TVOJ POHĽAD
Keď Jungkook bez slova odišiel bola si zmätená no nakoniec si nad tým iba pokročila ramenami. Čo ti do toho. Hodila si sa do postele a chcela si si oddýchnuť. Ako si tak ležala začala si rozmýšľať nad Yoongim, o tom aké nádherné má oči, aký je to dobrý človek, aj keď ma pošahaných kamarátov proste si rozmýšľala o tom aký je perfektný a v tom ti prišla správa dúfala si, že je od Yoongiho, že sa chce ospravedlniť alebo ťa niekam pozvať. Klikla si na notifikáciu.
0907 555 678 : Ahoj
Netušila si kto to môže byť ale tak bola si v dobrej nálade tak si si to číslo uložila ako "Neznámy" a odpísala si.
Ty: Ahoj? Poznáme sa?
Neznámy: Ty mňa nie ale ja teba áno
Okej to je divná odpoveď. Mobil ti skoro vypadol z ruky keď sa zrazu zavrelo ešte pred chvíľou otvorené okno. Šla si sa pozrieť von či tam niekto je lebo sa ti nezdalo, že by to bol vietor. Kým si robila tie 3 kroky čo ti to trvá sa tam dostať ti napadlo, že to nemal ako byť niekto iný lebo izbu máš na 1. poschodí. No keď si bola jeden krok od okna zastreli sa žalúzie. V panike si odskočila od okna a prišla ti správa.
Neznámy: To by som na tvojom mieste nerobil
Wtf. Okej toto je divné.
Neznámy: Teraz mi povedz koho si to vtedy v parku objímala
Čo má za problém? Kto to je?
Ty: Čo ťa do toho? Prečo ťa to zaujíma?
V tom sa zabuchli dvere. Zase ťa trhlo. Musel to nejak robiť ten čo to písal ale ako to nie je možné.
Neznámy: Ver tomu, že ma nechceš naštvať.
Asi bude dobrý nápad mu veriť v tomto.
Ty: Je to môj kamarát stačí?
Mala si pocit, že to stačiť nebude
Neznámy: Nie nestačí. Chcem meno a to hneď.
Vedela si, že to nie je dobrý nápad.
Ty: To ti poviem keď sľúbiš, že mu neublížiš
HA HÁ šach-mat povieš mu čo chce a Taehyung je v pohode
Neznámy: Nepovieš mi to a bude na tom veľmi zle povieš mi to a možno na tom bude len trochu zle
Tak to nebol šach-mat len šach. A zdrhol z neho parchant. Teraz si ty tá zahnaná do kúta.
Ty: Dobre dobre poviem ti to ale vážne mu neubližuj. Taehyung. Volá sa Taehyung. Boli sme kamaráti od detstva a teraz sme sa po 4 rokoch stretli.
Dúfala si, že dodrží čo povedal.
Neznámy: Kamaráti hej? Nič viac keď som vás videl vyzeralo to inak.
Ty: Áno kamarát nič viac. On nie je ten s kým chcem byť.
Naznámy: S kým? S kým chceš byť?
Nemohla si mu povedať Yoongi. Ledva ho poznáš a ak mu tento ublíži kvôli tebe? To nemôžeš spraviť.
Ty: Povedala som ti čo si chcel prosím už ma nechaj tak. Jeho poznám len chvíľu.
Dúfala si, že to nechá tak. Prečo ho to vôbec zaujíma.
Neznámy: Chcem meno a to teraz.
Napadlo ti blocknúť si ho ale tušila si, že by to nemalo dobrý koniec.
Ty: Toto po mne nechci. Prosím.
Neznámy: Ale chcem. Nerád čakám a ty sa s mojou trpezlivosťou teraz zahrávaš.
Nechcela si odpisovať, chcela si ísť za sestrou ale nebola doma, zavolať Yoongimu alebo Taehyungovi. Čokoľvek aby si sa dostala z tejto situácie. Aj matiku by si radšej ako toto. Chcela si ísť von z izby no keď si dvere len trochu otvorila zabuchli sa. Žalúzie sa otvorili. Svetlo sa začalo vypínať a zapínať. Šuflíky sa otvárali a zatvárali. Začal ti zvoniť budík. Všetko sa hýbalo. Nevedela si čo to je. Prišla ti správa.
Neznámy: Moja trpezlivosť za chvíľu vyprší.
Ty: Yoongi.
V tom všetko prestalo. Na dlhšiu správu si sa nezmohla. Teraz si len dúfala, že Yoongi bude v poriadku.
Neznámy: Vidíš že sa to dá.
Napísal a zablokoval si ťa. Začala si sa pozerať po tvojej izbe. Veci boli pohádzané po zemi. Všimla si si, že na zemi bola aj tvoja fotka s Taehyungom. Sklo v ráme sa rozbilo. Spadla ti slza a za ňou ďalšie. Bola si stále roztrasená. Potrebovala si sa s niekým rozprávať. Zobrala si telefón a v kontaktoch si najprv pozrela na Taehyungov ale nakoniec si zavolala Yoongimu. Nevedela si prečo on keď ho skoro nepoznáš. Jeho prítomnosť ťa ale upokojuje a to je to čo teraz potrebuješ.
YOONGIHO POHĽAD
Keď som si prečítal čo napísala usmial som sa nakoniec to nešlo tak ťažko. Myslel som, že to tí šulíni posrali. Už ich nikdy volať nebudem. Začal mi zvoniť mobil no nie ten, z ktorého som teraz písal. Bola to T/M. "Áno." Povedal som pokojne. Počul som len vzlyky. Neviem prečo ale ako by ma to bolelo. "T/M? Čo sa stalo? Prepáč za minule bol som nervózny byť s tebou sám." Neviem odkiaľ sa to vzalo. Ako keby niečo vo mne prehovorilo. Ale nebola to pravda. Že? Nie musím byť už proste v tomto tak dobrý, že takéto veci vymýšľam podvedome. "Potrebujem teraz počuť niekoho hlas. Potrebujem sa ukľudniť." Na chvíľu sa odmlčala. "Kde si?" Spýtala sa. "Teraz som skončil v kaviarni a idem domov." Vymyslel som si. "To by si nemusel byť moc ďaleko. Mohol by si prísť. Nemusíš chápem ak ťa otravujem. Ja len... Potrebujem niekoho sestra nie je doma a tebe som zavolala prvému." Ako rozprávala plakala menej a menej. "Samozrejme, že prídem. Ak ma potrebuješ som tu pre teba." Povedal som bez rozmyslenia. Netuším odkiaľ beriem toto. "Ďakujem." Šepla a potom mi povedala adresu. "To je po ceste k môjmu domu." To bola zrovna pravda. "Za chvíľu som tam." Aj to bola viac menej pravda. Len musím chvíľu počkať pred jej domom.
