Ja a päť osobností

3.

Prosím napíšte mi či vás tento príbeh baví.

O tri dni neskôr

Dnes je ten deň. Pohreb Tam. A áno odsúhlasila som účasť. Veď predsa to bola moja naj kamoška treba sa s ňou slušné rozlúčiť. Je to ťažké ja viem a od jej smrti je v mojom šatníku iba jedna farba. Čierna. Áno mam všetko čierne nič farebné. No dobre kecám. Mám aj farebné kúsky ale to v druhom mini šatníku. Niektorých veci som sa nemohla zbaviť. A to hlavne šatiek od Harryho, cool tričiek od Nialla, Louisa abo Liama. No a koženky od Zayna sú väčšinou čierne.

Dnes volím čierne šaty do pol stehien, čiernu koženku od Zayna, čierne tenisky Vans a pre istotu si beriem dáždnik lebo vonku to znovu nevyzerá pekne. Vlasy si prečešem a ani sa nemaľujem lebo cítim že budem plakať. V dome znovu nikto nie je iba ja. Rodičia pracujú a Lukas tu chodí iba ma obed lebo Nina nevarí. Niekedy je tu aj na večeru. Dám si teda nutellový chleba a k tomu kafé. Viem nezdravé raňajky ale ja mám good metabolizmus.

Okolo jedenástej by tu mala byť Lenka a spolu ideme do kostola. Je ešte len deväť hodín tak si pustím ranné správy. Zaujímavé dávajú chalanov z One directon. Určite budú na nich niečo kydať ako poznám správy. Je to rozhovor aspoň trochu si vypočujem.

"Dnes tu budeme s chalanmi z 1D. Vitajte a veľmi nás teší že ste prijali ponuku sem prísť" rozpráva umelá redaktorka a svojim výstrihom sa snaží upútať Harryho pozornosť. Dosť trápne.

"Aj nás teší že sme sem mohli prísť" zdvorilo ďakuje Li.

"Počuli sme že vydávate nové album. Mohli by ste nám niečo k tomu povedať?" jej hlas mi ide na nervy. Neznášam keď je to live a ľudia z tej stanice to komentujú po Slovensky. Nenávidím to.

"Áno album je na ceste ale nechceme sa k tomu vyjadrovať" šikovný Louis. Raz som im poradila aby všetko hneď nepovedali.

"Aha. A Zayne ako ti ide vzťah s Perrie Edwards?"  takže tá Barbie im aj tyka.

"Výborné. S Perrie sa ľubime a sme nad mieru spokojný"  Zayn a Perrie sú veľmi zlatý. Prajem im to.

"Tak to sme radi že všetko klape jak má. A ostatný? Ako ste na tom so vzťahmi?" ona ma neprestáva udivovať.

"U mňa nikto stále čakám na tú pravú" no jasne nás Hazza 'romantik'.

" No u mňa jedna je. Ale to už dlho. Poznáme sa asi u päť rokov ale veľmi dlho som ju nevidel" môj zlatý Niall. On čaká na niekoho päť rokov. To je milé.

" Ja teraz ani nikoho nehľadám. Ale keď príde bude tu" náš Liam sa nikdy nezmení.

"Ja sa k tomu vyjadrovať nebudem" čože Louis má niekoho na obzore. Ten rozhovor trval asi ešte hodinu a pol a potom prišla Lenka. Prišla pešo a spolu máme ísť s autom do kostola. Moc sa mi nechce ísť s autom ale znovu začalo pršať. Rýchlo sa obujem vezmem si mobil, doklady, peňaženku a kľúče a obímem Lenku.

*******
V kostole to bolo moc dlhé. Som rada že som sa nakoniec nemaľovala. Môj make-up by to neprežil. Teraz ideme na cintorín kde bude Tam pochovaná. Je to hrozne emotívne. Všade sú jej príbuzný a každý plače. Je tu dokonca aj  jej priateľ Nikolas. Oni dvaja sa mali moc radi.

Na cintoríne hrá smutná hudba. Ja už znovu plačem. Ešte ideme do domu smútku kde by mala byť Tamarina truhla otvorená na poslednú rozlúčku. Ja tam nepôjdem lebo by som sa zrútila.  Stačí mi že som na jej pohrebe.

Práve vkladajú truhlu do zeme a začína pršať. Každý plače a ja nie som výnimkou. Keď už zasypávajú hrob každý tam dá sviečky či kvety ktoré doniesol. Nikolas jej tam dá kyticu z bielych ruží. Tie boli jej najobľúbenejšie. Keď všetci predchádzali ostala som tam sama. Kvapky dažďa mi padali ma dáždnik a ja som tam stala a rozmýšľala nad všetkým. Od toho dňa ako sme sa poznali až do dnes.

Falshback

Stala som s mamkou pred budovou škôlky. Mala som nastúpiť do posledného ročníka škôlky a veľmi som sa bála.

"Mamička čo keď si tam nenájdem kamarátov?"

"Aj keď nenájdeš pamätaj že si úžasne dievčatko a mám ťa veľmi rada. Nezabúdaj. A teraz už choď do triedy nechceš tam prísť predsa neskoro" objala ma a ja som šla do triedy.

Bolo tu veľa detí no nikto si nevšimol že som prišla. Sadla som si teda na zem pri babikách a hrala som sa s nimi.

" Ahoj tu budeš tá nová ja som Tamarka a ty?" prisadlo si ku mne čierno vlasé dievča.

"Ja som Hannah. Teší ma"

"Si milá budeme naj kamošky?"

"Jasné"

End flashback

Nad tou spomienkou som sa musela pousmiať. Od vtedy sme boli s Tam naj kamošky. Aj keď sme sa občas pohádali tak sme to vždy zvládli. Škoda že nás opustila. Bola vždy taká usmievavá a milá. Život nie je fér.

Po hodine a pol spomímania som sa pobrala domov. Tam so zapálila sviečku a doniesla som jej srdce s mojimi a jej iniciálkami. Keď už som sedela v aute chvela som sa. Nerada chodím autom sama. A teraz čo sa stalo Tamare mám ešte väčší strach.

"Som doma!" zakričala som od dverí domu.

"V kuchyni" ozvalo sa naspäť.

Tak som teda šla do kuchyne a tam bola mama, otec a Lukas. Prosím že sa nič nestalo.

"Hannah rozmýšľali sme až sme na niečo prišli" povedal otec a mne sa to nepáčilo.

"Vieme ako sa trápiš kvôli Tamare a všetko ti to ju pripomína tak sme sa rozhodli že pôjdeš až do konca prázdnin k tete do Londýna" rozhodla mama.

"Ja pôjdem s tebou samozrejme" čo Lukas pôjde so mnou?

"Lukas a čo práca a Nina?"

"Vieš v práci mám voľno na dva týždne a s Ninou sme sa rozišli. Neklapalo to" trochu posmutnel.

"To ma mrzí" objala som ho. Potreboval to.

"To nič" iba mávne rukou.

"Takže vi dvaja odchádzate pozajtra o tretej do Londýna k Barbare. Myslím že chalani sa potešia" mrkne na mňa mamka.

"Ďakujem" trochu sa pousmejem a dáme si skupinové objatie. Potom rýchlo vybehnem schody a idem sa baliť. Veď predsa idem po štyroch rokoch do Londýna.

To ešte neviem čo ma tam čaká......

Ľudia ďakujem že si to čítate. Ďakujem každému za podporu a pekné komenty a ohlasy.
Vaša Lujza :-)