Trpasličie dedičstvo

27.

     Dostali sa na miesto, na ktoré sa netešil asi nikto z prítomných. Vysoká tráva im zamávala z výšky a ladnými pohybmi ich lákala, aby sa vybrali cestou skrz ňu.
     ,,Ideme," zavelil Heznak a vybral sa cez tú nepeknú vysokú trávu. Alexander sa neustále otáčal s nádejou, že stretne svojho brata, no márne. Po Frederikovi nebolo ani stopy. Skutočne to vypadalo, akoby sa prepadol pod zem. Dokonca v tom blate ani nebolo vidno žiadne stopy, ktoré by mohli naznačiť smer, ktorým sa vybral. A tak všetci ticho, bez jediného slovíčka nasledovali kráľa, ktorého správanie pôsobilo ešte viac zmätene než bola celá situácia. 
     ,,Máme šťastie, že sa touto mokrou trávou nebudeme brodiť dlho," usmiala sa na Heznaka, ktorý sa však tváril ako socha. Žiadna emócia, prišlo jej to, akoby ju ani nepočúval. Lámalo jej to srdce. Začínala mať pocit, že sa preňho stáva cudzinkou a že sa mu vzďaľuje. 
     ,,Heznak, budem sa s niekým musieť vystriedať v nosení starého Malona, dochádzajú mi sily," zafuňal spotený Idur, ktorý si jednou rukou dal vlasy za uši, pretože sa mu lepili na upotenú tvár. Pľúca už nestačili pracovať a zastavil. ,,Heznak, počuješ ma?!"
     ,,Nechaj ho radšej tak. Vystrieda ťa Alexander," zavelila Arachne a prikázala Alexandrovi, aby podopieral Malona.
     ,,Si nám iba na príťaž, mal si si ostať v tej svojej zrúcanine," zamrmlal Heznak a stisol od hnevu pery.
     ,,Toto nie si ty, Heznak," prerušila ho Arachne skôr, ako stihol zo svojich úst dostať ďalší škaredý výrok. 
     ,,Jasné, ja som tvoja babka," zachechtal sa ironicky a odpľul si. Na to ho opäť striaslo a ostal hľadieť pred seba ako novorodenec, čo prvýkrát zbadal svet. Otočil sa na čarodejnicu. ,,Mám výpadky pamäte, zdá sa mi. Vôbec neviem, čo som robil pár sekúnd dozadu," pretisol pomedzi zuby a vyľakane hľadel na Arachne. Z jeho pohľadu vycítila štipľavý strach, ktorý jej zmrazil srdce a pochopila, že jej obavy nie sú zjavne ničím, čo by nemohlo byť možné. 
     ,,Čo si pamätáš ako posledné?"
     ,,Ako som zdvihol Malona zo zeme, potom teba s knihou v ruke a to je všetko." 
     ,,Lezie na teba starecká demencia?" rozosmial sa Idur, no keď uvidel Heznakov vražedný pohľad, stíchol a uvedomil si, že žartíky asi nie sú na mieste.
     ,,Nerozumiem tomu, Arachne."
     ,,Nikto z nás netuší, čo s tebou je. Ale neboj, dám na teba pozor, nech je to čokoľvek," povedala ochotne a usmiala sa naňho. Kráľ jej úsmev opätoval, ale stále sa tváril akosi zmätene a neisto. Akoby ho svedomie hrýzlo, že azda niečo zlé urobil počas toho, čo nebol pri zmysloch. Akoby tušil, že sa k svojej družine nespráva tak, ako by sa k ním správal za iných okolností a pri zmysloch.
     ,,Prosím, kráčaj stále vedľa mňa, možno mi to pomôže," poprosil kráľ svoju milovanú Arachne a tá bez jediného váhania prikývla. Tak či tak sa zdalo, že čoskoro vyjdú z tej mokrej trávy a budú z nej preč. Arachne si všimla konské odtlačky v blate na ceste, ale rozhodla sa o tom nikomu nepovedať. 
     ,,Podaj mi prosím knihu," požiadala ho. Heznak siahol za opasok a podal jej ju. Arachne si prezrela mapu a podvihla obočie. ,,Viete, čo nás čaká na konci tohto trávnatého poľa?"
     Všetci zakrútili hlavami, pretože nemali páru. 
     ,,Nimanin. Trpasličie kráľovstvo kráľa Tailona."
     Heznak ostal stáť na mieste a opäť zavrel oči. Skôr, ako sa jeho telo striaslo ho Arachne štuchla, aby ostal pri zmysloch. Len potrepal hlavou a našťastie ho tie nezmary pre tentokrát neoslepili.
     ,,Výborne. To mi tak chýbalo," zavrčal a kopol nohou do zeme, čím zašpliechalo blato a zašpinilo Arachne oblečenie.
     ,,Odpusť, to som nemal v pláne," sčervenal ako paradajky a zohol sa k zemi. Rukami jej začal blato utierať z oblečenia.
     ,,Vstávaj, ty blázon. Nič sa nestalo," zasmiala sa čarodejnica, ktorej to prišlo veľmi milé, ale zároveň smiešne. Kráľ teda vstal a usmial sa. Úsmev ho však rýchlo prešiel, keď si uvedomil, že ho delí iba niekoľko krokov od Nimaninu. 
     ,,Netreba sa báť, určite o našej výprave nie sú informovaní a ak aj áno, čo z toho majú? Nič," snažila sa ho upokojiť Arachne a postrčila ho, aby pokračoval v ceste, lebo sa zdalo, že ostal v kŕči. 
     Keď ich noha stúpla mimo trávu, zhlboka sa všetci nadýchli. V tej tráve bolo pomerne dusno a nechutne vlhko. 
     ,,Pozrite sa, cesta sa tiahne cez Nimanin. Ako sa dostali naši predkovia, teda ak vôbec, ďalej? Neverím tomu, že šli skrz kráľovstvo nejakého šaška Tailona," prskol Dupin a udrel železným koncom sekery o zem.
     Arachne sa rozhliadla. Okolo nimaninského hradu tiekla rieka, ale jej breh z neznámeho dôvodu strážili trpasličí strážcovia.
     ,,Skvele, čo teraz?" prevrátil Heznak očami a najradšej by rozkopal ten strom, čo bol kúsok od neho.
     ,,Použijem kúzlo neviditeľnosti. Nevydrží však dlho, preto musíme prejsť veľmi rýchlo."
     ,,To kúzlo, ktoré si použila pri Frederikovi, keď ste sa ukrývali pred glopnixom?" skríkol Alexander, ktorý si spomenul na príbeh, ktorý mu Frederik rozprával pri opekačke jedného pekného večera pri ich dome.
     ,,Áno, presne to. Poďte sem, všetci sa musíme chytiť za ruky," prikázala im a vystrela ruku. Z pravej strany ju chytil Heznak, za druhú ruku zas Alexander. Zvyšok sa pripojil a vytvorili kruh. Arachne odriekla kúzlo a stali sa neviditeľnými.
     ,,Viem, že nie ste zrovna najrýchlejší bežci, ale sľúbte mi, že sa budete snažiť prebehnúť čo najrýchlejšie." Trpaslíci prikývli. ,,Kúzlo potrvá iba krátku chvíľu," zdôraznila opäť čarodejnica a dala im povolenie, že môžu prerušiť kruh. Bežali po ceste smerom do samotného Nimaninu. Alexander si zrazu všimol, že z kráľovstva vedú konské odtlačky smerom za nich. Nenechával sa ale príliš unášať pátraním, musel bežať tak, ako mu sily stačili. Zdalo sa, že ich cestu skrz Nimanin nič nenaruší a pokojne sa dostanú na jeho koniec, keď v tom sa ozval hlas zo strážnej veže. 
     ,,Zatvorte všetky brány na rozkaz kráľa!" Brány sa zavreli skôr, ako sa družine podarilo dostať sa za ne.
     ,,Do čerta tu!" prikľala si Arachne a kopla do brány. Účinok kúzla vyprchal. Strážcovia žmurkali a pretierali si oči, pretože si mysleli, že majú halucinácie.
     ,,Zadržte ich!" prikázal jeden z nich a stráž sa vrhla na družinu. Heznak natiahol ruku, vytiahol sekeru a začal sa ňou brániť. I ostatní sa bránili kadečím, čo mali po ruke. Len Arachne sa skrývala na striedačku raz za jedného, raz za druhého, pretože tá jediná nemala zbraň a používať kúzla by bolo nezdvorilé voči tým, ktorí sa nemôžu brániť čarmi a navyše potrebovala trochu oddych. Všimla si, že zo strážnej veže na nich mieri šípom jeden zo strelcov a za cieľ si zvolil Heznaka. Striaslo ju pri myšlienke, že by ten šíp vystrelil a tak sa postavila pred Heznaka.
     ,,Ale, ale, koho to tu máme?" ozval sa hlboký mužský hlas, ktorý prichádzal kdesi spoza stráže. Všetci sa dali stranou a pomedzi nich kráčal so vztýčenou hlavou kráľ Tailon.