Trpasličie dedičstvo

5.

     Dáma sa pozrela lepšie a uvidela presne tú knihu, ktorú si aj myslela, že Arachne vytiahne ako prvú. Samotnú ju lákalo prečítať ju, ale ako už povedala, to, čo sa jej netýkalo, tomu sa radšej vyhýbala. Len tak, pre istotu.
     ,,Túto knihu ukradol ešte ten starosta, ktorý mal spory s Heznakovým otcom. Rozprával mi o tom Gombík. Kedysi dávno šiel dávny starosta za Jornulom, aby mu ponúkol mier, samozrejme, že falošný. Zavítal teda do trpasličej hory, aby prehodil s kráľom zopár neúprimných, no účinných slov. Ten ho samozrejme odmietol a poslal do pekiel, no našiel sa jeden trpaslík, ktorý jeho sladkým doterným rečiam naletel a potajomky pozval starostu na malé pivko. Keď ho starosta dostatočne opil, požiadal ho, aby mu ukázal spisy, ktoré sú prísne strážené a vzácne. Pripitý trpaslík ho samozrejme zaviedol do trpasličej knižnice, ktorá bola strážená najmenej tromi mocnými trpaslíkmi. Tí však videli, že starosta prichádza s ich priateľom, tak ich pustili dnu. Ako prechádzali regálmi, starosta zbadal túto knihu a blikol mu hlavou krutý plán. Napadlo mu, ako zabrániť budúcemu kráľovi k tomu, aby vlastnil všetky majetky, ktoré právom patria jeho rodu. Rozhodol sa, že počká, kým trpaslík zaspí alebo nebude dosť pozorný a knihu ukradne. A tak sa aj stalo, trpaslík po krátkej chvíli sadol na skalu, chvíľu viedol so starostom rozhovor a už sa ozvalo knižnicou iba jeho chrápanie. Vzal knihu, ukryl ju pod kabát a s úsmevom prešiel okolo strážcov. Pozdravil ich, akoby sa nechumelilo a pobral sa preč z kráľovstva. Učinil tak pre trpaslíkov veľkú stratu, pretože zabránil týmto činom tomu, aby sa kniha o dedičstve dostala Heznakovi do rúk. Nenávidel trpaslíkov a mal vo svojom darebnom srdci neustály pocit toho, že trpaslíci okradli obyčajných ľudí, hoc tomu tak nebolo. Preto mu tento škodoradostný skutok nastolil v srdci aspoň malý kúsok pokoja. Keď sa Jornul dozvedel, že ho jeho poddaný zradil, vyhodil ho z kráľovstva a nechal ho napospas osudu. Bol rozčúlený a sklamaný, avšak neučinil to, čo zjavne učiniť mal. Nikdy Heznakovi o tej knihe nepovedal, ani iným trpaslíkom, pretože si stále naivne myslel, že je na to ešte čas. Nebol. Po nie dlhej dobe Jornul umrel a okrem trpaslíka zradcu nikto o tej knihe nevedel, ani samotní strážcovia. K čomu by im to aj bolo, keď to bolo niečo, o čom mali právo vedieť len králi a ich dediči."
     ,,Takže takto sa dostali ľudia k takejto vzácnej knihe. Musím ale povedať, že je to odporný čin," zarazila sa Arachne a prešla prstom po obale knihy.
,,Veru tak, je to zlé. A neverila by si, že hoc je každému z nás jasné, že trpaslíci nikdy ľudí neokradli, stále sú tu tí, čo tomu dodnes veria," pokrútila hlavou staršia pani a zavzdychala.
,,Povedzte mi prosím svoje meno," poprosila ju čarodejnica. Chystala sa jej totižto položiť zdvorilejšiu otázku.
,,Volám sa Ingrid," povedala tichším hlasom.
Arachne sa dala do hrdého postoja, vycerila na Ingrid zuby a začala: ,,Milá pani Ingrid, ako ste sama potvrdila, trpaslíci vám nikdy nič neurobili a boli okradnutí o nie zrovna bezcennú vec. Žiadam Vás preto, aby ste mi dala povolenie túto knihu vrátiť Heznakovi."
      Ingrid sa smutne pozrela na Arachne. ,,Keby som ti to dovolila, Gombík by ma nechal popraviť. Môže sa zdať, že je neškodný, no je to veľmi zlý človek. Nebýval taký, ale odkedy sa stal majetníckym, nič iné ho nezaujíma. A práve on je ten, čo nepozná spravodlivosť, ľútosť a česť."
     Arachne prišlo jej priateľky ľúto. Stála si však stále za svojim. Začala chodiť z miesta na miesto a premýšľala, ako by mohla Ingrid prehovoriť.
,,Bojíte sa takého šaška?"
,,Bojím veru."
,,Bojíte sa zbytočne, pretože on je iba prostý hlúpy človek, ja som však čarodejnica. Keby na Vás čo len ruku dvihol, sľubujem Vám, že to veľmi rýchlo oľutuje."
Ingrid napokon dovolila Arachne vrátiť knihu do trpasličej hory, hoc sa jej zmocňovala neistota a hromada strachu.
,,Ste úžasná," skríkla Arachne a pevne ju objala. Následne odhrnula z jej stola všetky veci nabok a rozhodla sa jej spríjemniť deň.

Jedla nie je nikdy dosť,
žalúdok je prázdny,
najedzte sa ako vzácny hosť,
nenechajte zvyšok žiadny.

     Pred Ingrid sa na stole objavilo voňavé chutné jedlo. Na jednom tanieri bola pečená prepelička so zemiakmi, na druhom bolo zopár chutných malinových koláčikov a ako bonus sa na ňu usmieval pohár červeného vína.
     ,,Prepána, Arachne, to si naozaj nemusela," povedala skromne Ingrid, ktorej sa už zbiehali slinky.
,,Nech Vám chutí. Zaslúžite si to. Keď každý deň o tomto čase trikrát zaklopete na stôl, objaví sa na ňom nejaká tá dobrôtka pre Váš jazýček," povedala Arachne a s úsmevom opustila knižnicu. Založila si knihu za opasok a prikryla ho svojim habitom.
,,Dovidenia, pán starosta," povedala s úsmevom a prebehla okolo neho, pričom on nespustil zrak z novín. Ako mohla čakať, neodzdravil sa. Bolo jej to však jedno, nestála o pozdrav nejakého zlodeja.
     Ťahalo už na druhú hodinu poobede a tak, ako rýchlo bežal čas, tak rýchlo bežala Arachne za svojimi priateľmi. Keď stála pri ich dverách, búchala na ne, akoby horelo. Otvoril jej Alexander.
,,Poďte obaja von, musím vám niečo ukázať!" povedala netrpezlivá Arachne a postavila sa ďalej od domu. Bratia nechápavo vybehli von a pristúpili k čarodejnici. ,,Počúvame ťa," povedali jednohlasne. 
Arachne vytiahla spoza opasku knihu a ukázala ju zvedavým bratom. Frederik ju vzal do ruky a poriadne si ju prezrel. ,,Trpaslíci a ich dedičstvo? Čo to znamená?"
Arachne sa na nich škerila ako pomätená a podskakovala od radosti. Nie preto, že by mala radosť zo seba, alebo preto, čo ten nález znamená, ale preto, lebo sa im chystala zlepšiť náladu, bola si istá, že budú šťastím bez seba.
,,Haló, Arachne," podvihol obočie Alexander a založil si ruky do kapse.  
,,Znamená to, že nás opäť volá nové dobrodružstvo!" skríkla a vycerila na nich zuby. Reakcia jej priateľov bola presne taká, ako očakávala. Začali podskakovať ako ona, usmievali sa na seba ako dvaja blázni a najradšej by kričali od radosti.
,,To je pecka! Asi nás tí tvoji bohovia skutočne vypočuli a zľutovali sa," zasmial sa Frederik a pozrel sa na Arachne.
     ,,Zbaľte si len to nevyhnutné, rozlúčte sa s rodičmi a ponáhľajte sa, dobrodružstvo už čaká za rohom," povedala a začala si pomaličky tancovať po záhradke. Knihu si opäť založila za opasok a poťapkala ju ako starého dobrého priateľa po ramene.