Trpasličie dedičstvo

38.

     Deň sa schyľoval ku koncu a obloha chytila tmavé odtiene. Okolie stíchlo a prebúdzalo sa všetko, čo spalo za svetla. To ticho, ktoré nastávalo bolo desivejšie než akékoľvek zvuky, ktoré vydávalo Wendigo počas dňa. Teraz bolo všetko tmavé, tiché, hmlisté a vzduch zapáchal neistotou a obavami. Nikto netušil, čo všetko sa v tej tme ukrýva a pozoruje ich. Arachne neostávalo nič iné než použiť svoj dar čarovania na ich záchranu, aspoň počas jednej noci. Striaslo ju však pri myšlienke na to, aká slabá a zničená bude na ďalšie ráno. Mala z toho tak zvláštne pocity, akoby jej niečo šepkalo, aby to nerobila, pretože ich môže postretnúť niečo horšie. Vždy sa jej zmocňovala táto myšlienka, pretože hlboko v sebe nosila strach z toho, že kvôli nerozvážnosti môže prísť o život nejedna živá bytosť. Nevedela, ako a prečo sa v nej tento strach zrodil, no nikdy ju neopúšťal, držal sa jej ako parazit. Avšak, myšlienka na smrť svojich priateľov a Heznaka, ktorý bol prvým mužom, ktorého kedy milovala, bola omnoho desivejšia. Potrebovala svetlo, ale keby čo len drobné svetielko zabliklo z jej prstu, mohlo by to upútať nežiadanú pozornosť a skončilo by to zle-nedobre. Musela vymyslieť lepší plán. ,,Potrebujem, aby ste sa presunuli za mňa, ja budem musieť byť celý čas pri vchode do jaskyne, aby kúzlo zafungovalo."
     Heznak a Alexander nahmatali Idurovo telo, dvihli ho a opatrne presunuli hlbšie do jaskyne. Princezná sa presunula k ním rýchlosťou svetla a Pufin sa zastavil pri Arachne. ,,Si si istá, že to zvládneš?"
    Arachne prikývla, i keď neistota, ktorá v nej bola sa nedala prehliadnuť a to i napriek tomu, že bola tma ako v hrobe. Pufin sa teda na ňu usmial a presunul sa k ostatným. Arachne sa zhlboka nadýchla, sadla si pred vchod a chvíľu len nehybne hľadela von. Niečo jej nesedelo. Vonku bola skutočne tma, normálnym okom nebolo možné dovidieť ďalej než desať metrov od jaskyne. Ona však videla perfektne. Zrak jej akosi preblikával, pretože raz nevidela a raz videla v tme ako za šera. Vedela presne, kde stojí strom, aký je vysoký a kde čo rastie. Niečo sa s ňou zahrávalo. Nebolo možné, aby tak dobre videla, keď nepoužívala dračí zrak. Bolo načase zakročiť, kým nebolo príliš neskoro. V tme nahmatala tri skaly, ktoré boli ostré a mali nepravidelný tvar. Sadla si na zem a urobila okolo seba z nich trojuholník. Vyzvala tri elementy zeme, aby jej dali dostatok sily na to, aby mohla vykonať doposiaľ svoje najväčšie kúzlo vôbec. Prosila živel vody, vetra a zeme, aby nabili kamene energiou, ktorú využije. Vonku sa rozfúkal vietor, začalo pršať a stromy začali spievať tichú pieseň, ktorú počula iba Arachne. Usmiala sa. Kvapky dažďa, ktoré symbolizovali prítomnosť vodného živla sa nasiakli do jednej zo skál a naplnili ju energiou. Vietor zvíril prach lesa a dopadol priamo na druhý kameň, ktorý nabil svojou silou. Nakoniec k čarodejnici priletel jeden dubový list, ktorý priložila na posledný kameň a ten sa nabil živlom zeme. Trojuholník bol kompletný. Vietor stíchol, prestalo pršať a stromy stíchli. Čarodejnica sa otočila na svojich priateľov a usmiala sa: ,,Teraz to už snáď zvládnem." Ticho prikývli a jeden po druhom začali upadať do spánku. Arachne striehla, akoby v tej tme číhala na korisť, pritom tou korisťou boli zrovna oni, skrývajúci sa v jaskyni. Keď začula rev Wendiga, položila kamene vedľa seba. Položila na ne obe ruky tak, aby sa dotýkala každého z nich a začala kúzliť. 

Nech sila živlov naplní moje telo mocou,
ktorou dokážem ukryť nás pred svetom, 
nech splynieme zajedno s nocou,
nech jaskyňa je bezpečným miestom.

Nech naša krv stratí svoj pach,
nech zdá sa, že tu nie sme,
nech zmätený ostáva vrah
a obídu nás okolité tiene.

     Vchod do jaskyne zrazu zaplavila akási svetlá hmla, ktorá bola akoby neviditeľným plášťom, do ktorého bola jaskyňa zabalená. ,,Tak, snáď toto kúzlo postačí," povzdychla si a pozrela sa na spiacich priateľov. Hľadela na nich a nikdy nebola tak vďačná za to, že sú s ňou. V hĺbke srdca cítila, že keby šlo do tuhého, nebála by sa za nich položiť svoj život. Tak veľmi jej na nich záležalo. Možno im to nedávala nejak veľmi najavo, ale dúfala, že to vedia. Ako sa zamyslene pozerala na ich spiace tváre, Heznak otvoril oči. Opatrne sa posadil a zívol si. ,,Nuž, cítil som niekoho pohľad na svojom tele," uškrnul sa a hľadal jej tvár v tmavom prostredí jaskyne. Teraz sa Arachne už nebála trošku prisvietiť. Pošúchala prstami a zapálila maličkú vatru. Veľmi maličkú, takú, čo dávala mizerne slabé svetlo, ale i to stačilo na to, aby aspoň niečo videli. Keď Heznak uvidel jej tvár, potešil sa. ,,Si v poriadku, však?"
     ,,Zatiaľ áno, nepociťujem  ešte nejakú slabosť, keďže mi nejakú tú moc dali tri živly, no  ani to nepotrvá večne. Dávam tomu tak dve hodiny a budem musieť použiť už svoju vlastnú moc."
     Kráľ sa na ňu usmial a pristúpil k nej. Posadil sa vedľa nej, tak potichu, aby nezobudil ostatných a pritúlil si ju k sebe. ,,Ty to zvládneš. Všetci ti veríme."
     Arachne nahodila skamenelý výraz. 
     ,,Čo sa deje?" nerozumel Heznak a podvihol obočie nahor. Jej úsmev tak rýchlo nahradil strach, až ho to desilo. 
     ,,Bojím sa, že zlyhám," pretisla pomedzi zuby a zapichla pohľad do zeme. Trošku sa jej zachvelo telo od nervozity a jej dýchanie sa mierne sťažilo. To Heznak zistil hneď, ako počul jej zosilnené dýchanie.
     Chytil ju za ruku a povedal: ,,Arachne, aj keby si zlyhala, umreli by sme s vedomím, že si robila všetko, čo bolo v tvojich silách. Osud je nevyspytateľný a ak je nám súdené umrieť takto, tak sa to stane, nech je naša snaha akokoľvek veľká. Nemysli na to, lebo strácaš tak silu. Ver si. My v teba veríme...teda, aspoň ja."
     Ich chvíľu im prerušil známy rev vychádzajúci iba kúsok od jaskyne. Tentokrát sa ale po tomto reve ozval akýsi ďalší, úplne iný rev, ktorý sa ozval z protistrany. 
     ,,Čo to bolo?" spýtal sa Heznak. Pozrel sa do tmy, no nič nevidel. Až potom naňho zažmurkali žiarivo žlté oči, ktoré miestami mizli v hmle. 
     ,,To je Ghúl," povedala Arachne a stisla Heznakovu ruku. ,,Varovala som vás. Wendigo a jeho rev dokáže k sebe prilákať slabšie i omnoho horšie tvory, než je ono."