Tak a je to tu. Nová kapitola. Čakali ste dlho. Chcela som túto knihu nechať tak ale vaše komentáre ma motivovali písať ďalej. Párkrát čo som sa pokúsila písať túto kapitolu nenapísala som ani jednu vetu. Bez vašich komentárov by táto kapitola nikdy nevznikla. im_chimmy Gregorita100 Kapitoly som prepísala a odstránila som chyby v plote a aj väčšinu gramatických chýb. Príbeh ako taký sa nezmenil ale niektoré detaily sú iné. Budem sa snažiť o pravidelné updaty.
Tvoj pohľad
Dom plný policajtov... Presne to čo nepotrebuješ po tom ako si stratila sestru. "Ste si istá, že Vám nič nezmizlo?" Spýtal sa detektív čo sa predstavil ako hlavný detektív Min, čo ti len pripomenulo Yoongiho. "Áno po tak desiatykrát áno. Som si istá." Sympaticky sa na teba pozrel. "Prepáčte viem, že toho je na vás teraz veľa. Pýtame sa toľkokrát lebo to je najčastejší motív vraždy." Vieš, že si robí len svoji prácu ale aj tak toho máš už plné zuby. Chceš sa len proste sama zavrieť do izby a vyplakať sa. Alebo mu zavolať. Jeho hlas by ti pomohol. Vydala si sa smerom k tvojmu telefónu no detektív Min ťa zastavil. "Posledná otázka ak môžem." Zastala si. "Poďte za mnou musím vám to ukázať." Išla si za ním a doviedol ťa na miesto, kde si ju našla. Stále máš zimomriavky, keď si tam. Zhlboka si sa nadýchla a snažila si sa sústrediť na to čo ti ukazuje. "Tu na stene mali ste tu niečo zavesené?" Povedal ukazujúc na dierku v stene. Nikdy si si ju nevšimla. "Nie nič tam nebolo." Zamyslela si sa ako je možné, že si si jej nikdy nevšimla.
Postupne všetci odišli. A ostala si v dome sama. Miesto kde si sa predtým cítila bezpečne sa zmenilo na miesto s nepeknou spomienkou. Ticho, ktoré bolo kedysi upokojujúce teraz prinášalo pocit úzkosti. Narušili ho zvuky notifikácií. Išli z izby tvojej sestry. Presnejšie z jej počítaču. Ak je to jeden z jej kamarátov asi by si zaslúžil vedieť, čo sa jej stalo. Často mi o nich hovorí. Jedného už pozná skoro 9 rokov. Sadla som si za počítač a videla som, že má 3 neprečítané správy. Otvorila som ich.
BeomBeom:
Kde si včera zmizla? Povedala si, je telke tvoja obľúbená show ale, že sa potom vrátiš:(
Chýbala si nám tam.
Bude sa ti dať s nami dnes hrať?
Nevedela si nájsť slová ako mu cez správu povedať. Tak si zavolala. Dala si si na hlavu sluchátka a čakala si na odpoveď. "Ooo Somi. Som rád, že voláš už som sa o teba začal báť. Ideš teda dnes s nami?" Pýtal sa nadšene. "Ahoj ty si Beomgyu, že?" Nebola si si istá lebo má prezývku. "T/M to si ty? Somi o tebe často rozpráva. Prečo voláš cez jej účet?" Ako to povedať. "Myslela som, že si zaslúžiš vedieť čo sa stalo. Somi o tebe často hovorila ako o najlepšom kamarátovi." Stíchla si aby nepočul, že plačeš. "Včera. Včera keď som prišla domov bola mŕtva." Povedala si. "Toto je len nejaký zlý vtip, že hej?" Povedal a nervózne sa zasmial. "Nie... Bohužiaľ nie." Povedala si. Na druhej strane bolo ticho. Potom sa ozval vzlyk. "A-ako? Ako umrela? Čo sa stalo?" Povedal potichu. Rozdiel v jeho hlase medzi začiatkom hovoru a teraz bol jasný ako deň a noc. "Neviem čo sa presne stalo ale... Bola to vražda." Toto je prvýkrát čo si niekomu hovorila realitu. Tvoja sestra bola zavraždená. "Kto?" Ozvalo sa potichu. Otázka ktorú máš na mysli celú dobu. "Neviem." Je však jediná odpoveď, ktorú máš. Počula si ako sa zhlboka nadýchol. "Kedy je pohreb?" Spýtal sa. Nad tým som ešte vôbec nerozmýšľala. "Ešte nie je dátum." Odpovedala si. "Pomôžem. Prídem tam a pomôžem s tým. M-môžem prespať pri vá- pri tebe?" Počula si ako sa snaží neplakať. "Samozrejme. Ďakujem." Zrušila si hovor. Toto je prvýkrát čo si sa s ním rozprávala. Poznal tvoju sestru 9 rokov. Vždy si ho len pozdravila ak s ním Somi volala. Prvýkrát čo ho uvidíš bude pri plánovaní jej pohrebu.
Beomgyuho pohľad
Keď hovor zrušila rozplakal som sa. Prečo zas ja? Prečo mi vesmír berie ľudí, na ktorých mi záleží. Somi mi pomohla ostať nažive. Po tom čo som stratil jeho som sa chcel zabiť. Necítil som sa hodný života. Nie po tom čo on ten svoj obetoval. Somi mi pripomenula, že ak si chcem uctiť jeho spomienku mal by som strážiť ten môj život, pre ktorý sa obetoval. Jediný dôvod prečo som tu bola Somi a je preč. Jeho obeť by znamenala nič ak by som sa zabil. Posledné slová čo povedal boli. "Prosím ži šťastný život bezo mňa." Jeho posledné želanie, ktoré sa snažím naplniť. Ale všetci ma opúšťajú. Nie všetci. Mám rodinu. Nemôžem na nich zabúdať. Ale ich nemôžem trápiť s mojimi problémami. Majú toho dosť. Žijeme od výplaty k výplate. To, že som sám nie je problém, ktorým chcem aby sa mama trápila. Vždy sa snaží vyzerať, že nie je až tak unavená ako je. Nevie, že ja to vidím. Keď som bol malý oklamala ma. Ale teraz už vidím ako sa snaží. Oco je večne na služobných cestách. Často aj cez sviatky. Vtedy sú výplaty väčšie lebo všetci chcú byť doma s rodinou. Mám našetrené peniaze z brigád, na ktorých som bol. Mama mi dáva síce peniaze každý mesiac ale ja jej ich vždy vrátim do peňaženky. Už som dosť starý na to aby som si kupoval hry za svoje. Šetril som si na nový počítač. No tie peniaze pôjdu k mojej ceste za T/M a za pohreb. Musím si vymyslieť plán. Ale teraz som na to moc smutný. Slzy, ktoré tečú z mojich očí neviem zastaviť. Pozrel som sa na fotku čo mám na stole. Ja a Somi keď sme sa stretli prvýkrát. Obaja sa usmievame. Kto by jej chcel ublížiť?
Jungkookov pohľad
Ležím na posteli a pozerám sa na strop. Keby mi chcel Yoongi ublížiť mohol to spraviť. Keby chcel Taehyunga zabiť spravil by to. Mal príležitosť. Bol to stále môj brat. Nemusel ma zachrániť pred tým nožom. Či už to plánoval alebo nie. Zastavil to. Má v sebe dosť dobra aby mu na mne stále záležalo. Aby mu záležalo na tom či to Taehyung prežije. Povedal mi pravdu. Teraz je mi ľúto ako som odišiel. Zaslúžil si odpoveď. Nie to čo som mu dal ja. Len som odišiel. Bez slova. Je to môj brat. Už nie je človek ale to neznamená, že nie je mojím bratom. Videl som ako mu bolo ľúto to, že si ma nepamätal. Ignorujúc môj strach nebol nič viac a nič menej než môj brat. Pred 4 rokmi som brata stratil a teraz sa vrátil. Ja mám späť môjho brata. Na tvári mi začal rásť úsmev. Musím mu napísať. Posadil som sa a začal som hľadať môj telefón. Ako na zavolanie a ozval. Bol pod posteľou. Neviem ako sa tam dostal ale bol tam. Mal som správu od Yoongiho. Dúfam, že nie je moc nešťastný.
Yoongi:
Pravda je, že teraz keď si späť v mojom živote som niečo zistil. Je to niečo nad čím som už chvíľu rozmýšlal. Ty pre mňa už nič neznamenáš. Tie tvoje slová ma síce vtedy dojali ale pravda je, že tie moje boli iba emócie dávnej minulosti. Moje bezpečie je v ohrození a to len kvôli tebe, kvôli tebe som sa teraz trápil bál som sa, že moje tajomstvo niekomu povieš. Tvoje prepáč mi bude k ničomu. Toto zbohom by bolo horšie keby ma nezastavovalo, že si bol mojím bratom. Tvoje budem tu pre teba boli zbytočné. Bratia navždy hovorili sme ale už tomu tak nie je. Ty s tvojím Taehyungom to zvládnete, už ti raz život zachránil. Pred tebou je teraz život jedináčika, tak ako aj predo mnou, život nás poslal na osobitné cesty a nemá cenu sa ich snažiť spojiť, toto je moje zbohom nesnaž sa ma kontaktovať budeš si to robiť pre seba iba náročnejšie. Zbohom Jungkook.
Pozeral som na telefón. Je toto vážne ako sa cíti? Som pre neho vážne nik. Ako je možné, že sa cíti presne opačne ako ja? Život je o moc komplikovanejší teraz keď je späť. Som na horskej dráhe emócií. Chcem mu povedať, ako sa cítim ja. Ale nemyslím si, že to chce počuť. Nemyslím si, že by ma vypočul. Jasne napísal aby som ho nekontaktoval. V ruke som držal opravený talizman. Niečo mi na tomto nesedí. Buď sa za tie 4 roky stal fenomenálnym hercom alebo tá správa nie je úprimná. Keď mi o sebe hovoril i keď som bol zaslepený strachom vyzeral úprimne. Keď som sa spýtal či mi chcel niekedy ublížiť v očiach som mu videl, ako ho bolí, že som si to mohol myslieť. Vyzeral byť sklamaný sám v sebe. Nech to čítam ako to čítam. Nevidím tam nič zvláštne. Možno sa len presviedčam, že to tak nemyslí, lebo nechcem aby to tak myslel.
