5.

129 8 10
                                    

Ľudia ďakujem za všetko. Na konci všetci povinne prečítať!

Pohľad Hannah

Práve sedím na mojom zelenom kufri číslo dva a snažím sa ho zapnúť lenže on je taký plný že to NEJDE!!! Ach ja som asi fakt smoliarka. A potvrďte že áno. Není deň keby som nespadla alebo si nenabila malíček o gauč. Ešte som prišla o človeka ktorý hral v mojom živote veľkú rolu. Ako tak rozmýšľam zisťujem že som ten kufor zapla.

"Ha tam to máš ti poražený zips" radujem sa pre seba. Oba kufre už mám plné a zapnuté. Zajtra odlietam. Rodičia mi už včera dali letenky. Vonku je o niečo krajšie ako predchodzie dni. Okey tak pôjdem na cintorín za Tam. No musím sa ešte zastaviť v kvetinárstve a kúpiť jej biele ruže.

Obiekam si teda čiernu sukňu do Ačkového strihu. Je voľná nie nejaka obsiahnutá, do sukne si zastrčím čierne tričko s nápisom Best friend ever. Také isté mala aj Tam. Vezmem si čiernu rifľovú bundičku, dioptrické okuliare. Áno nosím okuliare a hanbím sa za nich ale na cestu po chodníku ich musím mať keď nechcem spadnúť. Nakoniec si vlasy dám do voľného drdolu a ešte si vezmem čiernu kabelku kam dám mobil, kľúče a všetko potrebné.

Sú tri hodiny poobede a kvetinárstvo je otvorené iba do pol piatej. Rýchlo sa obúvam a zamykám dom. Rýchlim krokom mierim do kvetinárstva. Cesta sem mi trvala asi desať minút. Slušné vojdem dnu a kúpim biele ruže a 48 hodinové sviečky. Zaplatím a idem na cintorín.

Kvety dám Tam do vázi. Je tu veľa sviečok a kvetov no nikto okrem mňa tu není. Sadnem si teda na lavičku vedľa jej hrobu a rozmýšľam nad všetkým čo sa stalo. Tamara umrela, idem znovu do Londýna. Strašne by som chcela teraz objatie od Tam. A tu si vspomeniem na ďalšiu spomienku.

Flashback

Je pár dní pred Vianocami a mne zomrela babka. Žila síce v Anglicku ale mala som ju veľmi rada. Zrazu sa ozvalo klopanie na dvere.

"Ahoj môžem ďalej?"

"Jasné ty vždycky Tam" vošla dnu a posadila sa vedľa mňa.

"Chýba ti však?" pozrela mi do oči.

"Ani nevieš ako by som ju chcela teraz objať. Rakovina je sviňa" položím si hlavu na Tamarine rameno.

"Máš pravdu neviem aké to je. Ale ver mi. Teraz je jej lepšie a už sa netrápi"

"Vieš že si super?" ona sa usmeje.

"Viem. Prosím povedz mi čo by si bezomňa robila" s chuťou sa zasmiala.

"Tak to neviem"

"Poď sem ti moja kôpka nešťastia" objala ma.

End of flashback

Bolo mi vtedy pätnásť a babku som mala rada. Chodila za nami vždy na Vianoce. Musím sa pousmiať na Tamariními slovami. Tak veľmi mi chýba. Bola tu vždy pre mňa a teraz tu nie je. Jedna horká slza mi steká po tvári a za ňou ďalšia a ďalšia. Už sa neudrží a začnem plakať. Hlavu si skryjem do dlaní.

"Prečo si musela tak skoro odísť?" pokladám otázku no viem že na ňu už nikdy nedostanem odpoveď. Nikdy od tej osoby ktorá leží v truhle a v hrobe predomnou. Je to ťažké no je to tak. Mám veľmi zarosené okuliare a tak som si vybrala utierku aby som si ich mohla poutierať.

Už tu som cez dve hodiny a usudzujem že sa musím vrátiť keď chcem prísť domov za vydna. Rozlúčim sa s Tam a idem domov. Po ceste stretávam moju bývalú partiu. Nie je moc dobrá.

"Ale ale koho nám to čerti nesú" povie arogantným tónom ich šéf Dominik.

"Hovorím si to isté" odseknem mu hnusne.

"Uuu Hannah má silné reči. Asi nevidí dobre cez tie škuľky. Treba jej väčšie číslo" rehoce sa jeho brat Filip.

"Ak dovolíte idem domov" snažím sa ich obýsť no marne.

"Tak ja ťa odprevadím" nie on nie. Je to môj ex Jakub. On bol najviac normálny z nich všetkých preto som s ním chodila lenže on ma podvádzal.

"Ďakujem ale zvládnem to aj sama" moju tvár zdobí nepekny úsmev.

"Ako si slečna želá. Ale brnkni mi s Iren som to ukončil. Nebola taká dobrá ako ty" zasmeje sa. Irena je tá s ktorou ma podvádzal. Celkom chudera.

"Neboj sa ozvem keď naprší a uschne a ty budeš ticho. Čo sa nikdy nestane takže čau" stojí tak s ústami do korán.

"Kámo tak ona ti ale dala" potľapká Filip toho somára. S veľkým úsmevom odchádzam.

Keď dorazim domov nikto tu nie je. Je tu iba odkaz na chladničke.
'Hannah ja a ocko sme si vzali nočné šichty pretože tie letenky do Londýna boli dosť drahé. Prídeme až ráno.
Xoxo mamka'

Hej jasné boli také drahé že na cestu späť kupovala letenky teta Barbara. Ona kúpila do prvej triedy a mama a otec kúpili tie najlacnejšie. Zato má mama nové lodičky. Niekedy je mi z nich zlé. A komu by nebolo. Sú hrozný strašne šetria na veciach ktoré nutne potrebujeme a to čo nešetrili ide na ich super life. No hrozné.

Ale čo už no. Do takej rodiny som sa narodila. Už s tým nič neurobím.

Keby som len vedela ako sa mi celý svet obráti hore nohami.

Takže ďakujem za všetko. Špeciálne chcem poďakovať Oonlymee777 za pekný komentár a tess_kevin_direction za podporu. Takže šup šup podporiť aj ich. Chcem niečo povedať k _Tress18_. Ona sa snaží a vydáva super diely ale ľudia na ňu kašlú. Chce kvôli tomu skončiť! Ľudia nedovolíme jej to. Takže všetci či ju sledujete komentuje bude vám vďačná. A keď ju nesleduješ tak to naprav. Samozrejme aj mne môžeš napísať nejaký ten komentár že viem pre koho si dám tu námahu to tu písať. Asi ste si všimli že je nový cover. Za to ďakujem WolfAstra. Dala si s tým určite prácu.
Ďakujem každému
Vaša Lujza

Ja a päť osobnostíDonde viven las historias. Descúbrelo ahora