Tvoj pohľad
Si v nemocnici už 3 hodiny. Taehyung sa stále neprebral ale doktori ťa ukľudňujú, že bude v poriadku, že to je normálne. Sedíš a pozeráš sa na prístroje, ku ktorým je napojený. Nerozumieš ani jednému z nich. Stále si ani nie si istá čo sa stalo. Jungkook bol pri vysvetľovaní veľmi stručný. Ale máš v pláne sa spýtať Taehyunga na to čo sa stalo a kvôli komu je teraz v tomto stave. Niečo zrazu začalo pípať viac ako predtým. Nevedela si čo sa deje, tak si zavolala sestričku. Vošla mysliac si, že sa nič nedeje a, že len panikáriš pre nič, ale keď sa pozrela na monitory vybehla z izby po doktora. Začala si sa báť. Do izby vošiel doktor nevyzeral, že by sa nejak ponáhľal. Prišiel k Taehyungovi a vypol jeden z prístrojov. Pozrel sa na mňa a povedal. "Začal sám dýchať. To je dobré znamenie. Už sa čoskoro preberie. Keď sa tak stane zavolajte sestričku nech všetko skontroluje. Usmial sa a odišiel. Odľahlo ti. Stoličku, na ktorej si sedela si dala vedľa jeho postele zapozerala si sa na neho. Jeho známa tvár ti vracala spomienky z detstva. Tvoja sestra milovala hranie hier. Hrala sa každý deň. Mala plno kamarátov v počítači. Všetci boli tajomstvo pre našich. Tí jej dovolili vlastný počítač len pre školu. Ty si chodila skoro každý deň za Taehyungom. Trávili ste spolu každú voľnú chvíľu. Spomenula si si, ako ste sa s Taehyungom schovávali pred svetom. Len vy dvaja. V lese za jeho domom bol starý strom, na ktorom ste mali svoju skrýš. Trávili ste tam nespočetne veľa dní. Niekedy ste sa rozprávali o tom čo sa stalo v škole niekedy o tom čo sa deje doma niekedy ste snívali o budúcnosti a inokedy ste len v tichu sedeli a užívali si pokoj lesa. Tie časy sa skončili, keď strom ochorel a museli ho spíliť. Plakala si ale Taehyung ťa upokojoval a hovoril, že si nájdete iné miesto. Vedela si, že to trápilo aj jeho a, že by sám najradšej plakal ale pre teba bol silný aby si neplakala viac. Teraz tu budeš ty pre neho. Konečne máš príležitosť mu vrátiť jeho láskavosť.
Bola si stratená v myšlienkach a ani si si nevšimla, že sa začal preberať. "T/M?" Počula si ho povedať slabým hlasom. "Taehyung ty si sa prebral." Povedala si nadšene. Začal sa pozerať okolo seba. "Som v nemocnici..." Povedal zmätene a chytil sa za hlavu. "Áno ale neboj budeš v poriadku. Zavolám sestru aby vedeli, že si hore. "Kde je Jungkook? Je v poriadku?" Povedal trochu vydesene. "Je v poriadku. Zavolal mi nech prídem za tebou lebo on musel odísť." Prikývol a otvorili sa dvere. Vošla sestra a skontrolovala mu tlak, reakciu zorničiek a či môže hýbať všetkými končatinami. "Všetko vyzerá byť v poriadku ale musíme si vás tu nechať ešte chvíľu na sledovanie." Usmiala sa a odišla. Taehyung sa na teba pozrel a spýtal sa. "Našli toho čo po nás ten nôž hodil?" Zamyslela si sa. Jungkooka si sa nikdy nespýtala. "Neviem Jungkook mi povedal iba, že po tebe hodili nôž. Viac som sa nepýtala." Zakrútil hlavou. "Nehodili ho po mne." Povedal Taehyung a ty si sa na neho zmätene pozrela. "Hodili ho po ňom ja som sa pred neho postavil aby sa mu nič nestalo. Nie som si ani istý kedy som sa rozhodol, že sa pred neho postavím,. Spravil som to automaticky. Nevidel som poriadne kto to bol. Boli v čiernom mali rúška a šiltovky. Videl som 3 ale mohlo sa ich tam aj viac." Zamyslela si sa. "Nevidel si nič iné?" Musel vidieť aspoň niečo. "Len som ich počul povedať 'Tam je to je on.' Alebo niečo také." Na chvíľu sa zamyslel a stuhol. "Taehyung? Stalo sa niečo?" Otriaslo ho. "Viem kto to bol ale neviem ako sa volá. Aj Jungkook vie musím sa s ním porozprávať." Nevedela si prečo to nechce povedať tebe. "Taehyung, on musel odísť môžeš to predsa povedať aj mne, vieš že mi môžeš veriť." Usmial sa. "Viem, že ti môžem veriť ale toto je medzi mnou a ním. Ak ti to poviem budeš len viac zmätená. A nie je to len moje rozhodnutie ti to povedať." Taehyung pre teba chcel vždy len to najlepšie tak mu budeš veriť aj teraz. "Napíšem mu ale je možné, že nebude môcť."
Jungkookov pohľad
Počúval som každé slovo čo mi hovoril. No keď spomenul, že je démon pripomenul mi jednu nocovačku pri kamarátovi. Čítali sme si strašidelné príbehy a jeden bol o démonoch. Bola to legenda. A mal som z nej nočné mori ešte dobrých pár rokov. Pozrel som sa na neho a môj unavený mozog na mňa začal hrať triky. Videl som ho ako v tej ilustrácií. Červené očí. Veľké čierne krídla. Úškrn. Pred sebou som nevidel svojho brata ale démona z tej legendy. Keď povedal moje meno vrátil som sa späť do reality. Predo mnou zas sedel môj brat. Pozeral sa priamo na mňa. Potreboval som odpoveď na ešte jednu otázku. "Chcel si mi niekedy ublížiť?" Táto otázka ho zaskočila. Cítil som ako mi zavibroval mobil. Beriem čokoľvek čo ma odtiaľto dostane.
T/M:
Taehyung sa prebral a hovorí, že vie kto na teba hodil nôž. Nechce mi to povedať. Chce sa rozprávať s tebou.
Yoongi ešte stále mlčal. Cítil som husiu kožu. Keď mi chytil ruku cítil som aká bola studená. Na jeho dotyku nebolo nič ľudské. Neviem či v ňom niečo ľudské je. Vždy keď sa na neho pozriem vidím podobnosť s tou ilustráciou. Taehyung vie kto po mne hodil nôž. Taehyung vie kto po mne hodil nôž?! Musím ísť. Vybehol som k autu a šiel som do nemocnice. Yoongi bude zmätený a neviem či si to zaslúži. Ale každopádne mu to potom vysvetlím.
