Tak a je tu nová časť hurá !
Pohľad Louisa
A do mačky. Nemal som tam vôbec chodiť a Hannah by neprišla za mnou. Som tak hlúpy. Obávam sa že všetky cesty vyzerajú rovnako. Pevne držím Hannah za ruku a nemienim ju pustiť. Aspoň že v tom nie som sám. Lenže keby som v tom bol sám mal by som asi väčšie šance na prežitie. Nie Loui! Takto nesmieš rozmýšľať. Ty si nás do toho dostal ty nás z toho dostaneš von.
"Loui ja už nevládzem. Bolia ma nohy"
"Teraz to nesmieš vzdať. Neboj za chvíľu už budeme v chate a všetko bude dobré" snažil som sa ju upokojiť a spomalil som tempo.
Neviem ako dlho sme šli ale zdalo sa mi že celé hodiny. Túto časť lesa vôbec nepoznám a to nie je dobré. Stále chodíme po rovinke. Mali by sme nájsť buď rieku alebo nejaký kopec. Ale ani jedno nám zatiaľ nevychádza. Trocha sa obávam kde by sme spali ak by k tomu došlo.
"Loui?" oslovila ma veľmi pomaly Hannah.
"Ano" otočil som sa k nej.
"Bojím sa" priznala. Aj ja sa bojím ale nesmiem jej to dať na javo. Potom by sa bála ešte viacej.
"Neboj. Všetko bude zase dobré Ok? Som tu. Ochránim ťa. Veríš mi?"
"Verím" lenže ja si neverím.
Pohľad Nialla
Už ich hľadáme aspoň dve hodiny. Nepáči sa mi to. Kde do frasa môžu byť. Najhoršie na tom je že tu nie je signál. Takže sa nám nemôžu dovolať. Ale jak tak pozerám tak by sa nám ani nemohli dovolať. Obaja majú mobily tuna. Takže paráda.
"Niall máš niečo?"
"Nie Harry nič. Keby som niečo mal tak vám to asi že poviem" povedal som podráždene.
"Dobre kľud. Sorry no" otočil sa na odchod.
"Prepáč Harry. Ja ja sa veľmi bojím vieš? Musím zavolať Barbare. Tá určite niečo vymyslí"
"Rob čo je správne Niall" povzbudil ma. A tak som vzal vysielačku a začal som hovor s Barbarou.
Pohľad Hannah
Začalo ja stmievať čo sa mne ani Louimu nepáčilo. Stále sme sa predierali hustým lesom. Nikde nebola známka ľudskej civilizácie. Všade tu pobehovali lesné tvory čo mi trocha nahnalo strach. Aj keď si veľa vecí nepamätám viem čo sú lesní zabijaci a kedy lovia.
"Loui ja už naozaj nevládzem. Celý čas len chodíme. Viem že nám nič iné ani neostáva ale nemohli by sme sa niekde utáboriť?"
"Hannah viem že už nevládzeš. Ver že už ani ja nie ale musíme nájsť aspoň nejakú stopu ako sa dostať späť" hneď jak to povedal zahmlelo sa mi pred očami.
Flashback
"Hannah. Viem že už nevládzeš. Ale musíme nájsť aspoň nejakú stopu ako nájsť ten prekliaty poklad. Kde ho len Harry mohol schovať"
End of flashback
Zrazu som prudko otvorila oči. Bola to určite spomienka. Bol v nej Loui aspoň pred troma rokmi. Trepal niečo o poklade a o tom ako ho Harry schoval. A zrazu sa mi rozjasnilo. Vedela som kto je ten človek ktorý sa sklňa nadomnou aby ma oživil.
"Si Louis William Tomlinson" nakrčil obočie.
"Čo to vravíš" nechápal. Zišiel zo mňa a pomohol mi vstať.
"Máš rád mrkvu, máš šesť sestier a jedného brata, si najstarší zo skupiny, narodil si sa na samé Vianoce a pred niekoľkými rokmi si mi pomáhal hľadať nejaký poklad ktorý Harry schoval" pozeral na mňa síce ako na blázna ale asi sa mu rozjasnilo.
"Ty-ty si si spomenula. TY SI SI VÁŽNE NA MŇA SPOMENULA!" kričal a vrhol sa na mňa. Obímal ma ako keby ma už sto rokov nevidel.
"A ešte si niekdy mal vypchatého holuba menom Kevin. Podotýkam máš ho stále" usmial sa. Od ucha k uchu.
"Áno áno áno áno. Ale ako to že si si na mňa spomenula? Spomínaš si ešte na niekoho?" smutne som pokrútila hlavou na nesúhlas.
"To nevadí. Možno to príde samo. Ako to teraz. Ale ako to? Čo sa ti stalo keď si odpadla?"
"Ani sama neviem. Jednoducho som si spomenula na jednu spomienku a potom prišli tie ostatné" oprela som sa o jeho rameno.
"To je neuveriteľné. Som naozaj veľmi rád Hannah. Toto je asi najpozitívnejšia správa za posledných hodín" cítila som ako sa usmieva. Zívla som si. Nebudem klamať som poriadne unavená.
"Kľudne si pospi. Tá spomienka ťa asi vyčerpala. Ja budem strážiť. Zajtra určite niečo vymyslíme ako sa odtiaľto dostaneme" prikryl ma nejakou mikinou a mne oťaželi viečka.
Tak a je tu nová časť. Prepáčte že som nebola aktívna. Dúfam že mi odpustite. Tak ako v škole? Zatiaľ je všetko v pohode?
Majte sa zatiaľ krásne.
Vaša autorka :-)
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Ja a päť osobností
Hayran KurguŽivot je krutý a náhody neexistujú. Ako to viem? Pretože sa mi v živote stalo už toho toľko zlého a aj keď to vyzeralo ako náhoda tak to tak nebolo. Som Hannah a môj život je zaujímavý. Možno z časti že poznám chlapčenskú skupinu ktorú žerie celí sv...