Ja a päť osobností

34.

Pohľad Elise

,,Áno viem!" zakričala som do telefónu. Následne som sa hneď obzrela pretože som mala strach že niekto odpočúva môj rozhovor.

,,My vieme že to vieš Elise. Ale čas sa kráti a bolo vy najlepšie keby si to ukončila čím skôr" povzdychne si šéf. Ja iba pokrčím nosom a pretriem si oči.

,,Nie je to také ľahké" povzdychla som si a kopla som do kamienku ktorý mi stál v ceste. Na druhej strane linky sa ozvalo iba povzdychnutie.

,,Niečo také nie je nikdy ľahké. Lenže keď to dokončíš budeš mať radosť že je na svete o starosť menej" zasmial sa neľútostým smiechom. Ja však viem že aj keď sa smeje varí sa v ňom krv od zlosti.

,,Elise? Kde si ideme do bazéna tak ma napadlo či by si nechcela ísť s nami" ozve sa za mnou. Ja sa prudko otočím a zbadám Hannah.

,,Áno Hannah prečítajte so mnou" povedala som mierne nervózne. Ona si ma celú premerala. Niečo sa jej určite nepozdávalo.

,,Elise? Si ešte na linke?" ozve sa môj šéf dosť nahlas takže to musela určite počuť. Začne sa mnou valiť pot. Znervóznela som. No tak Elise zahovor to! Povzbudila som sa v hlave.

,,Áno oci som tu. Zavolám ti neskôr teraz už musím ísť. Máj sa. Mám ťa rada a pozdravuj mamu" trepla som prvé čo ma napadlo a rýchlo som zložila.

,,To bol tvoj otec? Nevedela som že máte taký dobrý vzťah. Prepáč ale na človeka ktorý si váži rodičov veľmi nevyzeráš" zadívala sa na mňa. Moja keby si len vedela......

,,Vieš ja k svojim rodičom mám úctu. Musím im aspoň raz týždenne zavolať. Cnie sa mi za nimi niekedy" povedala som jej úplnú somarinu a bez ďalších rečí som ju obišla.

Pohľad Hannah

Elise okolo mňa prešla akoby som bola vzduch. Poslednou dobou sa správa divne. Možno volala s rodičmi ale mne vôbec nepríde ako typ ktorý má rád svojich rodičov. Proste mi to na ňu nesedí. Ale tak budiš je to jej osobná vec. Aj keď je taká silná nebudem to vešať nikomu na nos. A to bola veľmi veľká chyba.

Keď som dorazila ku bazénu už v plavkách všetci boli vo vode a vyzeralo to že sa bavia. No teda až na Elise. Tá sedela na lehátku a čumela do mobilu. Perrie a Zayn sedeli spolu v plytšej vode, Allie sedela Harrymu na pleciach ale snažila sa dostať dole, Liam niečo griloval a Niall pri ňom obsmŕdal.

Zrazu sa mi zatočila hlava. Rozhojdal sa mi svet a ja som sa musela chytiť stoličky na terase ktorú som mala najbližšie. Zatemnelo sa mi pre očami. Zrazu som uvidela množstvo mojich spomienok na Harryho na Liama a na Zayna či Perrie. Všetko to bolo také rýchle že som to ledva stihla postrehnúť ale stihla som.

Keď som otvorila oči sedela som pri tej stoličke a každý na mňa pozeral. Niall sa zberal od grilu ale ja som mu rukou naznačila že som v pohode. Pomaly som sa postavila a sadla som si na stoličku. Spomenula som si! Došlo mi. Znovu sa mi zakrútila hlava ale teraz omnoho slabšie ako predtým.

,,Hannah si v poriadku?!" zakričal na mňa Liam. Ja som sa opatrne postavila. Rozpažila som ruky a z plných pľúc som zakričala: ,,Spomenula som si! SPOMENULA SOM SI! Viem kto si ty Harry, ty Liam, ty Zayn a aj ty Pezz!" každý na mňa vyvaľoval oči. No uvedomila som si že neviem kto je Niall. Pozrela som na neho a bolo vidno jeho smútok v očiach.

,,TO JE ÚŽASNÉ!" zapišťal Harry ako ženská. Ja som sa celá šťastná rozbehla do bazéna a skočila som do neho. Aj napriek ťažkej nehode kedy som dočastne stratila pamäť spomenula som si! Celá rozrušená som sa vynorila.

******

Všetci (až na Elise) sme sa celkom dobre zabávali. Boli sme šťastný. Aj keď viem že Nialla rovnako ako aj mňa trápilo že som si práve na neho nespomenula. No lenže ako sa vraví čo nie je môže byť. Beriem to celkom optimisticky.

,,Hannah môžeš prosím na slovíčko?" objavila sa u môjho lehátka kde som sa rozvaľovala Elise tak nenápadne ako duch.

,,Čo treba?" nevrhlo som zahundrala a otočila som sa na brucho aby sa mi opálil trocha aj zadoček.

,,Chcem aby si mi pomohla doniesť limonádu" povedala. Mne sa síce veľmi nechcelo ale zdvihla som sa z lehátka.

,,Chalani hneď budeme naspäť len skočíme s Elise pre niečo na pitie. Hneď sme späť" ako odozva sa mi dostalo veľa prosieb o nejaké to pivo. Iba som sa pousmiala a nasledovala som Elise do vili.

,,Vezmem aj pár pív" povedala som Elise s hlavou v chladničke. Ona iba niečo zamrmlala. Zrazu sa ozval zvuk zamikania dverí. Nechápavo som sa obrátila k Elise.

Ona stála tvárou k dverám takže ku mne chrbtom. Ruky mala položené na zámku. Hneď mi došlo že to ona zamkla dvere. Pomaly sa od nich odtiahla. Kľúč však vybrala. Vtedy som ešte nevedela čo všetko sa udeje a ako mi ten kľúč ktorý vybrala zo zámky zachráni život.

Avojte. Tak je tu nová kapitola. Prepáčte že dlho nebola ale tak dúfam že som vás zatiaľ dosť navnadila na to aby ste sa tešili na ďalšiu kapitolu. Prajem vám ešte krásne sviatky. Prežite ich v zdraví a šťastí.

Majte sa krásne.

Vaša autorka :*