Túto časť venujem TanSvat987 , bez ktorej by dnes nevyšla dnes časť. Veselé Vianoce. ♥
Yoongi.
Neviem ako moc si na mňa pamätáš, neviem čo sa stalo. Viem ale, že si pamätáš dosť na to aby si mi dal ten talizman. Vieš myslel som, že som ťa navždy stratil, ale ty si tu. Ani trochu si sa nezmenil od toho čo som ťa naposledy videl. Prečo si musel všetkým klamať, že si mŕtvy? Prečo si klamal mne? Myslel som, že sme si blízky, že si hovoríme všetko. Nebol som dosť dobrý? Nebol som hodný počuť čo sa deje? Keď som si konečne našiel niekoho ku komu som chcel byť blízky ako k tebe tak ho tvoji kamaráti zobrali. Myslíš si, že si nezaslúžim šťastie? Chceš aby som trpel po zvyšok života? Neviem čo sa deje. Ale viem jednu vec videl som ťa akokoľvek nemožne mi to stále znie. Bol si to ty. A nepovedal si mi ani slovo. 4 roky si ma ignoroval. Žili sme v rovnakom meste. Keď som bol vedľa teba ani si sa na mňa pozrel. Znamenal som pre teba tak málo? Potrebujem odpovede a viem, že ich ty máš. Prosím ak pre teba niečo znamenám kontaktuj ma. Môžeme sa stretnúť ale telefonát mi bude stačiť. Možno aj len správa. Ak sa neozveš tak už ťa nebudem otravovať. Chápem. Zlyhal som v tom byť dobrý brat. Prepáč.
PS: Tu ma kontaktuj 0905 555 508
Jungkook
Tento list mi pred pár minútami doniesol Jimin. Teraz sa obviňujem ešte viac ako predtým. Dúfal som, že mu hnev čo pre mňa mal pomôže k tomu aby som mu až tak nechýbal. Myslí si, že je to jeho vina a, že nebol dosť dobrý. Pritom som chybu spravil ja. On s tým nemá nič spoločné. Mal by som počkať na Namjoona ale ten zas odišiel niekam. Nemôžem ho nechať čakať. 4 roky sú už dosť dlho. Najradšej by som sa s ním stretol a všetko mu povedal. Ale tak bude aj on aj ja len vo väčšom nebezpečí. Nemôžem mu zavolať. Nedokázal by som vydržať to čo mi povie po tom ako mu oznámim, že na mňa má zabudnúť. Boha. Všetko bolo jednoduchšie keď som si na neho nepamätal. Spomienky ja môj život sa pomaly ale isto vracajú a bolí vedieť čo všetko som stratil vlastnou idiociou. Napíšem mu správu. A potom už nič. Žiadny kontakt. Nič. Neviem či to zvládnem. Snažil som sa zistiť kde je môj brat a ako sa mu darí odo dňa čo som si na to, že som ho mal spomenul. Nebudem s ním v kontakte ale raz začas skontrolujem ako sa mu s Taehyungom darí.
Ja:
Jungkook,
pamätám si ťa, pamätám si na všetko čím sme si prešli. Je mi to ľúto ale nemôžem ti toho moc povedať. Som v poriadku. Ty za nič nemôžeš. Všetko je len moja vina. O Taehyunga sa nemusíš báť postarám sa o to aby ho nechali napokoji. Jediné čo pre teba chcem je to aby si bol šťastný. Nikdy si nemysli nič iné. Prosím nepokúšaj sa so mnou spojiť. Bude to jednoduchšie keď zabudneš na to, že si ma videl. Predstieraj, že som mŕtvy ako si si doteraz myslel. Ešte lepšie zabudni na to, že si brata niekedy mal. Zabudni na mňa. Som nikto a nikto nikdy nebudem. Nájdi v Taehyungovi svoje šťastie a užívaj si život. Zbohom.
Nikto.
Zvládal to bezo mňa do teraz a zvládne to aj naďalej. Ak na mňa zabudne bude to jednoduchšie. Jediné čoho sa bojím je, že sa bude pokúšať ma nájsť. Mohol som mu neodpísať ale nemohol som no nechať v tom, že zlyhal ako brat. Lepšieho brata som si nemohol priať. Pre istotu si ho zablokujem a vymažem jeho číslo. Inak mu možno v slabej chvíli napíšem alebo zavolám.
Jungkookov pohľad
Pozeral som na tú správu a čítal som ju znovu a znovu. Rozmýšľal som či sú to zase iba klamstvá. Aby som sa cítil lepšie. Čo ak je to vážne moja vina? Prečo by mi to nemohol povedať? Som až tak bezcenný, že ani vlastný brat mi nemôže povedať čo sa deje? Nemôžem mu odpísať ani keby chcem zablokoval si ma. Vždy som jeho rady počúva. Túto ale idem ignorovať. Nezastaví ma od hľadania pravdy. Nevedomosť je vždy jednoduchšia Ale tentokrát si jednoduchú cestu nezvolím.
