Ja a päť osobností

1.

Toto je nový príbeh. Všetko je vymyslené podotýkam. Užite si čítanie.

Pohľad Hannah

Ten zvuk!!!! Ach jak ja to len neznášam. Asi ste si domysleli čo je to za zvuk. Vychádza z môjho telefónu a je to budík. Dnes je posledný deň školy takže vysvedčenia. Teším sa na prázdniny. Otvorím jedno oko a zistím že som si nezatiahla žalúzie. Otvorím teda aj druhé oko a zistím ďalšiu vec. Vonku je dosť zatiahnuté. Super a to som sa chcela pekne obliecť. No čo už. Keďže bývam v dedine do školy sa musím nejako dostať a to s mojou best friend Tamarou.

Ako zombie sa dostavím do kúpeľne kde spravím rannú hygienu. Oblečiem si skiny jeans a sivý svetrík. Vlasy mám ráno vždy krásne vlnité a viem že keď bude vonku vlhko a ja si ich dám do copu budem potom vyzerať ako slniečko. A to doslova. Takže na to kašlem a nechám ich rozpustené. Keďže ja sa nemaľujem ale dnes je posledný deň tak si dám aspoň špirálu a jemný lesk na pery.

Vezmem si sivú kabelku a utekám po schodoch na prízemie. Ale to by som nebola keby som nebola spadla. Rozčapila som sa na schodoch ako žaba. Wow ja mám šťastie. Keď už som sa konečne postavila vletela som do kuchyne lebo som hladná ešte viac ako Niall Horan a to už je čo povedať. Na chladničke som našla lístoček.
' Hannah ja a ocko sme museli do práce tešíme sa na tvoje vysvedčenie
Xoxo mamka xoxo'
Hej no oni pracujú deň aj noc no zabudla som. Ale čo už keď ich to baví.

Na raňajky som si spravila palacinky s nutellov no klasika. Je 6.30 a to mi pripomína že musím zavolať Tam. S Tamarov sme kámošky už od škôlky. Chodíme na tú istú školu. Ona ma ešte mladšiu sestru Lenku. Ona je tretiačka na strednej. Hľadám Tam pod menom Best sister and friend ever. Viem dlhé ale čo už no.
Po piatich minútach mi konečne dvihne.

" Ahoj Hannah " slušné pozdravi a zívne
" Nie Tam povedz prosím že si nezaspala?" pýtam sa s obavami.
" Nie vôbec. No dobre tak trochu. Sorry dnes ťa nevezmem do školy a prosím ospravedlň ma z prvej hodiny"
" Tamara dnes nemáme hodiny. Snaž sa čo najrýchlejšie sa dostať do školy prosím a hlavne dávaj pozor vonku to nevyzerá dobre"
" Áno mami" zasmeje sa
" Vážne dávaj si pozor. Mám tá rada. Ahoj"
" Ahoj mami" ukončí hovor.

Takže dnes ma nevezme Tamara ale idem so svojim autom. Super. Nerada chodím sama autom a hlavne nie v takom počasí. Keď idem do školy s Tam tak to je sranda. No nič už mi neostáva iba nasadnúť do čiernej kii sportage a vyraziť. Cesta sa vliekla až som konečne zastala pred budovou školy. Zaparkovala som na parkovisku a vydala som sa smer telocvičňa.

Keď som otvorila ťažké dvere do telocvične bolo tam veľa žiakov. Ako vždy. Keď som prišla k svojej triede ako prvá ma privítala Sandra a Kamila. Oni sú jedne z tých normálnych dievčat. Nevyzerajú ako Barbie čo väčšina dievčat v našej triede je. Po dlhom koncoročnom monológu riaditeľa sme sa vybrali do tried.

Tá naša je hneď na prvom poschodí takže sláva. Tamara sa stále neukázala a ja mám strach. Volala som jej už dvakrát a ani raz to nedvihla. Vonku prší ako z krhľe a ja si sadám na moje a Tam miesto. To je druhá lavica pri okne. Učiteľka samozrejme nezabudla na jej trápny a dlhý monológ. Nečudujte sa že trápny. Veď ona ma 58 rokov. Už by mohla ísť na dôchodok.

" Takže a teraz Hannah Robinson" vyzve ma triedna ku tabuli pre vysvedčenie.
" Gratulujem Hannah prešla si výborne" nezabudne pogratulovať.
Keď si konečne prezerám vysvedčenie zistím že mám samé jedničky. Zvláštne nie na dievča v druhom ročníku na strednej.
Keď učiteľka vizve Tamaru nie je tu. Je mi to celé také divné. Samozrejme jej preberám vysvedčenie ja a zistím že ma iba jednu dvojku a to z matiky. Asi si vravíte že matika a na veterine? No čo už no.

Domov to beriem okľukov lebo sa stala nejaká nehoda na ceste. Tamara mi stále nebrala telefón. Najprv som šla ku nej domov a zistila som že u nich nikdo nie je doma. Zvláštne veľmi zvláštne.
No čo už idem domov. Keď zaparkujem auto do garáže zistím že je tu policajné auto. Neriešim to a idem dnu. Hneď jak som otvorila dvere bolo počuť hlasy. Nič som nerozumela tak som šla za nimi. Hlasy má zaviedli až do obývačky kde na gauči sedela celá moja rodina. Hej aj s mojím bratom. Ten bol v uniforme. Asi sa prišiel najesť ako to má vo zvyku.

"Ahojte" slušne ich pozdravím.

" Ahoj zlatko ako bolo škole? " pýta sa rozrušená mamka. Všetci sú nejaký nervózny.

" Dobre chcete vidieť vysvedčenie? Hej a to mi pripomína že Tam nebola v škole a mám jej vysvedčenie" všetci na mňa pozrú a brat sa dvihne z gauča. Obíme ma a ja nechápem čo sa deje.

" Neskôr áno? Teraz si sadni potrebujem ti niečo dôležité povedať" ako povedal ocko tak som urobila. Slova sa chopil Lukas.

" Hannah to čo ti teraz poviem nebude príjemné" začínam sa báť "vieš prečo neprišla Tam do školy?" pýta sa a mne sa to nepáči.

" Neviem ale viem to že ráno zaspala" poviem trochu so smiechom. Ten má však hneď prejde keď na nich pozriem.

" Máš z časti pravdu. Tamara ráno zaspala a išla do školy sama. Ale do školy už neprišla však?" znovu sa pýta Lukas. Ja kivnem na znak súhlasu.

" Han. Tamara sa do školy nedostala preto lebo mala autonehodu. Pred ňou sa zvalil strom a ona pravde podobne strhla volant a zrútila sa do rokliny. Je mi to ľúto Hannah ale Tam nemala šancu to prežiť. Podľahla zraneniam na mieste. Je v nemocnici na pitve aby sa zistilo či nebola pod nejakým vlivom omamných látok" hneď ako to dopovedal som začala nekontrolovateľne plakať. Rozbehla som sa do izby a uvalila som sa na posteľ. Nemôžem tomu uveriť. Tam je.....je......je mŕtva. Plačem ako malé decko. Do izby príde Lukas a vtiahne ma do medvedieho  objatia.

Viem táto kapitola je smutná. A chalani z 1D tam prídu trochu neskôr. Však všetko sa dozviete. Chcem vás poprosiť podporte tess_kevin_direction je super. A ďakujem ti tess_kevin_direction za všetko.
Vaša autorka