Ja a päť osobností

2.

Pohľad Hannah

Netuším koľko je hodín, nevnímam svet. Len tak ležím v posteli a čučim do stropu už asi tri hodiny. Stále myslím na Tam. Oči mám už také červené že viac to už asi ani nejde. Opustila ma nadobro. Už nikdy ju nebudem môcť objať a povedať čo ma trápi. Ona bola jediná. Už nikdo nikdy nebude ako ona na 1000%. Boli ma hlava, oči a hlavne srdce lebo tu nieje. Vonku je stále hrozne. Prečo práve ona?! Veď ona bola úžasná nič nikdy zlé nespravila. To skôr ja. Musím aspoň chvíľu spať.

Nie Tam! Tam nie! Tu som tu poď! Nechoď tam Tamara! Prosím potrebujem ťa.
Zobudím sa celá spotená. V tom sne bola Tam. Snažila som sa ju zastaviť no nešlo to. Vonku je tma. Natiahnem sa pre mobil a zistím že je 4.55 ráno. Som extrémne hladná a tak vyliezam z môjho brlohu. Snažím sa čo najtichššie ísť po schodoch lenže tie vŕzgajú. No strašné. Do niečoho som narazila a podľa bolesti v malíčku usudzujem že je to nás gauč. Super nachádzam zapínač na svetlo. Som to ja ale šikula.

Po rannom vyžieraní chladničky sa vraciam do môjho bunkru. Samozrejme s tromi vedierkami so zmrzlinou. Tá mi pomáha zahnať smútok a zlé myšlienky ktorých je nespočetne. Po tme leziem schodami do izby. Samozrejme som si znovu narazila malíček. Tak wow Hannah. Vyčerpane sa zvalim na posteľ no nemôžem zaspať. Tak si prezeram sociálne siete. Keď vtom mi príde správa.

Ahoj. Ani ty nemôžeš spať?
Bola od Lenky. Od nej by som to teraz vážne nečakala.

Nie. Nemôžem. Ako to zvládate doma? jedna slza mi spadne na displej mobilu.

Vieš mama nie moc dobre. Plače sama v izbe ale predomnou nie. Otec večer zmizol a vrátil sa pár minút po polnoci a to opitý. A ja? Teraz sa snažím zaspať v Tamarinej posteli a dýcham jej vôňu.

To čo napísala Lenka ma dostalo. Jej mama sa snaží byť silná a otec sa opije. To je drsné. A Lenka to musí všetko trpieť. Veď sa ani nečudujem. Keby som ja prišla o Lukasa tak neviem. Asi by som sa zrútila.

A ako to berieš ty? vytrhne ma z premýšľania nová správa od Lenky.

Úprimne? Dosť zle. Vieš aké puto som mala s Tam. Teraz vyjedám asi všetky zmrzliny v dome.
Trochu sa nad tým pousmejem no stále nie tak ako kedysi. Na úsmev nemám náladu.

No veď práve viem. Aj mne veľmi chýba. Ale musíme to brať tak že teraz je jej lepšie.
Nechápem ako môže byť taká silná. Prišla o sestru! Takýchto ľudí treba obdivovať.

Hannah? Nechcela by si zajtra teda dnes poobede zájsť na kávu?
To dievča ma neprestáva udivovať.

Jasné Lenka prečo nie?

Ok tak o tretej som u vás. A daj sa trochu do kopi. Xoxo Lenka

Jak ona môže vedieť jak vyzerám? No je asi jasnovidka. Trochu si aspoň pospim nech prídem na iné myšlienky.

Zobudím sa na svetlo v mojej izbe. Usudzujem že som spala dosť dlho. Pozriem na displej mobilu a zisťujem je je jedna hodina poobede a o tretej tu je Lenka. S nie moc veľkou chuťou vstávam a mierim si to do kúpeľne. Dám si rýchlu sprchu a vyčistím si zuby. Keď sa pozriem do zrkadla dostanem šok. Obrovské kruhy pod očami a ešte k tomu červené oči. Fakt super. Rýchlo vymýšľam nejaký make-up. Keď už som s výsledkom spokojná vrhám sa na vlasy. Tie si iba prečešem a idem sa obliecť.

Nasukám sa do úzkych čiernych rifľov a cez hlavu si pretiahnem čiernu mikinu s nápisom I love dark. Celkom sa mi to hodí. Do vlasov si dám ešte čiernu šatku od samotného Harryho Stylesa. Chňapnem čiernu kabelku a čierne slnečné okuliare a idem dolu. Doma nieje nikto čo sa mi hodí. Vezmem si jeden kúsok pizzi zo včera od rodičov a do kabelky si dám mobil, peňaženku a kľúče od domu. Mám ešte pol hodinu a tak rozkliknem instagram. Zastanem na Lenkynom profile. Je tam pridaná fotka so včerajším dátumom. Na tej fotke je Tamarina biela Toyota. Je nabúrana a celkovo zdemolovaná vedľa toho kľačí na kolenách Lenka a plače. Ten priestor je celý opaskovaný čiernymi policajnými páskami. Popisok je o havárii Tamari.

Zrazu zazvoní zvonček a ja zisťujem že už sú tri hodiny a asi prišla Lenka. Moja predtucha bola správna. Vo dverách stojí Lenka celá v čiernom a tiež slnečnými okuliarmi. Je tam iba rozdiel ten že ona má svoje havranie vlasy v cope.

" Ahoj" slušne pozdraví.

" Ahoj. Tak môžme nie?" ona prikývne a spolu sa vidáme po chodníku do našej obľúbenej kaviarne.

******

" Jedno latté a jedno expresso" nadiktujem svoju objednávku pani za pultom.

" Na mená ako vždy? " pýta sa s úsmevom.

" Nie dnes nie. Dnes latté na meno Lenka a expresso na meno Hannah" poviem a posmutniem. Tuna sme chodili často s Tam tak vedia ktorá chce čo.

" Dobre hneď vám to donesiem" usmeje sa a ja si idem sadnúť ku Lenke.

" Chcem ti niečo povedať" začne.

"Jasné hovor" vyzvem ju.

"Mama už vybavila pohreb. Bude o tri dni tak ťa tam chcem pozvať. Najprv ideme do kostola potom do domu smútku a nakoniec na rozlúčkovú hostinu. Mama chcela aby som ti to povedala" fuha takže ja mám ísť na pohreb.

"Ešte si to premýslim a dám ti vedieť" ona prikývne.

*********

"Tak ahoj" lúčmi sa s Lenkou pred mojimi dverami.

"Ahoj a keď si to premyslíš tak daj vedieť" ešte doloží a jej iba zakývem a zatvorím vchodové dvere. Doma nieje nikto a tak si beriem ďalšie vedierko so zmrzlinou a mierim do svojho bunkru.
Musím si ešte premyslieť ten pohreb.

Ahojte dúfam že sa vám to páči. Chcem iba povedať že v mojom príbehu sa chalani nikdy nerozpadli a Niall je stále blonďák. Chcem sa poprosiť o podporu. Za jednu podporu chcem poďakovať tess_kevin_direction.
Ešte krátka otázka aké je u vás počasie a ako zvládate COVID-19?
U nás prší a coronu celkom zvládam.
Vaša autorka :-D