Ja a päť osobností

21.

Pohľad Hannah

Predierala som sa hustým krovím. Netuším čo ma to napadlo ísť za nimi. Možno sa mu niečo stalo. Ale keby sa mu niečo stalo tak by sme počuli aspoň krik o pomoc. No nie? Zrazu som sa dostala niekam za vodopád. Tam sedel Louis a hádzal kamienky do vody. Mal veľmi zamyslení pohľad takže si ma ani nevšimol.

"Ahoj" povedal ale nepozrel sa na mňa.

"Ako vieš že som tu?" dobre tak to bola dosť blbá otázka. Ona sa iba zasmial.

"Myslíš si že som nepočul ako si sa tým krovím predierala a pritom si si mrmlala popod nos?" zasmial sa a ja s ním.

"Môžem si prisadnúť?" opýtala som sa ho. Odpoveďou mi bolo mierne pokývanie hlavou.

A tak sme tak sedeli, spolu, a hádzali sme kamienky na vodnú hladinu. Louis mal stále nepritomní výraz tváre a asi nad niečím rozmýšľal. Zaujímalo by ma nad čím.

"Prečo si vlastne tu" prerušil moje myšlienkové pochody.

"Prišla som ťa hľadať. Myslela som že sa ti niečo stalo. A ty? Prečo si tu" pozrel na mňa a ľahko sa usmial.

"Rozmýšľam nad niekým koho mám rád. Lenže je ťažké mu to povedať" znova sa zahľadel na vodnú hladinu.

"Ako máš toho človeka rád?" zľahka som sa opýtala. Nechcela som vyvíjať tlak.

"Je to niečo čo sa nedá opísať Hanis. Je to niečo silnejšie než ja. Ja ani neviem čo presne cítim" posmutnel.

"Je to niečo ako keby elektrické napätie? Niečo keď sa toho človeka dotkneš ako iskrenie?"

"Áno aj to" povedal a teraz si ľahol do trávi.

"Tak to je iba jedno Loui" pripečene som sa usmiala a ľahla som si k nemu.

"Vážne a čo?" nechápal. Pozrela som na neho.

"Láska" usmiala som sa od ucha k uchu.

"Láska? To je..... To je pravdepodobné" usmial sa aj on.

"Ďakujem Hannah. Veľmi si mi pomohla. Som neuveriteľne šťastný" krásne sa usmieval a sledoval oblohu.

"Nemáš za čo. A ak sa smiem opýtať. Kto je ten koho miluješ?" viem že nechcem vytvárať tlak ale bola som veľmi zvedavá.

"Vieš je to niekto úžasný. Volá sa Winie" ešte viacej sa usmial.
(Btw guys neviem či mal Loui priateľku Winie. Pravde podobne nie :-) )

"Takže Winie hej? To je pekné meno"

"To teda je" jeho úsmev sa o päť krát viac roztiahol.

"Kde ste sa spoznali. Bolo to aspoň romantické?" s chuťou sa zasmial.

"Spoznali sme sa na začiatku júla. Bolo pekne a tak som si zašiel na pizzu. Samozrejme aj s tým že vezmem aj chalanom. Ja ako také tutulum som tam šiel pešo lebo to nebolo ďaleko. Keď som tie pizze niesol tak som do niekoho vrazil. Bola to Winie. Veľmi som sa hambil. Ale ona ma nezpoznala, nevedela že som slávny. Pomohla mi vziať všetky tie pizze domov. Neskôr sme boli spolu pár krát vonku" rozprával som príbeh. Mne to prišlo veľmi romantické a zlaté.

"Náhodou Loui to je veľmi milé a romantické. Musí byť naozaj výnimočná keď si zaslúžila od teba také city"

"Ver či nie Hannah. Je veľmi výnimočná. Ako teeneger bola využívaná pre drogové aktivity. Jej otec ju neskôr predal na rok nejakému somárovy do domácnosti ako slúžku. Keď od neho odišla nemala kam ísť. A tak začala pracovať ako poradkyňa pre také obete ako bola ona. Neskôr prišla sem do Londýna. Som za to veľmi rád inak by som ju nikdy nepoznal"

"Ach. Jej príbeh je naozaj hrozný. Moja musela si toho veľmi veľa vytrpieť" bola som naozaj smutná z jej minulosti.

"Hannah. Aj napriek tomu čo sa jej stalo je úžasná. Pomáha ľuďom v núdzi. Je ako anjel" sníval o nej. Bolo to vidno.

"Vieš čo Loui? Rada by som ju spoznala. Ale samozrejme ako tvoju priateľku"

"Dúfajme že sa to raz splní. Ale Hannah mali by sme sa vrátiť. Vieš aby si o nás nerobili starosti" vstal a zbieral sa na odchod.

"Prečo Loui mne sa nechce" posťažovala som si.

"Bolia ma nohy" ukázala som na končatiny ktoré dosť boleli.

"Nevymýšľaj a teraz poď" pomohol mi zdvihnúť sa.

"Um Loui?"

"Áno?"

"Kadiaľ sa vrátime? Všetky smery vyzerajú rovnako" ukázala som okolo seba.

"A do ri*i!" zanadával.

"Poď my to nájdeme. Spolu" chytil ma za ruku a viedol ma do hustého krovia. Dúfam Loui že vieš čo robíš.

Tak je tu ďalšia časť. Prepáčte že ste tak dlho na ňu čakali ale aj ja mám prazdniny a chcem si ich užiť. Dúfam že to chápete.

Vaša autorka :-)