucho.
     ,,To by bola tá lepšia situácia," povedal Alexander, ktorému neprišlo vhodné žartovať o svojom bratovi, pretože nemal istotu, že je v poriadku.
     Arachne siahla Heznakovi za opasok a vytiahla spoza neho knižku. Otvorila ju na náhodnej strane a začala čítať runy. ,,ᛗᛟᛏᛋᛟᚷᚾᛁᚱ ᛟᛞᛗᛖᚾᛁ ᚴᚱᚨᛚᚨ," písalo sa v knihe na pokrčenej zožltnutej strane. ,,Mótsognir odmení kráľa."
      Heznak spozornel. ,,Ukáž, kde si to našla? Pri čom?" vytrhol jej knihu z rúk a začal očami prechádzať po textoch.
     ,,Za čo by mal niekto ako Mótsognir odmeniť zrovna mňa?" nechápal a nespúšťal z textu svoj zrak.
     ,,Pokiaľ sa ti podarí nájsť vo Firláne tú truhlicu, v ktorej je vec, ktorá mu patrí, možno ťa odmení. To jediné by dávalo zmysel," povedala Arachne tichším hlasom a pozerala sa do knihy spolu s ním.
     ,,Možno ti dá ešte viac pokladov ako ponúka Firlán," zaradoval sa Idur, ktorý mal vždy rád trblietavé sa predmety.
     ,,Je nám jasné, že ten, kto nájde truhlicu, bude požehnaný samotným Mótsognirom, ktorý mu má dať nejakú nadprirodzenú schopnosť, rátam s tým, že to bude asi v magickej sfére," povedala Arachne, ktorá si spomenula na začiatky, kedy čítala knihu po prvýkrát. 
     ,,Som zvedavý, kto tu truhlicu nájde," povedal Alexander prchko a natešene, akoby si potajme myslel, že by to mohol byť práve on.
  
     Dážď sa upokojil a vietor stíchol. Padali iba jemné kvapky pripomínajúce prach. ,,Je čas pokračovať v ceste," rozkázal Heznak. Všetci vstali zo zeme, nahodili svoje plášte, uchopili do rúk zbrane a nasledovali svojho kráľa, ktorý vyšiel z hory skôr, ako sa stihli spamätať.
     ,,Teraz budeme nejakú dobu kráčať...do čerta!" nedohovoril Heznak a vypadalo to, že chce knihu hodiť o zem.
     ,,Čo sa deje? Kam budeme kráčať?" spýtala sa nechápavo Arachne, ktorá bola zmätená rovnako ako ostatní členovia výpravy.
     ,,Zas. Zas a zas vysoká tráva. Ideme kráčať vysokou trávou."
     Arachne sa nezdržala smiechu a vyprskla ako taký ožran v hospode. ,,To je dôvod, prečo si sa rozčúlil?"
     ,,Áno, to je dosť závažný dôvod!" podvihol kráľ obočie a díval sa na Arachne, ktorá sa krčila od smiechu k zemi.
     ,,Mňa z teba raz porazí, Heznak. Si vtipný."
     ,,To nie je smiešne! Môžeme sa v tej tráve takí malí ľahko stratiť," vybuchol Heznak, ohnal sa rukami, no keď videl, ako sa Arachne rehoce, samotnému mu prišlo do smiechu. ,,Smeješ sa ako pokazené koliesko na vozíku."
     ,,Tak teraz ma vážne už porazí," padla na kolená a vložila tvár do dlaní, pričom sa jej pomedzi prsty pučil smiech.
     ,,Vy dvaja ste v hore natrafili na nejaké veselé hríbiky?" čudoval sa Alexander, ktorý sa iba nechápavo pozrel na ostatných trpaslíkov a mykol plecami. Ani jeden z prítomných nechápal, čomu sa tí dvaja tak smejú.
     ,,Ach tá láska," povedal starý šedivý Malon sladkým hláskom. 
     ,,Som rád, že sa radujú, ale čo môj brat?! Musíme ho predsa nájsť!"
     ,,Nemôže byť ďaleko," povedal Dupin podráždene. ,,Si horší než trpaslice, ktoré vkuse kotkodákajú ako sliepky."